A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Interview

 Vážení ?itatelia, JUDr. Marek ?ejka, PhD. v minulosti poskytol pre Project ARES svoje interview so židovským rabínom zo Západného brehu. Miestny rabín poskytol v interview svoj názor na vývoj izraelsko –...
 Vážení ?itatelia, Project ARES Vám tentokrát prináša interview, ktoré nášmu portálu poskytol JUDr.
 V decembri 2011 sa stiahli posledné americké jednotky z irackého územia. V tejto súvislosti pre Project ARES poskytol rozhovor Mgr. Tomáš Rad?j, PhD. Pán Rad?j dlhší ?as strávil v štátoch...
 Project ARES Vám tentokrát prináša interview, ktoré poskytol Horia-Victor Lefter. Pán Lefter je absolventom politických vied na Université Montesquieu v Bordeaux vo Francúzsku. Pán Lefter sa špecializuje na...
 Miroslav Kadlec pôsobil vo Venezuele ako stážista 8 mesiacov v rámci organizácie AIESEC. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pán Kadlec sa venuje cestovaniu po svete, spoznávaniu cudzích...

Naši partneri

Odporú?anie priate?om

Ak sa Vám pá?ila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priate?om!

Po?et návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes97
mod_vvisit_counterV?era192
mod_vvisit_counterTento týžde?1376
mod_vvisit_counterTento mesiac6668

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Irán - jadrový program, podpora teroristických skupín, vz?ahy s Ruskom a strednou Áziou

Legenda kvality vzťahov
veľmi záporný záporný skôr záporný skôr kladný kladný veľmi kladný

Naj?ítanejšie

"Tekutá vojna" v Eurázii a Pacifiku: Poh?adnica z Pipelineistanu
Napísal: Pepe ESCOBAR   
Nedeľa, 21.júna 2009 - 11:21 hod.

(Tento ?lánok bol s láskavým dovolením portálu www.japanfocus.org preložený z anglického originálu. Pepe Escobar je korešpondentom „Asia Times“ a analytikom „Real News“. Tento ?lánok pochádza z jeho najnovšej knihy „Obama Does Globalistan“. Prvýkrát bol ?lánok publikovaný na http://www.tomdispatch.com, 24.marca 2009.)

To ?o sa odohráva na obrovskom bojisku o ovládnutie Eurázie bude k?ú?ové pre vytváranie nového, polycentrického svetového poriadku. Inými slovami, v posledných rokoch sme svedkami „Novej ve?kej hry“.

Naša „stará dobrá“ „Vojna proti terorizmu“, ktorú Pentagon za?al ozna?ova? ako „Dlhú vojnu“ je sú?as?ou globálnej energetickej vojny. O nej sa v médiách na rozdiel od boja vo?i teroristom to?ko nehovorí. Rád by som túto vojnu prozaicky pomenoval „Tekutou vojnou“, ke?že v nej ide o plynovody a ropovody, ktoré pretínajú Euráziu skrz-naskrz. Preto je nutné premýš?a? o Eurázii ako šachovnici, ktorej najdôležitejšou ?as?ou je Kaspická nížina – inými slovami ju môžeme nazva? aj „Pipelinenistanom“.
 

Od polovice 90.rokov som sa zaoberal ropovodmi a plynovodmi. Preplával som Kaspické more na azerbajdžanskej nákladnej lodi, aby som sa cez Kaukaz vydal po trase ropovodu BTC (Baku-Tbilisi-Ceyhan). Cestoval som po moderných „hodvábnych cestách“, teda trasách sú?asných a budúcich potrubí v priestore tiahnúcom sa od Šanghaja po Istanbul. Ve?mi pozorne som sledoval „dobrodružstvá slne?ného krá?a strednej Ázie“ - zosnulého bývalého prezidenta Turkmenistanu Saparmuta „Turkmenbaši“ Nijazova.

V Alma Ate (bývalom hlavnom meste Kazachstanu) sa na m?a vždy miestni pozerali s rozpakmi, ke? som im povedal, že sa túžim dosta? do mesta Aktau – kde za?ínal rozsiahli ropný boom. (pod?a Kazachov je to hrozná diera). Mal som pocit, že vstupujem do Aladinovej jaskyne, ke? som v centrále Gazpromu mohol študova? digitálne mapy všetkých potrubí Eurázie a ke? som sa ?udoval nad po?tom ženských expertov v ústredí „Národnej iránskej ropnej spolo?nosti“. Najviac ma ale vždy pobavilo, ke? som nikde a nikdy nemohol pre?íta? slová „ropa“ a „Afganistan“ v jednej zmysluplnej vete.

Minulý rok sa cena ropy vyzdvihla do astronomických výšok. Tento rok je relatívne nízka. Avšak nenechajte sa zmias?. Momentálna cena ropy nie je podstatná. ?i sa Vám to pá?i alebo nie, energetika bude vždy nie?o, do ?oho budú mocní pcha? prsty. Tento ?lánok preto chápte prosím ako úvod do ve?mi dlhého pribehu o „Novej ve?kej hre“, ktorá neustále prebieha bez oh?adu na to, ?o je na titulnej strane novín.

Zabudnite na posadnutos? main-streamových médií al-Kajdou, Osámom „živým ?i m?tvym“ bin Ládinom, Talibanom, vojnou proti teroru at?. Ide len o odvedenie pozornosti od nekompromisnej globálnej geopolitickej hry, ktorej cie?om je dosta? pod kontrolu k?ú?ové ropovody a plynovody na celej planéte.

 
 
Kto povedal, že v Pipelineistane nemôže by? sranda?  

Volá Dr. Zbig
 
 
 
Vo svojom ve?diele „Ve?ká šachovnica“ z roku 1997 na?rtol Zbigniew Brzezinski (bývalý poradca prezidenta Cartera, ktorý odštartoval modernú americkú energetickú vojnu) spôsob, akým si majú USA udrža? svoju globálnu hegemóniu. Neskôr sa jeho myšlienkami inšpiroval Bill Kristol vo svojom neokonzervatívnom „Projekte pre nové americké storo?ie“.

Brzezinski vyzýval USA, aby h?adali „kompatibilných“ geopolitických partnerov v oblasti (teda strednej Ázii), kde sa koncentruje vä?šina životne dôležitých energetických tokov. A to kvôli snahe vytvori? „kooperatívny trans-eurázijský bezpe?nostný systém“.

Teraz si však Brzezinski a jeho sympatizanti (medzi ktorých evidentne patrí aj prezident Obama) museli všimnú?, že eurázijský vlak, ktorý im mal zaisti? stabilné dodávky energonosi?ov, sa vykolajil. Na vine je ázijská ?as? Eurázie.

Bez oh?adu na globálnu finan?nú krízu, ropa a zemný plyn zostávajú na?alej dlhodobým k?ú?om k presunu ekonomického ?ažiska sveta zo Západu do Ázie. Ten kto bude ovláda? Pipelineistan (a bez oh?adu na americké plány to takmer ur?ite nebudú USA) bude rozhodova? o budúcnosti sveta.

Boj o Pipelineistan medzi Západom a Východom sa zíntenzív?uje aj v ?asoch hospodárskej krízy. Neprebieha však len výlu?ne v priestore Kaspickej nížiny ale aj na Blízkom východe a v afrických ropných štátoch ako Angola, Nigéria a Sudán.

Na za?iatku 21.stor.reagovala ?ína promptne na celú situáciu. Už pred 11.septembrom jej lídri sformulovali odpove? na to, ?o vnímali ako postupné prenikanie Západu do strednej Ázie. V júni 2001 ?ína založila s Ruskom „Šanghajskú organizáciu spolupráce“ (ŠOS). Jej ?lenmi sa stali aj stredoázijské krajiny – Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan a Kazachstan. Teda štáty, v ktorých si chcel Washington uplat?ova? svoj vplyv. Cielom ŠOS je rozvíja? regionálnu vojenskú a ekonomickú spoluprácu, ktorá má predovšetkým vytvori? obranný val v oblasti severného Afganistanu.

Pri analýze „Novej ve?kej hry“ nemôžeme pochopite?ne zabudnú? ani na Irán. Ten ?elí nieko?ko rokov americkým sankciám a potrebuje zhruba 200 mld. USD v zahrani?ných investíciách na rozvoj svojej energetickej infraštruktúry. Najmä v ?asoch administratívy Busha ml.sa Irán dostal na mušku USA a to predovšetkým kvôli vplyvu viceprezidenta Dicka Cheneyho a jeho „Likudnikov“. Moskva a Peking jednozna?ne vnímajú potenciálny americký útok na Irán nielen ako vyhlásenie vojny vo?i Rusku a ?ine ale ako vojnu vo?i celému projektu ázijskej integrácie.

 
 
 
Globálne a-BRIC-a-dabra
 
 
Medzitým ako Obama premýšla nad ?alšou americkou stratégiou vo?i Iránu, Afganistanu a strednej Ázii, ?ína sníva o bezpe?ných a rýchlych dodávkach surovín z Kaspickej nížiny do svojej západnej provincie Xinjiang. ŠOS medzitým rozširuje svoje aktivity. Pakistan, India a Irán získali status pozorovate?a, ?o má slúži? nielen k ochrane regionálnych energetických zdrojov ale aj celého Pipelinenistanu ako takého. A práve USA a NATO by sa v strednej Ázii radi videli v úlohe ŠOS.

Ke? sa spýtate expertov z ?ínskej akadémie sociálnych vied v Pekingu, každý Vám povie, že ŠOS je unikátna historická aliancia piatich nezápadných civilizácií. Ruskej, ?ínskej, moslimskej, hindskej a budhistickej. A to je práve dôvodom, pre?o ŠOS má by? základom systému kolektívnej bezpe?nosti v Eurázii. Táto idea však odporuje predstavám Zbigniewa Brzezinskeho a Brenta Scowcrofta (bývalého poradcu Georgea Busha st.)

Pod?a tejto ?ínskej interpretácie bude svet 21.stor.formovaný hlavne krajinami zoskupenia BRIC – Brazíliou, Ruskom, Indiou a ?ínou. Dôležitú úlohu by tiež mal zohráva? budúci „islamský trojuholník“ tvorený Iránom, Saudskou Arábiou a Tureckom. Ke? si k tomu ešte pripo?ítame vplyv Ruska a ?íny v Južnej Amerike, výsledkom je globálne ŠOS-plus.

 
 
K?ú?om je pokra?ujúce rusko-?ínske entente
 
 
Už v roku 1999 sa podarilo Pekingu správne analyzova? „Novú ve?kú hru“. ?ínski lídri pochopili, že ide o globálnu energetickú vojnu. Bolo to v ?ase intervencie NATO na Balkáne. Washington vtedy nazval obrovskú oblas? tiahnucu sa od severnej Afriky k ?ínskym hraniciam „oblúkom nestability“. Práve na spomenutom Balkáne si USA vybudovali dôležitý oporný bod pre ovplyv?ovanie diania v Pipelineistane.

Konkrétne mám na mysli AMBO, ?o je skratka pre „Albánsko-macedónsko-bulharskú ropnú spolo?nos?“, ?o je firma registrovaná v USA. AMBO zodpovedá za stavbu nového ropovodu, ktorý má prepravi? kaspickú ropu na Západ bez toho, aby prechádzala územím Ruska alebo Iránu. Hodnota projektu je 1,1 mld. USD a výstavba by mala by? dokon?ená v roku 2011. AMBO je sú?as?ou americkej stratégie v energetickej vojne.

AMBO má teda sabotova? plány Ruska a Iránu. Projekt po?íta s tým, že tankery budú dováža? kaspickú ropu do jedného z gruzínskych terminálov a z Gruzínska bude ropa ?alej transportovaná cez ?ierne more do bulharského prístavu Burgas. Odtia? bude už postavený ropovod do Macedónska, odkia? bude pokra?ova? do albánskeho prístavu Vlora.

S AMBO úzko súvisí aj americká základ?a Camp Bondsteel, ktorú vybudovala firma Kellogg Brown & Root patriaca pod Halliburton (jej riadite?om bol Dick Cheney) v južnom Kosove v blízkosti hraníc s Macedónskom. Bondsteel sa má sta? postupne najvä?šou americkou základ?ou v zámorí od skon?enia Vietnamskej vojny. Bondsteel má by? vlastne akousi imobilnou lietadlovou lo?ou, ktorej úlohou je dozera? na dianie na Balkáne, v Turecku a ?iernomorskom regióne.

V kontexte týchto faktov je potrebné položi? si otázku, ako si Rusko, ?ína a Irán nemôžu neinterpretova? vojnu v Kosove a inváziu do Afganistanu a Iraku ako jasnú snahu o ovládnutie Pipelineistanu? Hoci to bežní ?udia na Západe kvôli vplyvu mainstreamových médií nevidia, Rusko a ?ína si uvedomujú jasnú kontinuitu medzi politikami jednotlivých amerických vlád. Bývalý ruský prezident Putin preto verejne varoval USA pred „spätným úderom“ kvôli jeho zahrani?nej politike.

 
Daždivá noc v Gruzínsku
 
 
Ak chcete lepšie pochopi? americkú politiku vo?i Pipelineistanu, musíte najprv analyzova? jeho vz?ah k „mafiánskemu“ Gruzínsku. Hoci bola gruzínska armáda porazená ruskými silami v letnej vojne 2008, Gruzínsko zostáva na?alej životne dôležitým pre energetickú politiku Washingtonu v oblasti, ktorú USA nazývajú „oblúkom nestability“ - a to najmä kvôli americkej posadnutosti drža? Irán „mimo hry“.

Ako som spomenul vo svojej knihe „Globalistan“ z roku 2007, bol to ropovod BTC, na ktorý sa koncentrovala pozornos? USA. S myšlienkou realizácie tohto projektu letel už v roku 1995 do Baku Zbigniew Brzezinski v pozícii „energetického konzultanta“. BTC sa z idei premenilo na realitu a v sú?asnosti toto 1 767 km dlhé potrubie hrani?í so šiestimi „vojnovými zónami“ - Náhorným Karabachom, ?e?enskom, Dagestanom, Južným Osetskom, Abcházskom a tureckým Kurdistanom.

?isto z ekonomického poh?adu je BTC nezmyslom. Ropovod BTK vedúci z Baku cez Teherán na iránsky ostrov Kharg by mal neporovnate?ne menšie náklady na výstavbu a obchádzal by neisté územia Gruzínska a Kurdmi obývanej východnej Anatólie. Išlo by naozaj o ve?mi lacný spôsob, ako dosta? kaspickú ropu a plyn do Európy.

Avšak kvôli „Novej ve?kej hre“ tomu tak nie je. Hoci Rusko neplánovalo dlhodobo okupova? Gruzínsko ani sa zmocni? BTC, Moskve išlo o jedno (ako tvrdí analytik Konstantin Batunin) – poškodením BTC a jeho do?asným vyradením z prevádzky ukáza? globálnym investorom, že Gruzínsko nie je spo?ahlivá tranzitná krajina. Inými slovami, Rusi zosmiešnili predstavy o svete pod?a Zbigniewa Brzezinskeho.

Treba uzna?, že Azerbajdžan bol doposia? úspešným príbehom americkej zahrani?nej politiky. Pod?a rady Brzezinskeho sa podarilo Clintonovi „ukradnú?“ Rusku Azerbajdžan z jeho „blízkeho zahrani?ia“ presadzovaním myšlienky BTC a zisku, ktorý mal z neho plynú?. Ale v dôsledku rusko-gruzínskej vojny za?ína Baku prehodnocova? svoj postoj k Moskve. Pre Washington je celá vec ešte o to horšia, že prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev nemôže osobne vystá? gruzínskeho prezidenta Saakašviliho – jeho zahrani?ná politika prispela k vypuknutiu vojny a poškodeniu BTC, ?o Azerbajdžan stálo 500 mil.USD.

Okrem Azerbajdžanu ruská energetická politika za?ína získava? navrch v strednej Ázii (podrobnejšie o tom budem hovori? v ?alšom ?lánku o Pipelineistane). Moskva navrhuje Kazachstanu, Uzbekistanu a Turkmenistanu vykupova? ich plyn za omnoho vyššie ceny než v minulosti – ceny ktoré sa rovnajú tým európskym. To isté Rusi navrhli aj Azerbajdžanu a obe strany teraz vedú rokovania o zvýšení kapacity ropovodu Baku-Novorossijsk, ?o by v kone?nom dôsledku znamenalo menej ropy pre BTC.

Prezident Obama musí pochopi? možné konzekvencie takejto eventuality. Menej ropy pre BTC, ktorého kapacita je 1 milión barelov denne predstavuje riziko poškodenia ropovodu.

V strednej Ázii sa vä?šina pozornosti sústredí na gigantické ropné pole Kashagan, ktorého zásoby sú okolo 9 mld.barelov. Ako je v Pipelineistane bežné, momentálne sa vedie zákulisný boj o  to, ktorým smerom bude ropa z Kashaganu tiec?, ke? sa za?ne jeho prevádzka v roku 2013. Kazašský prezident Nazarbajev zatia? po?íta s tým, že pre export ropy použije Rusmi kontrolovaný ropovod CPC, ktorý ústi do ?ierneho mora.

Kazachstan má teraz v ruke esá. Osud Kashaganu bude vo ve?kej miere rozhodova? aj o budúcnosti BTC.

Vitajte preto v Pipelineistane! ?i sa Vám to pá?i alebo nie, všetci sa postupne staneme turistami v Pipelineistane. Cho?te teda s prúdom. Nau?te sa klú?ové skratky (ŠOS, BTC, CPC at?.), pozorne sledujte ?o sa deje s americkými základ?ami v k?ú?ových oblastiach sveta, dávajte pozor na správy o výstavbe nových ropovodov a nenechajte si ujs? novinky o nových obrovských kontraktoch ?íny v strednej Ázii a zasahovaniu Gazpromu do vnútornej politiky štátov v ruskom „blízkom zahrani?í“.

Považujte prosím toto za prvú poh?adnicu zaslanú z cesty po Pipelineistane. Ešte sa vrátime (tak ako Terminátor :)) Berte tento ?lánok ako otvorenie dverí do budúcnosti, v ktorej bude rozhodujúce kde, kam a komu ?o te?ie.

 
< Predchádzajúca  

Fotoreportáž - Afganistan

Anketa

Ako ste sa dozvedeli o Project ARES ?
 

Úvahy a komentáre

  Project ARES Vám prináša ?lánok od Jakuba Jandu, ktorý pôsobí ako publicista, poradca poslanca Parlamentu ?R a je koordinátorom think – tanku Evropské hodnoty. Príspevok reaguje na sú?asnú debatu...
 Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od Mgr. Lukáša Visingra, ktorý je absolventom odboru Bezpe?nostní a strategická studia na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. V...
Sú?asné spolo?enské, ekonomické a politické dianie v ?íne ovplyv?uje predovšetkým Komunistická strana ?íny (?alej len Komunistická strana), najmä jej 24-?lenné politbyro, ktoré má ešte...
 Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od autora Petra Števkova, ktorý pôsobí ako študent bezpe?nostných a strategických štúdií na Fakulte sociálních studií...
 Project ARES 3. februára 2012 zverejnil komentár Šádí Shanaáha, v ktorom hodnotil povolebnú situáciu v Egypte. Autor poukázal na niektoré skuto?nosti, pre?o nie je nutné obáva? sa volebného...