Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	548
	Včera	1018
	Tento týždeň	1566
	Tento mesiac	14866

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Interview

Interview: "Otázka Nabucca je skutočne veľmi vzdialená"

Napísal: Michal BEDNÁR

Piatok, 10.apríla 2009 - 13:32 hod.

Karel Hirman

Pán Karel Hirman je ďalšou z radu osobností, s ktorými sa Projectu ARES podarilo uskutočniť rozhovor. V tomto interview pán Hirman ponúka originálny pohľad na toľko skloňovanú problematiku energetickej bezpečnosti - tentokrát však ide o pohľad fundovaného technologického experta. Dodajme len, že Karel Hirman je v súčasnosti riaditeľom Sekcie pre energetické činnosti v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.

Predtým pôsobil ako redaktor týždenník Trend a tiež zastával funkciu špecialistu pre vonkajšie vzťahy v Slovenskom plynárenskom priemysle a.s. V 90. rokoch nadobudol pracovné skúsenosti ako zástupca riaditeľa pobočky firmy Bridge s.r.o. v ruskom Orenburgu. Vysokoškolské vzdelanie získal na Akadémii ropy a plynu v Moskve a Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Ak sa chcete dozvedieť viac o odborných názoroch Karela Hirmana, kliknite prosím na http://blogy.etrend.sk/karel-hirman/86400.html

Podľa štatistík IEA budú mať ropa, plyn a uhlie najväčší podiel na energetickej spotrebe ešte niekoľko desaťročí. Vieme, že medzinárodné spoločenstvo sa snaží o efektívnejšie využívanie energie, štatistiky ale hovoria o neustálom zvyšovaní spotreby týchto fosílnych palív a to aj v súvislosti s rozmachom krajín ako India a Čína. Ako sa podľa Vás svet vyrovná s čoraz väčším dopytom po týchto komoditách? Môže práve rast už spomínaných dvoch krajín výrazným spôsobom znížiť celosvetové zásoby? Spôsobí to rast cien za ropu a plyn?

Hlavný podiel na energetickej spotrebe Číny má uhlie, viac ako 80% a to uhlie z domácich zdrojov. Jeho zásoby pri súčasnej spotrebe vystačia Číňanom určite ešte viac ako 100 rokov. Aj India má svoje zásoby energetických surovín, aj keď tu je možné badať určitú odlišnosť. Na druhej strane sme za posledné roky zaznamenali zjavný pokles spotreby ropy a plynu vo vyspelých krajinách OECD. Tento fakt je možné pozorovať ako v EÚ tak aj v USA. Európska komisia napríklad vo svojej správe z novembra 2008 predpovedá do roku 2020 pokles spotreby primárnej energie v EÚ, pokles alebo stagnáciu v spotrebe fosílnych palív, ale nárast v spotrebe obnoviteľných zdrojov. Ostatne ani na Slovensku sme v posledných rokoch nezaznamenali prakticky žiaden nárast spotreby, pričom sme dosahovali medziročné nárasty HDP aj 10 percent.

To čo bude v najbližších 20-30 rokoch je v súčasnosti len dosť ťažké predpovedať už aj preto, lebo súčasná finančná a hospodárska kríza zásadne ovplyvní budúci ekonomický vývoj. Spotreba energií a surovín v rozvojových krajín priamo závisí od miery ich hospodárskeho rastu. Ale ten bol aspoň doteraz podmienený rastom vo vyspelých krajinách, takže miera a štruktúra rastu svetového hospodárstva je prvá veľká neistota. Ďalšiu veľkú neistotu vidím v oblasti inovácií, ktoré pomerne prudko napredujú aj v oblasti energetiky. Vyspelé krajiny, aj pod vplyvom krízy a napätia v štátnych rozpočtoch sa napríklad už začínajú odkláňať od plošnej podpory OZE formou zvýhodnených výkupných cien, ale štátnu podporu smerujú hlavne do oblasti vývoja a inovácií. Či a ako bude krytá energetická spotreba v tom období si ja netrúfam predpovedať, aj keď si tiež myslím, že fosílne palivá budú aj naďalej základnou bázou svetovej energetiky ďalších niekoľko desaťročí.

štáty produkujúce ropu (speedace.info)

Pokiaľ ide o ceny energetických surovín, prudký rast cien ropy za posledné dva - tri roky primárne nebol spôsobený nerovnovážnym stavom trhu alebo nedostatkom ropy. Ten bol spôsobený predovšetkým špekulatívnymi nákupmi a burzovými operáciami hedžových a finančných fondov, ktoré nevlastnili de-facto ani jeden barel ropy. Oni obchodovali iba s finančnými nástrojmi. Predpovedať rast cien, dopyt a ponuku ropy do budúcna je ťažké. Ja si osobne myslím, že by nás nemali čakať ropné šoky vplyvom nedostatku ropy, to však priamo závisí od vládnych politík producentských krajín.

Sú podľa Vás informácie o aktuálnych zásobách fosílnych palív úmyselne skresľované, prípadne zatajované?

Ak hovoríme o ťažiteľných zásobách ten údaj môže byť stále rovnaký. Ak cena stúpala povedzme za posledné roky, tým pádom sa oplatilo ťažiť a ísť do vrtov a ložísk, ktoré boli predtým neperspektívne. Musíme ale rozlišovať. Jedna vec je čo mám reálne „pod zemou“ a druhá za akú cenu to dokážem vyťažiť a dostať na trh. Tu nastáva problém s ocenením, čísla sa neustále menia. Pokiaľ ide o tento ukazovateľ je tu skutočne veľká neistota aj z dôvodu, že väčšina ropných a plynárenských spoločností je už v štátnych rukách. Sme v štádiu, kedy dochádza k zoštátňovaniu nielen spoločností , ale aj zdrojov. Každý producentský štát má tiež tendenciu údaje o ich stave utajovať alebo skresľovať, proste neodkryť karty. Keďže sa to týka priamo aj ich štátnych ropných koncernov, situácia sa značne komplikuje. Na základe tohto robiť nejaké prognózy je opäť veľká neistota.

perspektívy jadrovej energetiky v Európe na rok 2009 (stratfor.com)

V súvislosti s vyčerpateľnosťou fosílnych palív sa čoraz intenzívnejšie hovorí o širšom využívaní atómovej energie. Je podľa Vás toto cesta, ktorá zabezpečí energetickú bezpečnosť do budúcnosti? Je to cesta aj pre Slovensko?

Jadrová energia je jedným z kľúčových zdrojov energií v súčasnosti a to platí aj pre budúcnosť, či z krátkodobej alebo dlhodobej perspektívy. Ja osobne som o tom presvedčený aj preto, že máme dostupné zdroje uránu, máme zdroje z jadrových zbraní pri jadrovom odzbrojovaní a pod. Ďalšia vec je samostatné vyhoreté palivo. Už dnes sú známe technológie a reaktory novej generácie, ktoré by mali byť schopné toto takzvané vyhoreté palivo spracovať a využiť pre ďalšiu výrobu elektrickej energie. V tomto prípade sa hovorí o horizonte približne 20 rokov, keď by mali byť postupne uvedené do bežnej prevádzky. V takomto prípade by nám tohto vyhoretého paliva stačilo na stovky rokov. Čo sa týka druhej otázky, áno, jadrová energetika je určite perspektívna a to platí aj v prípade Slovenska.

V EÚ čoraz častejšie zaznievajú hlasy o spoločnom prístupe k energetike, kedy problém energetickej závislosti treba riešiť na úrovni všetkých členských štátov. Ako sa Vám z tohto hľadiska javia bilaterálne zmluvy medzi Ruskou federáciou a Nemeckom či Talianskom?

Spoločná energetická politika momentálne neexistuje, ale samozrejme je legislatíva, ktorá je platná na území EÚ. Keď sa bavíme o spoločnej energetickej politike, prakticky všetci majú na mysli vo vzťahu k vonkajšiemu svetu, k dodávateľom surovín. Tieto vzťahy sú v súčasnosti skutočne založené na bilaterálnom princípe jednotlivých krajín a to nielen s Ruskom. Ešte viac sú ale založené na vzťahoch jednotlivých spoločností, či už rafinérskych spoločností, ktoré si samé nakupujú ropu, alebo plynárenské spoločnosti, ktoré si samé uzatvárajú kontrakty na nákup plynu. Je to na jednej strane problém pokiaľ ide o liberalizáciu vnútorného trhu, hlavne v prípade plynu, ale na druhej strane sa nám monopolizujú dodávky plynu.

Skutočne strategických veľkých dodávateľov plynu na trh Európskej únie môžeme spočítať na prstoch jednej ruky. Problém je ten, že vonkajší dodávatelia sa tiež monopolizujú, dokonca sú to štátne monopoly. V prípade Nórov, ale aj v prípade Ruska aj v prípade Alžírska. Z toho vzniká ten problém, že privátne energetické európske spoločnosti uzatvárajú kontrakty, dohody so štátnymi monopolmi zahraničnými a to naspäť ovplyvňuje politiku EÚ ako takej.

geopolitická súťaž o zdroje ropy (temi.republica.it)

Nezdá sa Vám tento postup egoistický voči novým členským krajinám EÚ?

Nie, on je egoistický aj pre zakladajúce štáty EÚ navzájom. Každá vláda sa snaží si hájiť záujmy svojich domácich (vládnych) energetických plynárenských spoločností, čo sa deje často na úkor tých druhých. Nezabúdajme, že tieto spoločnosti si na jednotnom trhu únie, ktorý sa čoraz viac liberalizuje, tvrdo konkurujú. A kľúčovou podmienkou ich konkurencieschopnosti sú cenové a logistické podmienky dodávok od producentov z krajín mimo EÚ. To je hlavný dôvod, prečo sa jednotná energetická politika nemôže v dohľadnej budúcnosti vytvoriť.

Teraz by som rád prešiel na čoraz častejšie skloňovaný plynovod Nabucco. O ňom už toho bolo napísaného veľa, mňa by zaujímali niektoré konkrétne odpovede, ktoré nie sú podľa môjho názoru veľmi jasne formulované. Ako prvú otázku by som sa chcel spýtať na jednotlivé krajiny, ktoré by mohli potenciálne zásobovať plynovod. Vieme, že z krátkodobého hľadiska prichádza do úvahy len Azerbajdžan. Ako sa voči ponuke obchodu s Európou stavajú ostatné krajiny kaspického regiónu? Môže byť ruský vplyv v oblasti prekážkou budúcich obchodných zmlúv? Ktoré krajiny sa vám javia ako perspektívne z tohto pohľadu?

Vidíte a Azerbajdžan práve v týchto dňoch podpísal memorandum o spolupráci o dodávkach plynu s Ruskom, ktoré umožňuje teoreticky, že Rusi skúpia všetok plyn z ložiska Shah Deniz, ktorý je azerbajdžanskou surovinovou bázou.

Nabucco je predovšetkým politický projekt. Ja Nabucco považujem za niečo podobné ako boli v 60-tych rokoch rokovania vtedajšieho západného Nemecka so ZSSR,a potom neskôr aj Francúzska a Talianska o dovozoch plynu do týchto krajín. Tie rokovania boli veľmi zložité, prechádzali rôznymi peripetiami a veľmi kľúčový bol politický faktor. Pamätáme si potom na embargá Reaganovej vlády v súvislosti s výstavbou plynovodov zo ZSSR do západnej Európy a podobne. Nakoniec tento projekt ale získal politickú podporu príslušných krajín vtedajšej západnej Európy a na druhej strane ZSSR. Nakoniec sa tie projekty realizovali, postupne pribúdali „rúry“ a dnes hovoríme o závislosti EÚ na ruskom plyne.

Nabucco je rovnako politický projekt pre strednú Áziu. Ak nebude mať politickú podporu na úrovni kľúčových hráčov EÚ a zo strany vlád krajín strednej Ázie, ten projekt nebude môcť byť uskutočnený. Preto baviť sa v súčasnosti o surovinovej báze je povedal by som predčasné, respektíve toto nie je kľúčový problém. Kľúčový problém je, či politická podpora bude daná a garantovaná. Tá zatiaľ nie je ani z jednej ani z druhej strany.

Došlo k posunu v otázkach týkajúcich sa Nabucca po januárovej konferencii v Budapešti?

Ja si myslím, že nie. Ak mám byť úprimný ja som momentálne dosť skeptik čo sa týka Nabucca. Z môjho pohľadu bol zlomový okamžik, keď Turecko z politických príčin odmietlo súhlasiť s tým, aby členom konzorcia na výstavbu Nabucca sa stal francúzsky Gaz de France. Po tomto politickom odmietnutí kľúčového hráča EÚ tento projekt nemôže získať podporu v rámci EÚ a tým pádom bude ťažké ho realizovať. Toto vnieslo, povedzme si otvorene obrovskú neistotu v rámci EÚ v súvislosti s týmto projektom. Preklenúť túto neistotu bude veľmi ťažké ak nie nemožné. Aj samotná surovinová báza je problematická, Azerbajdžan sám na to nestačí. Určite sa bude musieť ísť na druhú stranu Kaspického mora do Turkménska alebo Kazachstanu. Sú tam síce potenciálne obrovské zásoby, avšak geológia týchto ložísk je veľmi zložitá. S tým úzko súvisia samozrejme otázky investícií, podmienok prístupu zahraničných spoločností, bez ktorých je rozpracovanie a uvedenie do ťažby nemožné. Opäť ale ide o politickú otázku, do akej miery bude EÚ rešpektovať politickú situáciu v týchto krajinách a ich režimy.

Nabucco má prechádzať územím viacerých krajín. Každá z nich si pravdepodobne bude nárokovať rôzne sumy peňazí za tranzit. Nemyslíte si, že to predraží transportovaný plyn pre konečných odberateľov?

Cena tranzitu v cene suroviny nie je rozhodujúca. Ani v súčasnosti. Toto nie je problém. Problém je stabilita toho tranzitu z titulov politických súvislostí. Je tam však aj iný problém. Napríklad Turecko nechce byť tranzitnou krajinou. Turecko chce plyn nakupovať z oblasti Kaspiku a Európanom ho predávať a to sme v úplne inej rovine. To už je rovina obchodná, kde sa bavíme o obchodnej marži Turecka. Momentálne nejde o tranzitnú otázku ale o to, že Turecko chce byť obchodným partnerom.

Bude podľa Vás Turecko podmieňovať tranzit plynu cez svoje územie zintenzívnením jeho prístupových rokovaní?

Myslím si, že už sa to aj stalo. To odmietnutie Gaz de France bolo viazané na otázku arménskej genocídy, ale to je otázka aj prístupových rokovaní Turecka s EÚ.

Ako Vy z vášho pohľadu vnímate realizáciu Nabucca?

Nabucco nie je nový projekt. Plán dovozu plynu z Iránu a z okolia až do Baumgartenu do Rakúska bol plánovaný ešte v 70-80-tych rokoch, dokonca aj bývalé Československo bolo v týchto rokovaniach výrazne prítomné. Takže toto nie je nový projekt ale iba oprášenie starej idey. Tá ale vždy narazila na politické prekážky a to musím podotknúť, neriešiteľné politické otázky. Ja si myslím, že ak sa niekedy bude dovážať plyn z Kaspickej oblasti tak vo forme skvapalneného zemného plynu.

V súvislosti s energetickou bezpečnosťou Slovenskej republiky by ma zaujímala možnosť prípadného napojenia sa na Nabucco. Je podľa Vás taká možnosť reálna? Budú dostatočné kapacity aj pre Slovensko?

Z pohľadu strednodobej energetickej bezpečnosti neviem posúdiť Nabucco. Jedna jeho vetva má končiť v Baumgartene v Rakúsku, čo je tu za našimi hranicami, takže z tohto hľadiska by to mal byť plyn prístupný aj pre Slovensko. Ja si skôr ale myslím, že zo slovenského pohľadu je zaujímavý dovoz plynu z Nemecka reverzným chodom cez ČR a v strednodobej perspektíve skvapalnený plyn cez terminál Omišalj na pobreží Chorvátska. Obávam sa, že za súčasných politických podmienok a súvislostí v EÚ, Turecku a v Strednej Ázii je otázka Nabucca je skutočne veľmi vzdialená.

Rusko neustále zdôrazňuje svoj zámer čo najviac obmedziť tok ropy a zemného plynu najmä cez Ukrajinu a Bielorusko. Vieme, že pri tomto kroku by bolo ohrozené aj Slovensko, najmä pokiaľ ide o príjmy z transportu a energetickú bezpečnosť. Aké možnosti by zostali Slovensku pri naplnení takéhoto scenára? Je pre Slovensko do budúcnosti východiskom budovanie prepájacích potrubí z Poľska a prípadne Maďarska?

Nepochybne je, áno. Je to dôležitá súčasť aj vzhľadom na spomínaný projekt Omišalj pre skvapalnený plyn, pretože ten by prúdil cez Maďarsko k nám. Poľsko plánuje tiež výstavbu terminálu na skvapalnený plyn. To je pokiaľ ide o zdroje. Prepojenie sietí je vždy z pohľadu energetickej bezpečnosti, a to sme videli aj v januári 2009, kľúčové.

mapa Trans-saharského plynovodu
Existujú plány aj iných potenciálnych plynovodov, ktoré by mohli zásobovať Európu v budúcnosti?

Hovorí sa o plynovode z Nigérie krížom cez Saharu do Európy. Ja osobne som veľký skeptik čo sa týka výstavby nových diaľkových plynovodov ako takých, pretože sa ukazuje, že závislosť na plynovode z extrémne vzdialených krajín spôsobuje komplikácie s dodávkami. Z tohto pohľadu je podľa mňa perspektívne, keď sa bavíme o plyne, zväčšenie dovozu skvapalneného plynu (LNG) ktorý umožňuje diverzifikovať portfólio dodávateľov a to je v súčasnej situácii kľúčové. Na druhej strane pokiaľ ide o trhový faktor LNG umožňuje väčšiu flexibilitu čo sa týka množstva dodávok a cenotvorby. Najzásadnejšia je ale otázka aký podiel plynu v našej spotrebe chceme pre budúcnosť mať v EÚ, ak vieme, že vlastné ložiská nemáme. Má zmysel z ekonomického a politicko-bezpečnostného hľadiska udržiavať súčasnú úroveň dovozu plynu alebo ju zvyšovať? Takto si položme otázku a z nej vyplývajúce konzekvencie pre tvorbu nášho budúceho energetického mixu v EÚ.

Ďakujeme pekne za odpovede

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network