A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes1068
mod_vvisit_counterVčera1453
mod_vvisit_counterTento týždeň3945
mod_vvisit_counterTento mesiac6005

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Intelligence Summary: Irán N. 03/09
Napísal: Oliver ÉDER   
Piatok, 17.apríla 2009 - 22:43 hod.

Vývoj za obdobie 21.03.09-16.04.09 bol poznamenaný predovšetkým špionážnymi škandálmi, investíciami zahraničných firiem do iránskeho plynárenského priemyslu a istými náznakmi zmien v rusko-izraelských vzťahoch a aj zhoršovaním situácie v Balúčistane.

Zaujímavými bola tiež návšteva tureckého prezidenta v Iraku, kde došlo k uzatvoreniu dôležitých ekonomických dohôd a odštartovanie výstavby nového iránsko-arménskeho ropovodu. V súvislosti s tým stoja za zmienku indície o možnostiach zmien napätých vzťahov medzi Arménskom a Tureckom. Najzásadnejšími informáciami ale boli správy o úspešných testoch izraelských anti-balistických systémov – Iron DomeArrow 2. Tie môžu v nasledujúcich mesiacoch zmeniť rovnováhu síl v regióne.

Rokovania o národnom zmierení medzi Fatahom a Hamasom stále viac-menej stagnujú rovnako ako aj diplomatická aktivita medzi Iránom a Západom – a to napriek istým rétorickým gestám dobrej vôle zo strany Washingtonu aj Teheránu. Najväčší vplyv na vývoj monitorovaného objektu malo ale vytvorenie novej izraelskej vlády, na ktorej čelo sa postavil jastrab Benjamin Netanjahu – ten okamžite začal hovoriť o tom, že dve najväčšie výzvy súčasnosti sú globálna hospodárska kríza a iránsky jadrový program. Nezabudol zdôrazniť možnosť útoku voči Iránu v prípade pokračovanie jadrovej krízy.

Najpravdepodobnejšou stále zostáva Hypotéza 3, za ňou nasleduje Hypotéza 2 a najmenšie šance pre naplnenie má Hypotéza 1. (http://www.projectares.sk/ )

Image
 

 Rokovania Fatah-Hamas

Počas uplynulých dní sa zdalo, že môže dôjsť k dlho očakávanému prielomu. Obe strany sa mali dohodnúť na vytvorení tzv. Najvyššej komisie, ktorá by mala byť náhradou za jednotnú palestínsku vládu. Komisia by v podstate plnila vládne funkcie ale Hamas by nebol týmto spôsobom zaviazaný k medzinárodnoprávnemu uznaniu existencie Izraela.

Predstavitelia Hamasu však nakoniec túto alternatívu odmietli, keď vyhlásili, že im ide len o vytvorenie vlády národnej jednoty. Rokovania teda takmer určite uviaznu na mŕtvom bode keďže Hamas takmer určite nesplní jednu z hlavných požiadaviek Fatahu pre vytvorenie vlády – uznanie práva Izraela na existenciu. Napätie medzi dvoma frakciami sa zvýšilo, keď minulý víkend odhalili palestínske bezpečnostné zložky na Západnom brehu tajný sklad zbraní Hamasu.

Egypt potiera pašovanie zbraní do Gazy (?)

Podľa izraelských tajných služieb bolo od 18.januára do začiatku apríla prepašovaných do Gazy 22 ton výbušnín, 45 ton materiálu pre výrobu trhavín a desiatky raketometov a mínometov. Na druhej strane sa čoraz častejšie objavujú správy o úspešných zásahoch egyptských bezpečnostných zložiek – posledný marcový týždeň bolo v Rafahu zadržaných 500 kg TNT, 5 ton cementu a došlo k zničeniu dvoch pašeráckych tunelov a odhaleniu ďalších dvoch.  Niekoľko ďalších stoviek kilogramov výbušnín bolo zase zadržaných tento týždeň.

V porovnaní s údajmi Izraela sa môžu zdať egyptské úspechy pri zásahoch proti pašerákom mizivé ale to len za predpokladu, že sú izraelské údaje pravdivé. To ale nie je možné overiť, keďže na rozdiel od egyptských údajov o objeme zadržaných zbraní nie sú izraelské vyhlásenia ničím materiálne podložené. Bez ohľadu na ich pravdivosť sme ale tieto informácie zaradili k H2. Ak aj ide o fabuláciu izraelských tajných služieb, výsledným efektom bude zvýšenie napätia s Hamasom pretože bude vyvolaný dojem, že toto palestínske hnutie neustáva v masívnom vyzbrojovaní – táto skutočnosť sa zákonite bude premietať aj do otázky iránskej jadrovej krízy.

 

Spojka Sudán-Hamas

26. marca sme priniesli správu, podľa ktorej je Sudán údajne zapletený do pašovania zbraní pre Hamas. Počas januárovej Operácie Cast Lead mali buď izraelské alebo americké bojové lietadlá zaútočiť v Sudáne na konvoj prepravujúci zbrane. Súčasťou konvoja mali byť aj niekoľkí iránski vojaci. Okolo celého prípadu však panuje mnoho nejasností a objavujú sa v ňom rozporuplné informácie. Zaujímavá je napr. otázka, či sudánska vláda vedela o preprave zbraní cez svoje územie. Napriek napätým sudánsko-americkým vzťahom je totiž známe, že sudánske tajné služby dlhé roky spolupracujú s Washingtonom v rámci boja proti terorizmu (od doby odchodu bin Ládina zo Sudánu do Afganistanu).

V kontexte dobrých iránsko-sudánskych vzťahov je však dosť možné, že by sa Chartúm do konšpirácie mohol zapojiť. Stačí len uviesť, že Irán odsúdil vydanie medzinárodného zatykača na sudánskeho prezidenta al-Bašíra – o pár dní na to tak urobili všetky arabské štáty na summite „Ligy arabských štátov“. V súvislosti s tým sa objavili aj správy, že Irán buduje v Adenskom zálive na eritrejskom pobreží tajnú vojenskú základňu. Tam sa má totiž nachádzať východisková pozícia pre zásobovacie trasy do Gazy. Tieto informácie sú ale veľmi pochybného charakteru – ich jediným zdrojom sú eritrejské opozičné sily bojujúce voči režimu prezidenta Isaiasa Afewerkiho. Informácie boli prevzaté izraelskými a západnými médiami, no ďalšie nezávislé zdroje ich zatiaľ nepotvrdili.

 

Špionážna sieť Izraela v Libanone

 

V Libanone sa zintenzívňuje lov na členov údajnej izraelskej špionážnej siete. V týchto dňoch došlo k zatknutiu libanonského generála vo výslužbe Adiba Alama. Podľa libanonských úradov mal spolu so svojou ženou dostávať tisíce dolárov za informácie, ktoré sa mali týkať libanonských a sýrskych vojenských a civilných objektov. Mnohé z nich boli zničené počas vojny v lete 2006. Alam údajne pracoval pre sieť 25 rokov a tento týždeň bol zatknutý aj jeho synovec – desiatnik G.Alam. Libanonské bezpečnostné sily považujú generála Alama za veľkú rybu a očakávajú, že jeho výsluch povedie k ďalším rozsiahlym zatknutiam. Izrael sa k celej veci žiadnym spôsobom nevyjadruje. Hizballáh však označil dolapenie Alama za veľký úspech pre Libanon. Tento vývoj určite neprispeje k nastoleniu dôvery medzi libanonskou a izraelskou vládou a to hlavne po nástupe Benjamina Netanjahua k moci.

 

 

Úspešné testovanie izraelských anti-balistických systémov Arrow 2Iron Dome

 

7.apríla sme priniesli správu, že Izrael v Negevskej púšti úspešne otestoval najnovšiu verziu svojho protiraketového systému Arrow 2. Jeho výhodou oproti pôvodnému systému Arrow je, že dosahuje rýchlosť 3 km/s a nesie explozívnu hlavicu – neničí zameranú raketu len tzv. kinetickými telesami ale dokáže cieľ eliminovať aj keď ho minie o 40-50 m. Arrow 2 má byť schopný zostreliť aj najnovšie verzie iránskej rakety Shahab-3 a tiež sýrske Scud-D, ktoré majú schopnosť zasiahnuť celé územie Izraela.

Iron Dome je zase systémom, ktorý je vyvinutý proti raketám krátkeho doletu – predovšetkým proti raketám QassamKaťuša, ktoré na izraelské mestá odpaľuje Hamas z Gazy a Hizballáh z južného Libanonu. Systém má byť uvedený do služby v roku 2010.

 

Infiltrácia Hizballáhu v Egypte

 

Egyptské bezpečnostné zložky zatkli minulý týždeň 49 mužov, ktorí majú byť prepojení na Hizballáh a sú obvinení zo zosnovania plánov na teroristické útoky v krajine. Do sprisahania sú údajne zapletení aj dvaja zamestnanci iránskej satelitnej televízie. Egyptský denník al-Ahram uviedol, že obvinení začali s prípravami na útok po tom, ako líder Hizballáhu Nasralláh vo svojom poslednom verejnom prejave použil kódové slovo, ktoré malo byť signálom na spustenie operácie. Jej súčasťou mali byť aj únosy izraelských turistov v sinajských letoviskách. Okrem toho títo muži majú mať v prsty aj v pašovaní zbraní do Gazy. Hizballáh všetky obvinenia oficiálne poprel (okrem svojho zainteresovania v pašeráckych aktivitách). Egyptské elity vnímajú celú kauzu ako demonštráciu sily Teheránu voči Káhire.

 

Ruské iniciatívy v regióne

 

Trochu prekvapujúce boli posledné kroky Ruskej federácie v regióne. Turecko požiadalo Gazprom o zvýšenie dodávok plynu cez plánovaný plynovod South Stream od roku 2015 o 8 mld.m3 ročne. Zaujímavejšie však je, že ruský premiér Putin jednal s Benjaminom Netanjahuom o možnostiach napojenia Izraela na tento plynovod V prípade realizácie tohto projektu by sa rusko-izraelské vzťahy mohli posunúť do trochu inej roviny, čo by mohlo mať pozitívny dopad na celkové regionálne pnutie. Rusko je totiž blízkym spojencom Iránu, voči ktorému izraelské špičky dlhodobo zvažujú použitie sily.

Izrael sa zase rozhodol predať Moskve svoje bezpilotné prieskumné lietadlá (UAV). Ruská vláda sa pre kúpu rozhodla po tom, čo jej vlastné UAV podali veľmi slabé výkony počas augustového konfliktu s Gruzínskom. Celý kontrakt má mať hodnotu 50 mil.USD a konkrétne má ísť o izraelské stroje Bird-Eye 400, I-view MK-150 a Searcher Mk II. Izraelskí predstavitelia sa nechali počuť, že predmetom predaja možno bude aj UAV dlhého doletu typu Heron, ktorý je schopný zostať vo vzduchu viac ako 50 hodín, dosahuje výšku 10 000 m a letí maximálnou rýchlosťou 207 km/h.

Kremeľ sa zase rozhodol predať Palestínskej samospráve vedenej hnutím Fatah 5 000 samopalov AK-47, 300 BVP, dve helikoptéry a veľké množstvá munície. Minulý týždeň Moskvu navštívil iracký premiér al-Malíki, kde spolu s Putinom podpísal komuniké, v ktorom vyzývajú medzinárodné spoločenstvo na vytvorenie nového medzinárodného poriadku – takého ktorý má mať multipolárnu povahu a rešpektovať princípy medzinárodného práva. Obe strany sa okrem toho dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti energetiky, hospodárstva a ozbrojených síl. Posledné udalosti preto jasne naznačujú, že Rusko sa aj v prípade Blízkeho východu usiluje o multivektorovú zahraničnú politiku. Tým sa znižujú šance na eskaláciu napätie, keďže Moskva by nemala zrejme situáciu destabilizovať tým, že v celej hre bude podporovať výlučne Irán. Súčasne si však Moskva necháva esá v rukáve v prípade zhoršenia vzťahov so Západom, najmä s USA – konkrétnym dôkazom sú spravodajské informácie Pentagonu o plánoch predaja ruských bojových lietadiel Mig-31 do Sýrie. Rusko takéto zámery oficiálne odmieta. Je však evidentné, že takáto eventualita sa za istých okolností vylúčiť nedá. Stačí sa len pozrieť na ruské dodávky Mig-29 do Libanonu, s ktorými sa začalo koncom marca.

 

Štvoruholník Irán-Arménsko-Turecko-Irak

 

Táto interakcia je nesmierne zaujímavá a môže mať širšie konzekvencie nielen pre región Blízkeho východu. 23.marca navštívil turecký prezident Abdullah Gul ako prvá turecká hlava štátu Irak prvýkrát po 33 rokoch. Gul podpísal v Bagdade dohodu o zvýšení turecko-irackého obchodu na 20 mld.USD ročne zo súčasnej úrovne 5 mld. USD. Dohoda tiež hovorí o tom, že Turecko má poskytnúť kapitál na rekonštrukciu Iraku. Bagdad má zase výmenou za to, exportovať ropu a plyn na svetové trhy cez turecké územie. Témou rokovaní bol aj spoločný postup voči kurdským povstalcom na iracko-tureckom pohraničí.

Turecko zase medzitým odmietlo akýkoľvek nátlak zo strany USA v súvislosti s požiadavkami na obmedzenie vzťahov s Iránom. Toto stanovisko zaujal Ahmet Davutoglu v rozhovore s americkými predstaviteľmi pár dní pred návštevou Obamu v Turecku. Obhajoval taktiež projekt plynovodu Nabucco, ktorý podľa jeho slov bude nevyhnutne potrebovať aj iránsky plyn. Davutoglu je blízkym poradcom premiéra Erdogana a mnohí ho považujú za architekta tureckej zahraničnej politiky.  

Turecko a Arménsko sa v tom čase dostali do pozorností médií. V kontexte optimizmu a nádejnej atmosféry, ktorú priniesla návšteva Obamu v Turecku sa začalo nahlas hovoriť o tom, že Ankara a Jerevan môžu po šestnástich rokoch normalizovať vzájomné vzťahy. To by bolo veľmi zaujímavé, najmä keď si uvedomíme význam turecko-iránskeho spojenectva a posledný pozitívny vývoj v iránsko-arménskych vzťahoch. Koncom marca bola v Jerevane dosiahnutá dohoda o výstavbe 140 km dlhého ropovodu vedúceho z iránskeho mesta Tabríz do Jerevanu. Ide o ďalší krok vpred po dohode o vybudovaní strategickej železnice medzi oboma krajinami a návšteve arménskeho prezidenta Serzha Sargsyana v Teheráne, ktorá sa uskutočnila tento týždeň. V prípade turecko-arménskeho zmierenia by si Irán mohol významne upevniť svoj vplyv smerom na „západ“.

Začiatkom druhého aprílového týždňa ale začal prílišný optimizmus striedať pesimizmus. 10.apríla vyhlásil prezident Gul, že Turecko nebude normalizovať vzťahy s Arménskom, pokiaľ nedôjde k vyriešeniu konfliktu v Náhornom Karabachu. Turecko sa teda dostalo do evidentného tlaku zo strany Azerbajdžanu, ktorý má s Arménskom „nevybavené účty“. Ako sa situácia bude vyvíjať ďalej, zatiaľ nemožno jednoznačne určiť – skôr by sme ale mali zostať v celej veci skeptikmi.

 

Nemecko a India investujú v Iráne

 

Nemecká firma Bayerngas tento týždeň potvrdila pre denník „Financial Times Deutschland“, že otvára v Teheráne svoju pobočku a bude pre Irán poskytovať technológiu na výrobu skvapalneného plynu (LNG). Indická štátna spoločnosť „Oil and Natural Gas Corporation“ má zase investovať v oblasti Farzad. Indická investícia má mať hodnotu 3 mld. USD. Irán zatiaľ neexportuje žiadny LNG, ale do roku 2014 chce s pomocou zahraničných partnerov produkovať 77 mil.ton ročne.

 

Situácia v Balúčistane sa zhoršuje

 

Násilnosti na iránskej aj pakistanskej strane hranice v Balúčistane sa zintenzívnili. Začiatkom mesiaca bol vo východoiránskom meste Khash zavraždený miestny klerik. Zo zodpovednosti bola obvinená balúčska povstalecká skupina „Jundallah“. Kontrolu nad bezpečnosťou v regióne prevzali od policajných síl „Islamské revolučné gardy“. Hoci sa presné informácie o násilnostiach v iránskom Balúčistane objavujú v médiách sporadicky, angažovanie sa „revolučných gárd“ naznačuje pokračujúcu destabilizáciu oblasti.

O nič lepšie to nevyzerá na pakistanskej strane. 8.apríla boli v meste Turbat nájdené telá troch balúčskych politikov, ktorí boli unesení päť dní pred tým. Za ich vraždou má podľa zástupcov balúčskej komunity stáť tajná služba pakistanskej armády. 9.apríla sa začali v Balúčmi obývaných mestách rozsiahle protesty, ktoré si vyžiadali životy minimálne 11 ľudí. V hlavnom meste provincie Balúčistan, Quette dokonca prebehol trojdňový generálny štrajk, na ktorý vyzvali balúčski lídri. Vo viacerých mestách boli podpaľované vládne budovy a banky. Takáto situácia bude Irán a Pakistan k sebe čoraz viac pripútavať, pretože obaja aktéri majú záujem na potlačení boja za balúčsku vec.

 

Záver

Udalosti za posledné štyri týždne opäť preukázali, že vývoj okolo Iránu nie je ani zďaleka záležitosťou nudných rokovaní medzi Teheránom a západnými mocnosťami. Irán je súčasťou komplikovaného systému vzťahov, ktoré omnoho viac ovplyvňujú výsledný efekt jadrovej krízy ako rétorické gestá, ktoré si medzi sebou posledné tri mesiace vymieňa Teherán s Washingtonom.

Pre najbližšie týždne predpokladáme, že napätie okolo Iránu sa zrejme zvýši. Dôvodom je napr. spustenie prvého závodu na výrobu paliva v meste Isfahán, ku ktorému došlo počas Veľkej noci. Prezident Ahmadinedžád tiež oznámil, že jeho krajina disponuje už 7 000 centrifúgami na obohacovanie uránu. Tieto skutočnosti budú mať predovšetkým psychologický dopad na izraelské vedenie a obyvateľstvo. Izrael bude čoraz viac nútený hľadať núdzové riešenie pre prípad, že Irán dosiahne schopnosť výroby jadrovej zbrane. Dôležité bude aj pokračovanie severokórejskej krízy – pri balistickom teste, ktorý Severná Kórea uskutočnila tento mesiac mali údajne asistovať aj iránski experti. V Izraeli sa v reakcii na to začali ozývať hlasy, že neschopnosť medzinárodného spoločenstva dostať pod kontrolu Pchjongjang jasne naznačuje to, že rovnako neschopné bude aj pri riešení iránskeho problému.

Nemenej dôležitý bude aj iránsky vnútropolitický vývoj. Pred dvomi dňami sme priniesli správu, podľa ktorej iránsky Auditórsky úrad našiel v štátnom rozpočte 2007-2008 1463 rôznych priestupkov a porušení predpisov. Iranian National Oil Company napr. neminula nič z pridelených 30 mil.USD, ktoré mala použiť na rôzne projekty. Ministerstvo dopravy dostalo príspevok 5 mil.USD bez súhlasu parlamentu. 1 mld.USD zisku z exportu ropy za rok 2006-2007 nebola navrátená do štátneho rozpočtu. 9% plynu vyťaženého v krajine zase nebolo vôbec nikde zaúčtovaných. Ide o ďalší z radu škandálov, ktoré môžu totálne zdiskreditovať Ahmadinedžád pred júnovými prezidentskými voľbami. Najmä vzdelanejšie vrstvy iránskej spoločnosti pod tlakom ekonomických problémov (stále rastúca nezamestnanosť a inflácia) môžu čoraz intenzívnejšie vyjadrovať svoju nespokojnosť s vnútornou a zahraničnou politikou režimu.

Otázne ale je, nakoľko sa „Islamským revolučným gardám“ bude dariť v elektrizácii spoločnosti neustávajúcimi témami o sprisahaniach Západu – posledným na zozname je Holandsko, ktoré bolo obvinené, že od roku 2005 tajne financuje iránsku opozičnú sieť. Takéto kauzy môžu vážne ohroziť rokovania Teheránu so Západom. Okrem toho treba zdôrazniť, že je zrejme naivné si myslieť, že Irán zastaví svoj jadrový program v prípade víťazstva umierneného kandidáta v prezidentských voľbách. Takúto možnosť vylúčil aj favorit reformistov Mir-Hossein Moussavi v rozhovore s „Financial Times“ 13.apríla.

Image
Pozornosť by sme mali aj venovať aj situácii v Iraku. Tam miera násilností po dlhšom období začala opäť stúpať. A to najmä kvôli poslednej sérii útokov na členov sunnitskej „Rady prebudenia“, ktorí pred dvomi rokmi v spolupráci s irackou vládou a americkou armádou. obrátili zbrane proti miestnej al-Kajde. Pri poslednom útoku v sobotu 10.apríla zahynulo trinásť členov tejto organizácie, ktorí prišli na vládnu vojenskú základňu po vyplatenie svojich miezd. Značná časť bojovníkov „Rady prebudenia“ však svoje mzdy od vlády nedostala niekoľko týždňov. Napätie sa tiež zvýšilo po tom, ako bol zatknutý jeden z vodcov „Rady“ – Sheik Maher. Doposiaľ nie je jasné, kto za Maherovým zatknutím stojí a kde sa momentálne nachádza. Viaceré zdroja uvádzajú, že zodpovednosť nesie iracká vláda, ktorá sa obáva, že „Rady prebudenia“ môžu ohroziť stabilitu krajiny po definitívnom odchode amerických vojsk v roku 2011.

 
< Predchádzajúca