A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes656
mod_vvisit_counterVčera1237
mod_vvisit_counterTento týždeň5011
mod_vvisit_counterTento mesiac25610

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Intelligence Report: Program východného partnerstva
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 28.marca 2009 - 16:44 hod.

Program východného partnerstva je iniciatíva EÚ, ktorá má za úlohu viac priblížiť niektoré postsovietske republiky k Európskej únii, medzi nimi aj Bielorusko. Z tohto hľadiska Program východného partnerstva ovplyvňuje aj vývoj nášho objektu „Bielorusko“ v rámci „A.R.E.S. Analysis“.

Program východného partnerstva (ďalej budem používať anglický akronym EaP) je iniciatívou, ktorú v máji 2008 predstavili spoločne Poľsko a Švédsko. Prvotným dôvodom bolo posilniť väzby s krajinami nachádzajúcimi sa vo východnom susedstve EÚ. Poľsko – švédsky sa opiera o dva základné body:

  • Podporiť hlbšiu bilaterálnu spoluprácu medzi EÚ a jej východnými susedmi, čo by malo viesť k zväčšeniu hospodárskej a sociálnej integrácie.
  • Prehĺbiť multilaterálnu spoluprácu.

Z geografického hľadiska EaP by malo zahŕňať 27 krajín EÚ a šesť nečlenských štátov: Bielorusko, Moldavsko, Ukrajina, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko.
 

Dôvody na posilnenie väzieb EÚ s východnými susedmi v rámci EaP sú najmä ekonomické a energetické. Podľa prejavu eurokomisárky pre vonkajšie vzťahy a susedskú politiku Benita Ferrero-Waldnerovej 9. marca 2009 v Chatham House má EaP pomôcť k uľahčeniu obchodu medzi EÚ a východnými partnermi, podpísaniu dohôd o voľnom obchode, zjednoduchšeniu udeľovania víz, viac otvoriť trhy EÚ pre produkty z postsovietskych štátov a zlepšiť prístup občanov z týchto krajín na pracovný trh EÚ.

EÚ počíta aj s možnosťou uzavretia asociačných dohôd s východnými susedmi, čo by im malo uľahčiť prístup na únijný trh. Na podpísanie asociačných dohôd však musia postsovietske republiky prijať viaceré reformy hlavne v oblasti demokratizácie a ochrany ľudských práv. Samozrejme, energetické dôvody zohrávajú podstatnú úlohu, keďže nečlenské štáty EÚ a členské štáty EaP majú na jednej strane bohaté zásoby ropy a zemného plynu ako Azerbajdžan a na druhej strane sú významné ako tranzitné krajiny, napríklad Bielorusko alebo Gruzínsko.

Na summite lídrov členských štátov EÚ v Bruseli 20. marca 2009 došlo k schváleniu Programu východného partnerstva. Na summite sa tiež dohodlo, že bývalé štáty ZSSR   v priebehu rokov 2010 – 2013 získajú finančnú pomoc v hodnote 600 miliónov eur. Pôvodne sa počítalo len s 350 miliónmi eur.

EaP bude oficiálne zahájené na pražskom summite 7. mája 2009, na ktorom by sa mali zúčastniť lídri členských štátov EÚ, Bieloruska, Moldavska, Ukrajiny, Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska.

V rámci podpory vzájomnej koordinácie a spolupráce EaP bude organizovať každé dva roky summity najvyšších predstaviteľov krajín EaP a každý rok summity ministrov zahraničných vecí. Každoročne majú byť tiež organizovaných osem multilaterálnych stretnutí námestníkov ministerstiev členských štátov EaP.

 

EaP a vplyv na vývoj zahraničných vzťahov Bieloruska

 

Môžeme konštatovať, že v súčasnosti ostáva otvorenou otázka, do akej miery EaP ovplyvní vývoj zahraničných vzťahov Bieloruska. Na jednej strane je pravdou, že EaP znamená pre Bielorusko príležitosť, čo by mohlo viesť k priblíženiu sa k EÚ. Bielorusko tiež v súčasnosti trpí dôsledkami hospodárskej krízy a do istej miery dopláca na príliš úzke ekonomické väzby s Ruskom. Napríklad, v januári 2009 Rusko znížilo svoj import produktov z Bieloruska až o 44 percent. Z tohto hľadiska EaP môže viesť k priblíženiu sa Bieloruska k EÚ, čo by pre Lukašenkov režim znamenalo otvorenie nových trhov a prístup k finančným prostriedkom.

Na druhej strane je otázkou, do akej miery bude EaP viesť k priblíženiu sa Bieloruska k Únii. Bieloruský prezident Lukašenko nemôže pripustiť žiadne rozsiahlejšie reformy v oblasti demokracie a ľudských práv, ktoré sú podmienkou pre uzavretie prípadnej asociačnej dohody, keďže by to mohlo znamenať ohrozenie monopolu jeho moci. Navyše Lukašenko nemá záujem na tom, aby priblíženie sa k EÚ viedlo k narušeniu väzieb s Ruskom, s ktorým má dobré vzťahy vo viacerých oblastiach a poskytuje mu aj pomerné značné finančné prostriedky. Napríklad, počas spoločného stretnutia s bieloruským ministrom financií v marci 2009 ruský minister financií vyhlásil, že Ruská federácia poskytne Bielorusku finančnú pôžičku v hodnote 500 miliónov amerických dolárov pre boj s dôsledkami globálnej hospodárskej krízy.

Problémom je aj fakt, že zatiaľ nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, či Lukašenko bude pozvaný na summit 7. mája 2009, kde má byť zahájené EaP. Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg 23. februára 2009 na tlačovej konferencii po zasadaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli uviedol, že pozvanie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na summit závisí podľa neho od toho, ako se Lukašenko "bude správať a aký bude v ďalšej dobe vývoj v Bielorusku samotnom". Režim v Minsku si totiž, ako už bolo vyššie spomenuté, nemôže dovoliť hlbšie demokratické reformy, za čo bol kritizovaný zo strany viacerých predstaviteľov EÚ.

Eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy a susedskú politiku Benita Ferrero-Waldnerová vyhlásila, že hoci došlo k istým pozitívnym krokom ako prepustenie niektorých politických väzňov či registrácia niektorých mimovládnych organizácií, stále dochádza k zatýkaniam ďalších politických aktivistov a EÚ potrebuje vidieť systematickejšie zmeny. Zároveň situáciu komplikuje fakt, že Bielorusko musí vystupovať ako politický spojenec Ruska, za čo dostáva od Moskvy hospodársku podporu. V poslednej dobe ide hlavne o otázku uznania nezávislosti proruských provincií Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sa odštiepili od prozápadného Gruzínska.

Po tom, čo Lukašenko vyhlásil, že bieloruský parlament bude hlasovať o uznaní nezávislosti oboch regiónov na začiatku apríla 2009 český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg varoval Lukašenkov režim. Povedal, že uznanie nezávislosti týchto proruských provincií by mohlo ohroziť pozvanie Lukašenka na summit 7. mája 2009. Je preto logické, že Minsk preferuje svoju tradičnú politiku „lavírovania medzi oboma stranami“ s cieľom nestratiť možnosť ekonomickej podpory zo strany Bruselu ani Moskvy. 16. 3. 2009 zástupca hovorcu bieloruskej Snemovne reprezentantov Valerij Ivanov vyhlásil, že otázka uznania nezávislosti Abcházska a Južného Osetska nebude súčasťou agendy počas jarného zasadania bieloruského parlamentu. Logicky preto vyplýva, že Bielorusko hlasovanie o tejto otázke odloží minimálne do 7. mája s cieľom stať sa plným členom EaP.
   

Vďaka odloženiu hlasovania o otázke uznania nezávislosti Abcházska a Južného Osetska je zrejmé, že EÚ sa nakoniec rozhodne pozvať Lukašenka na summit. Najväčšie obavy totiž panovali z toho, že ak by Lukašenkov režim uznal Abcházsko a Južné Osetsko a bol by na májový summit pozvaný, gruzínsky líder Saakašvili by sa nedostavil na toto pražské stretnutie. V dôsledku rozhodnutia Bieloruska sa preto zrejme dostavia do Prahy bieloruský i gruzínsky líder, predstavitelia oboch krajín, ktoré považuje EÚ za významných partnerov najmä v oblasti prepravy energetických komodít. Rozhodnutie EÚ pozvať nakoniec Lukašenka na pražský summit dokazuje aj rozhodnutie EÚ predĺžiť dobu pozastavenia sankcií pre bieloruských politických predstaviteľov, ktoré im zakazovali cestovať do krajín Únie. Týmto krokom Európska únia dala jasne najavo, že má záujem na pozvaní Lukašenka do Prahy. Podobne však ako samotné Bielorusko, ani EÚ sa prostredníctvom EaP zrejme nesnaží o väčšiu európsku integráciu Lukašenkovho režimu.

Hovorca eurokomisárky pre vonkajšie vzťahy Christiane Hohmann vyhlásil, že EaP nezaisťuje automaticky budúce členstvo východných susedov v Európskej únii, ale len o to, aby sa tieto krajiny stali bližšími partnermi EÚ. V konečnom dôsledku ide o logický krok, keďže EÚ nemôže očakávať od Bieloruska hlbšie politické reformy a ochotu plne sa integrovať do EÚ v budúcnosti na úkor tradičných väzieb so strategickým partnerom, ako je Rusko. Samotný bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že jeho krajina nemá v žiadnom prípade záujem oslabiť tradične úzke väzby s Ruskom. Poukázal pritom na fakt, že jeho bieloruské firmy sa do značnej miery podieľajú na ruskej domácej produkcii. Preto je priorita Bruselu vyhýbať sa sporným oblastiam, ako otázka demokracie či politické spojenectvo s Ruskom, a podporiť spoločné priotity Únie a Bieloruska, napríklad energetika, hospodárska spolupráca a pod.
   

V súvislosti s EaP tiež bude zaujímavé sledovať aj samozrejme postoj Ruska, t. j. do akej miery EaP vyvolá zo strany Ruskej federácie „protiopatrenia“. Bielorusko je totiž v mnohých otázkach kľúčový partner pre Rusko a samozrejme každú snahu Minsku zbližovať sa s EÚ vníma Moskva veľmi pozorne. Ruský premiér Vladimír Putin podpísal dokument, tzv. „Koncepciu dlhodobého rozvoja Ruskej federácie do roku 2020“. Tento dokument hovorí, že ekonomická spolupráca so štátmi SNŠ na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni je jednou z hlavných priorít ruskej hospodárskej politiky. Preto je zrejmé, že v postsovietskom priestore môže dôjsť k stretu ekonomických záujmov Moskvy a Bruselu.

Hoci priamo sa Rusko nestavia proti EaP, k nepriamej kritike zo strany Kremľa už došlo. V súvislosti s Bieloruskom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že EÚ sa snaží šíriť sféru svojho vplyvu nátlakom na Bielorusko, aby neuznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska, lebo v inom prípade by nebolo začlenené do EaP. Kritika sa ozýva aj z druhej strany. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso kritizoval Rusko, že sa snaží udržať svoje sféry vplyvu z čias studenej vojny, ktorá už dávno skončila a každý štát by si mal slobodne vybrať svojich zahraničných partnerov. 

Zdroje:
BARBER, T.: EU acts to reward Belarus progress. In:
http://www.ft.com/cms (download: 27.3.2009)

Belarus becomes EU’s eastern partner too. In:
http://www.russiatoday.com (download: 27.3.2009)

Belarus not assured of inclusion in EU Eastern Partnership. In:
http://www.europeanforum.net(download: 27.3.2009)

Belarus plans to maintain cooperation with Russia – Pres. In: http://www.itar-tass.com/eng (download: 27.3.2009)

DEVRIM, D., SCHULTZ, D.: The Eastern Partnership: An Interim Step Towards Enlargement?
In: http://www.almendron.com (download: 27.3.2009)

EU Commissioner’s representative: Eastern Partnership does not offer a membership prospective. In:
http://www.regnum.ru(download: 27.3.2009)

EU otevírá dveře zemím bývalého SSSR. In:
http://www.ct24.cz(download:
27.3.2009)

EU's “Eastern partnership” and Russia-Belarus relations. In: http://rbth.ru (download: 27.3.2009)

EU's Ferrero-Waldner calls for more reform in Belarus. In:
http://uk.reuters.com (download: 27.3.2009)
Interfax: Belarus Parliament may not debate recognition of Abkhazia, South Ossetia. In:
http://www.interfax.com (download: 27.3.2009)

LUKASHUK, A.: Sell Belarus. Or Else.
In: http://www.rferl.org (download: 27.3.2009)

RETTMAN, A.: EU assigns funds and staff to 'Eastern Partnership'. In: http://euobserver.com(download: 27.3.2009)

Rusko na příkladu Běloruska obvinilo EU ze snahy šířit sféry vlivu. In:
http://www.ct24.cz . (download: 27.3.2009)

Russia to lend Belarus $0.5bn to fight crisis. In:
http://www.rbcnews.com (download: 27.3.2009)
 

 
< Predchádzajúca