JUDr. Jan Švehlík a Matúš Masica

Pán JUDr. Švehlík v súčasnosti pôsobí na Veľvyslanectve Českej Republiky v Bratislave, ako obchodný radca. Na konferencii vystúpil v paneli číslo dva, spolu s profesorom politických vied a bezpečnostných štúdií Stevenom E. Meyerom, ktorý vyučuje na National Defence University vo Washingtone D.C. Tento panel niesol názov „Vzťahy Rusko - EÚ z pohľadu energetickej bezpečnosti“.

V čase plynovej krízy sa objavili názory, že Rusko sa správa nezodpovedne k svojim obchodným partnerom a že týmto konaním značne poškodzuje svoje vlastné záujmy. No zároveň si to zo svojej pozície voči Európe môže dovoliť. Objavili sa aj názory, ktoré tvrdili, že Rusko potrebuje Európu ako  kľúčového odberateľa pre svoje suroviny a preto nemá záujem na prehlbovaní resp. predlžovaní plynovej krízy. Myslíte si, že Ruská federácia bude v budúcnosti potrebovať  EÚ ako kľúčového odberateľa pre svoje nerastné bohatstvo vzhľadom na stále narastajúci dopyt po fosílnych palivách v Číne a Indii?

Rusko potrebuje Európu, Rusko sa z Európy nechce a nemôže vylúčiť. Preto sa všeobecne snaží o bližšie vzťahy s EÚ, rovnako sa snaží vstúpiť do WTO. Je síce pravda, že Rusko súčasnú situáciu využíva, na druhej strane musíme priznať, že vybrané členské štáty EÚ sú v tejto chvíli závislé na dodávkach  ruských surovín. EÚ ako aj jednotlivé štáty doteraz situáciu nedoceňovali  hlavne preto,  že dlhú dobu prúdil plyn do Európy pomerne bez väčších problémov.

Čo by teda podľa Vás malo byť prvým krokom EÚ všeobecne  v energetických otázkach? A myslíte si, že sa českému predsedníctvu podarí naplniť ciele energetickej diverzifikácie zdrojov?

Začiatkom mája sa uskutoční summit EÚ – Rusko. To bude platforma, kde by obidve strany mali jednať, ako si predstavujú budúce vzájomné vzťahy. Som si istý, že z pohľadu EÚ bude poukazované na nutnosť dodržiavania korektných a spoľahlivých vzťahov. Nemôžeme predsa budovať spoluprácu na tom, že si jedna zo strán bude prispôsobovať obsah zmlúv a dojednaných riešení svojim vlastným potrebám.

Európa je ale v súčasnosti v postavení kedy si nemôže diktovať podmienky.

Prečo diktovať? Túto situáciu je potrebné vnímať vyvážene. Európa potrebuje dodávky surovín a chce, má záujem, s Ruskom o spolupráci jednať. Ale jednať z pozície dvoch rovnocenných a korektných partnerov. Rusko má evidentný záujem dostať sa do Európy, najmä politicky a dohodnúť určité formy spolupráce.

Aké opatrenia sa snaží prijať EÚ?

Rusko je významným obchodným partnerom nielen pre Českú republiku, ale tiež pre významných európskych hráčov.  Tým, že obchodujete s nejakou krajinou, dokážete v nej presadiť svoju technológiu, vytvárate vzájomné väzby,  vysielate tam ľudí a takto predsa zasahujete do kultúrnosti a myslenia obyvateľstva. Niekedy sme poznali Rusko len ako Moskvu. Dnes máme kontakty už aj s jednotlivými guberniami, nie len obchodné ale aj politické.

možné trasy plynovodu Nabucco (nabucco-pipeline.org)

Je to málo ak chcete z Nabucca urobiť významnú „cestu“ do Európy. No na summite, kde sa rozhodlo o týchto prostriedkoch, sa k tomuto projektu, okrem Poľska, nikto vážnejšie neprihlásil.

Do určitej miery by mohlo situáciu ilustrovať aj vyhlásenie nemeckej kancelárky Merkelovej, že Nabucco nie je čím plniť.

Myslím si , že to tak nie je. Treba sa na to pozrieť z dlhodobejšieho horizontu 10 až 15 rokov.

Z dlhodobého horizontu je ťažké predpovedať čo sa stane. No nie je ťažké predvídať vzťah Ruska k strednej Ázii, odkiaľ by mali prichádzať zdroje. Napríklad Turkménsko. Rusko bude na túto oblasť pravdepodobne vyvíjať silné geopolitické tlaky.

Kto pred desiatkami rokov presne vedel, čo bude Rusko robiť, predpovedať rozpad Sovietskeho zväzu a vznik nových štátov? Vezmite si  napríklad Kazachstan. Kazachstan je v súčasnosti veľmi významný svetový hráč.

Ako teda vidíte úlohu Kazachstanu?

Kazachstan je veľmi dôležitý partner, ktorý sa rovnako ako Rusko, snaží vybudovať svoju pozíciu v rámci svetových politických a ekonomických vzťahov. Na návšteve Kazachstanu bol aj premiér českej vlády Mirek Topolánek a jednania s touto krajinou boli veľmi prospešná pre obidve strany.

Myslíte si, že by Kazachstan mohol v horizonte do troch rokov výraznejšie prispieť k diverzifikácii zdrojov pre EU?

Áno, ale ide o dve otázky - zdroj a doprava. Január ukázal, keď sa Rusko schovávalo za Ukrajinu a Ukrajina za Rusko, že ide o vzájomnú prepojenosť a nemožno tieto dve otázky oddeľovať. Na vyriešenie  teda ostáva, ako suroviny dopravovať.  
Určité technické riešenia by existovali. Otázkou ostáva, či by bola EU ochotná za zvýšenie energetickej bezpečnosti platiť pomerne vysokú cenu.  
Európa v súčasnosti  rieši aj svoje vnútorné problémy. A v tejto pozícii sa veľmi ťažko robia a naplňujú strategické rozhodnutia. Treba zdôrazniť, že zaistenie európskej energetickej bezpečnosti si vyžaduje významné investičné náklady.  

Nedávno bola schválená smernica o liberalizácii vnútorného energetického trhu EÚ. Vidíte reálne  možnosti liberalizácie tohto odvetvia?

Domnievam sa, že je potrebné vytvoriť jeden spoločný riadne fungujúci energetický systém. Nemôžeme to dlhodobo  robiť tak ako v súčasnosti, keď tieto systémy na seba len nadväzujú. Chýba jedno riadiace centrum, ktoré dokáže efektívne riadiť distribúciu a výrobu energie. V súčasnej dobe sú problematické nedostatočné energetické zdroje, ako aj hroziace „Blackout“-y.

Závislosť európskych krajín na ruskom zemnom plyne v % z ich celkovej spotreby plynu (stratfor.com)

Reálne to byť musí. Je to nevyhnutnosť. Ak ostaneme v pozícii akej sme, dostaneme sa do veľmi ťažkej situácie, pretože budeme závislí na súčasných zdrojoch a ostaneme vydierateľní. Je nutné presne zvážiť, čím vykryjeme vlastnú spotrebu. Ukazuje sa, že nemôžeme zostať pri jednom zdroji napríklad jadro, tepelná energia, alebo veterné elektrárne. Musí to byť energetický balíček, energetický mix.

Môže nahradiť jadrová energia energiu zo spaľovania fosílnych palív? Nenastáva tu opäť problém závislosti na Rusku, kvôli jadrovému palivu?

Určite viete, že zásoby uránu na výrobu jadrového paliva existujú v Čechách aj na Slovensku. Pravdepodobne v priebehu 20 – 30 rokov sa vyrieši problém s uložením jadrového odpadu. Technologický pokrok umožní, že to čo sa dnes skladuje, sa bude v jadrových elektrárňach ďalej využívať.  V súčasnosti nehodnoťme či máme, alebo nemáme dostatok jadrového paliva. Problém je tu iný.  Počet jadrových elektrární, ktoré sa zamýšľajú postaviť, vyťažuje  stavebno-technologické kapacity na 30 rokov dopredu. No nemáme odborníkov. Odborníci sa prestali vychovávať a dnes máte priemerný vek jadrových energetikov zhruba okolo 60 -65 rokov. Potom chýba jedna celá generácia. Existuje myšlienka, že sa vytvorí jedno spoločné európske centrum, kde sa budú pripravovať špičkoví jadroví energetici.  Táto forma je v štádiu posudzovania, a to aj z toho pohľadu ako by bol zaistený návrat takýchto odborníkov späť do krajiny, ktorá ich do tohto strediska vyslala.

Ďakujeme za rozhovor