Čo očakávate v súvislosti s negatívnymi dopadmi krízy na členské štáty EÚ a tiež úniu ako takú?
Európska únia sa vďaka kríze ocitla na rázcestí. Má teraz na výber dokázať, že je zoskupením nie len na dobré časy a že to napr. so svojou kohéziou myslí vážne, alebo ju to môže oslabiť natoľko, že sa jej jednotlivé členské štáty v danej situácii začnú „zariaďovať po svojom“, čo by najmä na jej menších členov mohlo mať vážny dosah. Pravdou však je, že kríza sa nedotkla všetkých členov EÚ rovnako a že aspoň nateraz platí že tí, ktorí mali ochotu a schopnosť v minulosti svoje politiky reformovať a prispôsobovať sú zasiahnutí v menšej miere (výnimkou sú asi len Pobaltské štáty a z časti Írsko)

Myslíte si, že pre Slovensko vo vzťahu ku kríze predstavuje prijatie Eura výhodu oproti susedným krajinám ako Poľsko, Česká republika a Maďarsko?
Nateraz celkom určite áno. Slovensko má vďaka menovému dáždniku momentálnu pozíciu ďaleko jednoduchšiu ako susedné krajiny čeliace obrovskému kurzovému výkyvu. Inou stránkou veci je, že sa tak Slovensko stáva ďaleko drahšou krajinou z pohľadu ceny pracovnej sily, čím stráca svoju pomerne dôležitú komparatívnu výhodu a situácia neprospieva ani exportérom. Akokoľvek výhody súvisiace s prijatím Eura zdá sa zatiaľ prevyšujú nevýhody. Navyše naša schopnosť prijať Euro v čase krízy, by bola pravdepodobne ďaleko menšia, takže sme mali tak trochu aj šťastie, že sa kľúčové rozhodnutia uskutočnili ešte do júla 2008.

Čo si myslíte o návrhu EÚ, aby ďalším kritériom pre vstup do eurozóny bola kvalita bankového systému dotyčnej členskej krajiny. Tento návrh je totiž kritizovaný ako pokrytecký, keďže väčšinu komerčných bánk v „nových“ členských štátoch má pod kontrolou kapitál zo západnej Európy a USA, kde finančná kríza má svoje korene.
Súhlasím s tým, že to nie je najšťastnejší návrh. Kvalita bankového systému v tzv. „nových členských štátoch“ sa totiž v čase krízy neukazuje ako vyslovený problém aj vzhľadom na jeho pomerne širokú variabilitu. Ďaleko citlivejšie v súvislosti so samotnou eurozónou však vnímam separátne kroky zo strany Nemecka, Francúzska, Talianska a dokonca Veľkej Británie, ktoré sa pokúšajú oslabiť či dokonca znefunkčniť Pakt stability a rastu a jeho mechanizmy (viď rokovania 4 - 5 októbra 2008 v Paríži) ako aj pokusy kandidátskych členských krajín obísť niektoré z tzv. Maastrichtských ustanovení (najmä pobyt v mechanizme ERM II.) v poslednom období.

schéma vzniku finančnej krízy (mindmapsblog.com)

Aký máte názor na Obamovu odpoveď na hospodárske problémy, ktorým USA čelia? Domnievate sa, že môžeme očakávať návrat ku keynesiánstvu?
Isté podoby návratu ku „keynesiánstvu“ sú zdá sa v USA nepopierateľné v poslednom období, no musím povedať že zďaleka nie všetky kroky súčasnej americkej administratívy vnímam pozitívne. Vychádzam totiž z toho, že kríza celkom určite nebola len dôsledkom „živelnosti trhu“ ako sa niekedy naznačuje, a ak ju chceme začať chápať ako skutočný nový začiatok, je nevyhnutné sa jej postaviť podobne ako napr. Fíni či Dáni voči svojej veľkej kríze začiatkom 90-tych rokov. Vtedy sa na základe rozhodnutí verejného a následne súkromného sektora v prvom rade poslali do dejín zodpovední za daný stav, čo sa momentálne nedeje, ale zároveň sa týmito rozhodnutiami vytvoril aj priestor na kompletnú reštrukturalizáciu hospodárstva, v zmysle ďaleko väčšej globálnej konkurencieschopnosti.

Skúste prosím okomentovať výroky pána prezidenta Klausa, ktorý tvrdí, že vlády by sa mali vyvarovať nadmerných intervencíí, keďže celá kríza je podľa neho prirodzeným ekonomickým javom.
Do istej miery som sa k tejto otázke vyjadril už vyššie. Mám v úcte pána prezidenta Klausa, ako človeka s pozoruhodnými a často odborne veľmi dobre podloženými názormi, no s jeho tézou prirovnávajúcou súčasnú hospodársku krízu k nádche, ktorá keď sa lieči trvá sedem dní a keď sa nelieči tak týždeň, nesúhlasím. Niektoré opatrenia sú totiž nevyhnutné, hoci pozícia malých a veľkých trhov (krajín) je v tejto situácii neporovnateľná. V našich reáliách sa pýtam: „Kedy ak nie teraz má vláda pristúpiť k reformám pracovného trhu, zjednodušeniu podnikania, zníženiu odvodov a prípadne daní, či intenzívnejšej podpore vedy, výskumu a vzdelávania v zmysle smerovania k poznatkovo orientovanej spoločnosti?“

Keď sme už spomenuli, že „kríza je prirodzený jav“, zdieľate názor Georgea Sorosa na finančné trhy? Pán Soros tvrdí, že finančné trhy nikdy nemôžu nájsť bod rovnováhy, keďže ich fungovanie je ovplyvnené ľudskou reflexivitou. Sú podľa Vás Sorosove názory „radikálne ľavicové“ a „antiamerické“ ako tvrdia americkí konzervatívci?
Bod rovnováhy je len teoretická kategória a George Soros je v prvom rade obchodník, ktorý ak niečo vyhlási tak vždy sleduje svoje vlastné ciele. Tak ho vnímam aj v súčasnej krízovej situácii, o ktorej som presvedčený, že nevznikla celkom náhodou...

šéf FED-u Ben Bernanke (clevelandleader.com)

Predovšetkým milovníci konšpiračných teórií radi všetku vinu za ekonomické problémy zhadzujú na americkú centrálnu banku FED. Pravda je však taká, že FED v posledných rokoch urobil viacero chybných krokov. Aký je podľa Vás podiel FED-u na celej kríze? Myslíte si, že je potrebné túto často kritizovanú inštitúciu zreformovať prípadne až zrušiť?
To čo naznačujem v mojej predchádzajúcej odpovedi vo veľkej miere súvisí s tým na čo sa pýtate. FED (a nielen) vedel dlhé obdobie dopredu, že situácia je neudržateľná. Prečo nastala práve v tomto období je predmetom rôznych, ako hovoríte konšpiračných, teórií. Ja tvrdím, že bez vetra sa ani lístok na strome nepohne, hoci sa so žiadnou z nich celkom nestotožňujem. FED v podobe akú poznáme v súčasnosti, preto asi naozaj bude nevyhnutné aspoň v strednodobom horizonte reformovať (jeho zrušenie nepredpokladám), aby sa podobným úvahám predišlo.

Akú šancu dávate úvahám o tzv. systéme Bretton Woods II., ktorý napr. spomína britský premiér Gordon Brown?
Musím sa priznať, že tieto úvahy Gordona Browna mi nie sú celkom známe. Na druhej strane Bretton Woods zohral vo svojom období veľmi dôležitú úlohu a preto mám za to, že jeho prípadné druhé pokračovanie v tomto kritickom čase, by akiste stálo za úvahu.

Na záver stručná ale zrejme ťažká otázka. Ako dlho bude asi trvať, kým sa svetová ekonomika ozdraví?

V tejto súvislosti nie som ani veľký optimista tvrdiaci, že už koncom tohto roka dôjde k prvému oživeniu a ani vyslovený pesimista, ktorý by si myslel že to potrvá desaťročie, či nedajbože vyvrcholí podobne ako predchádzajúca veľká kríza. Reálne však najbližších 3 - 5 rokov pozitívny obrat neočakávam, pokiaľ sa samozrejme nestane niečo mimoriadne pozitívne avšak nepredvídateľné...