Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	880
	Včera	895
	Tento týždeň	4755
	Tento mesiac	18055

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Intelligence summary

Intelligence Report: Význam vojenského cvičenia Západ 2009 pre Lukašenka

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Sobota, 03.októbra 2009 - 11:42 hod.

(en.rian.ru)

Po tom, ako Ruská federácia vykonala v spoluráci s Čínou rozsiahle vojenské manévre s názvom „Mierová misia 2009“, ktoré sa konali v lete vo východoruskom regióne Chabarovsk, v septembri došlo k ďalším rozsiahlym vojenským cvičeniam. Tentoraz išlo o manévre bieloruskej a ruskej armády vo východnej Európe. Má ísť o najväčšiu operáciu oboch armád, na území Bieloruska sa malo manévrov zúčastniť 8 000 bieloruských vojakov, 6000 príslušníkov ruských ozbrojených síl, pričom nikdy na území Bieloruska nebol tak veľký počet ruských vojakov počas spoločných vojenských cvičení.

Pokiaľ ide o vojenskú techniku, na manévroch bolo použitých 63 vojenských lietadiel, 40 vrtuľníkov, 470 ozbrojených vozidiel, 228 tankov a 234 delových a raketových zbraní. Podľa tvrdení bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sa operácie zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl Tadžigistanu a Kazachstanu.

To má byť dôkazom, že aj iné krajiny sa zaujímajú o vojenský výcvik podľa vzoru bieloruskej a ruskej armády. Keďže táto udalosť má istý vplyv na náš skúmaný objekt „Bielorusko“ v rámci Intelligence Analysis, tento Intelligence Report sa bude zaoberať významom cvičenia Západ 2009 pre Lukašenkov režim a jeho zahraničnopolitickú orientáciu.

(en.rian.ru)

Môžeme konštatovať, že Lukašenko sa snaží o zlepšenie vzťahov s Ruskom po viacerých bielorusko – ruských ekonomických, politických a energetických sporoch. Spoločné vojenské cvičenia viedli k viacerým pozitívnym výsledkom v oblasti vojenskej spolupráce. Ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že obe strany sa dohodli vykonávať takéto spoločné vojenské cvičenia každé dva roky s cieľom zlepšovať kvalitu spolupráce ruskej a bieloruskej armády.

(en.rian.ru)

Na cvičeniach sa mala otestovať interoperabilita plánovaného integrovaného bielorusko - ruského obranného protivzdušného systému, na vybudovaní ktorého sa nedávno dohodli obe krajiny. Okrem toho sa počas poslednej fázy manévrov stretli prezidenti oboch krajín v bieloruskom meste Baranoviči, kde diskutovali o vojenských a hospodárskych vzťahoch.

Je zrejmé, že Lukašenko sa prostredníctvom týchto cvičení snaží navonok demonštrovať ochotu svojej krajiny pokračovať prioritne v integrácii a spolupráci s Ruskom. Režim v Minsku jednoducho Moskvu ekonomicky potrebuje, preto dbá o udržiavanie dobrých bilaterálnych vzťahov.

(en.rian.ru)

Bieloruský politický analytik Andrej Fjodorov pre spravodajskú sekciu inernetovej stránky bieloruskej organizácie pre ľudské práva Charter 97 uviedol, že pre Lukašenka je potrebné dotovať jeho režim vo forme lacných energetických zdrojov, tranzitných poplatkov a trhov sprístupnených pre bieloruské produkty.

(en.rian.ru)

Podľa Fjodorova Rusko je ochotné Bielorusku v týchto aspektoch pomôcť, pokiaľ sa Lukašenko výmenou za to preukáže ako spoľahlivý spojenec v zahraničnej politike. Podľa Fjodorova sú preto tieto vojenské cvičenia „dobrým krokom“ pre režim v Minsku.

Napriek tomu, že hoci na prvý pohľad Lukašenko jasne deklaroval vojensko – politické spojenectvo s Moskvou, na druhej strane pri podrobnejšom skúmaní zistíme, že Minsk preferuje tradičnú politiku vyhýbaniu sa prílišnej integrácie s Bruselom či Moskvou. Napríklad, hoci Rusi aj Bielorusi podpísali dohodu o vybudovaní spoločného protivzdušného systému vo februári 2009, žiadna strana túto zmluvu zatiaľ neratifikovala.

(en.rian.ru)

Bieloruská strana žiada totiž rozsiahle dodávky ruských zbraní a aby ruské ministerstvo obrany umiestnilo svoje objednávky do bieloruských podnikov. Zároveň sa tiež Bielorusko odmietlo pripojiť ku štruktúre kolektívnych síl rýchlej reakcie, ktoré majú zasahovať v krízových oblastiach členských štátov ODKB. Je zrejmé, že skôr ako o úprimnú snahu pokračovať prioritne v integrácii s Ruskou federáciou, ide opäť o chladnokrvnú kalkuláciu Lukašenka. Minsk sa snaží len o taký druh integrácie, ktorý bude preň prospešný, najmä ekonomicky, a neohrozí jeho pozíciu bezpečného lavírovania medzi dvomi mocenskými centrami.

Z tohto hľadiska bude preto dôležité sledovať vývoj bielorusko – ruských vzťahov po spoločných vojenských cvičeniach, predovšetkým z toho aspektu, či bude Moskva vyžadovať ďalšie kroky od Minska smerom k spoločnej integrácii výmenou za ekonomickú pomoc.

Okrem toho do istej miery môžu mať pre Lukašenka tieto vojenské cvičenia význam z vnútropolitického hľadiska. Ide najmä o predstaviteľov proruskej opozície, ktorí sa snažia využiť vo svoj prospech nedávne konflikty s Ruskom a zbližovanie sa so Západom. Viacerí títo politici navštívili v lete 2009 Moskvu, zrejme s cieľom hľadať podporu medzi najvyššími kruhmi. Z tohto aspektu môžeme preto hovoriť o snahe Lukašenka navonok demonštrovať promoskovskú pozíciu s cieľom udržať si podporu ruskej strany pre svoj režim a utlmiť moc proruskej opozície.

(en.rian.ru)

Môžeme tiež konštatovať, že tieto vojenské cvičenia vyvolali do istej miery negatívne reakcie zo strany predstaviteľov niektorých krajín východnej a strednej Európy. Napríklad, poľský minister obrany Bogdan Klich pre denník Gazeta Wyborcza vyhlásil, že ide o demonštráciu sily zo strany Ruska a varovný signál Poľsku.

Litovský minister obrany Rasa Juknevičien vyhlásil, že hoci nešlo o priamu hrozbu voči Litve, tieto cvičenia nezodpovedajú realite a pripomínajú studenú vojnu. Je však potrebné upozorniť, že táto kritika sa dala očakávať, keďže Poľsko a pobaltské štáty majú problémové vzťahy s Ruskom z dlhodobejšieho hľadiska. Na druhej strane zlepšujúce sa vzťahy Bieloruska s krajinami EÚ by mali napriek tomu pokračovať.

Obaja aktéri majú viaceré spoločné záujmy, najmä v oblasti ekonomiky a energetiky, z tohto dôvodu ťažko dôjde k zhoršeniu vzájomného dialógu a spolupráce. V konečnom dôsledku samotný litovský premiér Andrius Kubilius, ktorý kritizoval rusko – bieloruské vojenské manévre, počas osobného stretnutia s Lukašenkom sa o tejto operácii nezmienil.

Na záver môžeme konštatovať, že bielorusko – ruské manévre Západ 2009 je potrebné vnímať v širšom ako len vojenskom kontexte. Lukašenko Rusko potrebuje, preto mu záleží na tom, aby čo „najviditelnejšie“ demonštroval proruskú pozíciu. Západ 2009 mu na to poslúžil ako vhodný nástroj. Na druhej strane však preferuje tradičnú politiku lavírovania medzi Východom a Západom, z tohto hľadiska sa preto vyhýba akejkoľvek hlbšej integrácii s Ruskom.

Z tohto dôvodu bude preto dôležité v budúcnosti sledovať, či Moskva poskytne ekonomickú podporu miestnemu režimu len výmenou za okázalé demonštrácie spojenectva ako napríklad Západ 2009 alebo či bude vyžadovať od Bieloruska ďalšie kroky smerom k vzájomnej integrácii.

Zdroje
http://www.sme.sk
http://www.charter97.org
http://www.jamestown.org
http://en.rian.ru
http://en.rian.ru
http://www.charter97.org
http://en.rian.ru
http://en.rian.ru
http://www.projectares.sk
http://www.charter97.org
http://www.charter97.org
http://www.charter97.org

Súvisiace správy

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network