A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes10
mod_vvisit_counterVčera71
mod_vvisit_counterTento týždeň81
mod_vvisit_counterTento mesiac458

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Eurovoľby 2009 - úspech krajnej pravice
Napísal: Rudolf SIVÝ   
Piatok, 12.júna 2009 - 20:05 hod.

Eurovoľby 2009 bolo zaujímavé pozorovať  z niekoľkých pohľadov z hľadiska prejavov nálad v spoločnosti. Ako protestnú nótu svojim národným vládam, ako prvé voľby po rozšírení z roku 2005, alebo v podobe  nepriameho  vyjadrenie sa k Lisabonskej zmluve, alebo ďalšiemu rozširovaniu EÚ. 

Nízka účasť dávala šancu prejaviť sa najmä menším euroskeptickým, liberálnym, extrémistickým, alebo neideologickým novým stranám. Obzvlášť v  čase hospodárskej krízy v Európe. Túto šancu najlepšie využili krajne pravicové zoskupenia, ktoré tak môžu v novom Európskom parlamente k tradičnej modrej, červenej, zelenej a oranžovej farbe pridať aj hnedú.

Hoci sa európske média prevažne zaoberajú úspechom nových radikálnych zoskupení BNP, Jobbik a VVD, ktoré  drvivo prebili tradičné politické strany v národných scénach, tak okrem nich sa do EP dostali aj tzv. umiernené strany krajnej pravice. Znepokojujúcejšie je, že BNP mala a Jobbik má vytvorené paramilitantné pridružené organizácie.

 

V prípade anglickej BNP (British National Party) išlo o neslávne známu neonacistickú  teroristickú skupinu Combat 18. Silnú základňu mala/má v anglických futbalových chuligánov z Liverpoolu, Cardiffu, Leedsu, či Skinheads sympatizantov združujúcich sa dnes už v celosvetovej sieti kapiel a neonacistických združení Blood and Honour. BNP je známa, že medzi seba prijíma iba bielych kandidátov na členstvo. Líder strany Andrew Brons je charakteristický dlhodobými ,,Neo-Nazi“ aktivitami.

BNP vznikla v roku 1980 a reorganizovaná v roku 1981 Johnom Tyndallom si stanovila za svoje vzory Hitlerovu ríšu a americký Ku-Klux-Klan. BNP je tradične neonacistickým centrom v Anglicku. Jej úspech bol založený najmä na hlasoch robotníkov, ktorí stratili svoju prácu v čase krízy a najväčšieho korupčnému škandálu súčasného britského kabinetu. Získali jedno kreslo v EP, vďaka hlasom z Yorkshirského a Humberského volebného obvodu. Pri tradičnom bipolárnom straníckom systéme Spojeného kráľovstva sa to vníma , ako veľký úspech.

Hnutie za lepšie Maďarsko: extrémistické zoskupenie Jobbik bolo založené v roku 2002 mladými študentmi univerzít. Postupne sa stalo lídrom krajnej pravice po neúspechu MIEP (ultrapravicovej Strany maďarskej spravodlivosti a života). V auguste 2007 sa preslávilo založením  polovojenskej organizáciou Maďarská garda. Na rozdiel od Combat 18  sa priamo prezentujú v napodobeninách uniforiem Horthyovskeho Maďarska z 30-tych rokoch (fašistickej organizácie Šípové kríže z roku 1935).

Podľa Gábora Vonu, predsedu strany Jobbik a tiež predsedu gardy, by mali tieto polovojenské oddiely chrániť záujmy krajiny proti Slovensku, Rumunsku, Srbsku a dosiahnuť zrušenie Trianonskej zmluvy. Jej predstavitelia patria k čelným postavám maďarskej rasistickej a proti-imgračnej politiky. Tvrdé jadro voličov tvoria najmä futbaloví chuligáni Ferencvárosu Budapešť.  V Európskom parlamente bude mať troch zástupcov.


Krátka charakteristika ukazuje, prečo zvolenie týchto protivládnych strán, vyvolalo zdesenie  a silný mediálny záujem. EP ako strážca demokracie a ľudských práv bude mať prvýkrát vo svojich radoch polovojenské politické strany.  V prípade Maďarska sú obavy značnejšie, keďže krajina je dlhodobo nestabilizovaná a chystá sa na predčasné parlamentné voľby a úspech Jobbiku, ktorý získal len o 3% menej než vládni socialisti  (Jobbik 14,77% - MSZP 17,38%) je odstrašujúci.

Rovnako desivý bol aj nástup holandského pravicového populistu Geerta Wildersa a jeho Strany slobody (Partij voor de Vrijheid- PVV). Tá skončila v holandských eurovoľbách druhá a získala 4 z 25 kresiel v EP pre Holandsko. S výsledkom 17% odovzdaných hlasov atakovala pozíciu prvej najúspešnejšie krajne pravicovej strany  v Holandsku. Považuje sa za nástupcu Pima Fortuyna. Korán prirovnáva k  Mein Kampfu, odmieta islamských prisťahovalcov, ako aj islamské náboženstvo v krajine. To dokazuje jeho 17 minútový film Fitna.

Má zákaz vstupu do Británie a momentálne čelí niekoľkým žalobám za jeho šovinistické a rasistické poznámky. Úspech PVV bol šokujúcim aj preto, že pripomenul úspech J. Haidera v roku 1999 (v národných voľbách), kedy rovnako na druhom mieste a počas vnútrostraníckej krízy neformálne zvíťazila populistická krajná pravica.

Samotný fakt úspechu krajnej pravice nie je len zvolením týchto troch najvýraznejších strán. Vzostup extrémizmu, antisemitizmu a nacionalizmu v štátoch EÚ sa dá považovať za dôležitý ukazovateľ politiky EÚ v posledných piatich rokoch. Okrem toho je ukazuje ako na Európu vplýva hospodárska kríza. Podobnosť úspechu týchto strán s ich ,,vzormi“ z 20. a 30. rokoch minulého storočia, by mala byť výstražným signálom pre všetky štáty Spoločenstva ako aj národné vlády.

Posilnenie postavenia ,,hnedých“ strán v EP deklarovala väčšina štátov. Či išlo o extrémne pravicové zoskupenia, alebo umiernené krajne pravicové strany - rakúsky FPÖ s predsedom Stachem, bulharskí nacionálni populisti Ataka, francúzsky FN so J. M. Le Penom, talianska Liga Severu, či belgický Flámsky blok, alebo Strana Veľkého Rumunska PRM. Netradične aj strana Praví Fíni (Perussuomalaiset),  Dánska ľudová strana (DKF) a tiež Morten Messerschmidt - neonacista, ktorý sa dostal do  parlamentu vďaka preferenčným hlasom. 

Z úspechov krajnej pravice sa vymyká len zoskupenie Centrum harmónie (Saskanas Centrs - SC). Združuje voličov ruskej národnosti a na jej čele stojí  Alfreds Rubiks, ktorého dlhodobou snahou je opätovné pripojenie k Rusku. V roku 1990 sa pokúsil o prevrat, v eurovoľbách dosiahol druhé miesto za ďalšou proruskou stranou Pilsoniska Savieniba.

Veľmi dôležité je tiež spomenúť, že európska krajná pravica sa dlhodobo pokúša o vytvorenie jednotného združenia.  J.M. Le Pen sa o to v EP pokúsil v  roku 2007. Zatiaľ neúspešne. Z veľkej časti pre  osobné konflikty medzi lídrami jednotlivých strán (Le Pen-Haider).  Avšak požiadavka o vznik tzv. Európskeho národného frontu (ENF) je medzi pravicovými extrémistami  už dlhodobo presadzovaná.

Bude zaujímavé sledovať, ako tento negatívny jav integrácie sa pokúsia riešiť Európsky parlament a najmä jednotlivé národné vlády, ktoré dostali jasný odkaz od voličov. Spoliehať sa na vzájomnú rozštiepenosť a historické rozpory medzi zástupcami antagonistických národov, by bola hra s ohňom. Obzvlášť v čase hospodárskej krízy.

Na vytvorenie vlastnej poslaneckej frakcie v EP je potrebných 25 poslancov zo siedmich krajín, nemal by teda byť problém nadviazať spoločnú spoluprácu...

 
< Predchádzajúca