A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes892
mod_vvisit_counterVčera830
mod_vvisit_counterTento týždeň4632
mod_vvisit_counterTento mesiac2610

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Profil krajiny - Botswana
Napísal: Daniel BAN   
Piatok, 04.decembra 2009 - 22:59 hod.

Botswana je juhoafrická demokracia liberálneho typu, obklopená krajinami Juhoafrická republika, Namíbia, Zimbabwe, Angola a Zambia. Je suchozemskou krajinou s rozlohou 581 tisíc km2 (asi ako Texas). Tento údaj s predpokladom zodpovedajúcej populácie by ju zrejme z charakteristík malých štátov podľa Profesora Krejčího vylučovalo, avšak v skutočnosti jej populácia nepresahuje 1,9 milióna. Až 70% povrchu tvorí púšť Kalahari (JZ), čo sa prejavuje nepriaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo(0,65% ornej pôdy), inak  je poväčšine rovinatý. Základné zdroje vody tvoria rieky Zambezi, Okawango, Chobe a Limpopo. Nezávislosť od koloniálnej Británie získala Botswana v roku 1964. Hlavné mesto je Gaborone a krajina sa člení na celkovo 9 krajov. Čo sa týka homogenity populácie treba povedať, že síce skladá z viacerých kmeňov, z ktorých sú najvýznamnejšie Tswana (79%), Ikalanga (11%), Basarwa (3%), Kgalagi (3%) a Bieli Afričania (3%), ale vzhľadom na populáciu kmeňa Tswana sa dá hovoriť o etnicky pomerne homogénnej krajine, aspoň v medziach Afriky.

 

Z pohľadu náboženstva asi 62% patrí k protestantom, 5% ku katolíkom, 6% k Badimo a zvyšok k rôznym sektám a ľudovým náboženstvám. Botswana patrí medzi najvyspelejšie krajiny Afriky a tak napríklad priemerný vek je okolo 60 rokov, gramotnosť 80% a na vzdelanie sa dáva až 8,7% HDP. Školstvo však nie je ani zadarmo ani povinné. Garancia zo strany štátu je len v 10 ročníkov základnej školy. Veľkosť rodín je v priemere asi 3 deti a asi 60% obyvateľstva žije v mestách. Úmrtnosť detí je len okolo 8/1000, ale počet infikovaných dospelých s AIDS je okolo 23%. AIDS je jedným z hlavných problémov, ktorým Botswana čelí. Do nasledujúceho roku UNDP predpokladá, že asi 20% detskej populácie bude sirotami ako dôsledok AIDS. Tento problém predstavuje aj hrozbu z hľadiska pracovnej sily, čo má zásadný vplyv na ekonomiku.

 

Z hľadiska ekonomického potenciálu Botswana patrí medzi najvyspelejšie v regióne. Od roku 1966 HDP rastie v priemere o 9% ročne. Vláda každoročne zanecháva rozpočtový prebytok a taktiež má obrovské zásoby zahraničných rezerv. Botswana dosahuje HDP o hodnote 13900 amerických dolárov na obyvateľa (tretie najväčšie v Afrike – kde priemer je okolo 2000). Podiel na ekonomike je 1.6% poľnohospodárstvo (vzhľadom na neúrodnosť pôdy nie je významným ekonomickým odvetvím, aj napriek tomu však až 80% z neho žije, Botswana taktiež patrí medzi silných vývozcov hovädzieho mäsa do EÚ), 45% služby a 52.6% priemysel, z ktorého 36% je ťažba diamantov. Práve toto odvetvie je pre hospodárstvo najdôležitejšie, nakoľko Botswana je najväčším vývozcom diamantov na svete. Okrem toho má obrovské zásoby uhlia. Čo sa týka diamantov sa dá v prípade poklesu dopytu na svetových trhoch hovoriť o značných problémoch Botswanskej ekonomiky.

 

Inflácia predstavuje okolo 12%, nezamestnanosť asi 8% (oficiálne, neoficiálne oveľa viac, ťažko odhadnúť nakoľko mnoho obyvateľov pracuje v informálnom sektore). Asi 30% obyvateľstva je chudobných. Botswana sa pokladá za najmenej skorumpovanú krajinu Afriky, so stabilným ekonomickým a politickým systémom. Pri ekonomike sú dôležitý ešte strategický obchodní partneri, ktorými sú z 87% EFTA, 7% SACU (Juhoafrická colná únia) a 4% Zimbabwe. Turizmus sa čoraz viac stáva dôležitou súčasťou ekonomiky, najmä na základe Okawango delty, ktorá je jedinečná suchozemská delta). V Botswane rastie aj finančný sektor s vlastným akciovým trhom. Botswana je členom dvoch regionálnych ekonomických organizácii – SACU a SADC. SACU je najstaršou colnou úniou na svete (1910) a skladá sa z JAR, Botswany, Lesotha a Svazijska. Na druhej strane SADC má svoje sídlo práve v hlavnom meste Botswany.

 

Vojenský potenciál Botswany

 

Botswana disponuje armádou o veľkosti 15 tisíc vojakov. Jej jednotky sa sústredia najme na pytliactvo, pripravenosť na katastrofy a na peace-keepingové aktivity v zahraničí. Celkovo dáva Botswana asi 3.5% HDP na vojenské účely. Čo sa týka zásahov v zahraničí, v období 1998-99 sa zúčastnili na potlačení povstania v Lesothe, z ktorého po dosiahnutí dostatočnej bezpečnosti odišli a taktiež ako súčasť peace-keeping operácii OSN v Somálsku, Mozambiku a Darfúre. Okrem toho patrili medzi pozorovateľské skupiny v Rwande.

 

Botswanské jednotky sa považujú za jedny z najlepšie pripravených a vybavených v Afrike, najmä pre výcvikovú spoluprácu s USA. Dôvod veľkého vojenského potenciálu tejto krajiny je v prostredí, ktorom sa nachádza. Botswana pôvodne nemala armádu a silové zložky tvorili iba policajné jednotky. Avšak dekolonizácia a vývoj v okolitých štátoch donútili Botswanu investovať do armády. Išlo v prvom rade o Južnú Afriku a Apartheid, o rozpad Rhodézie, Angolu a Severozápadnú Afriku (momentálne Namíbia).

 

Najdôležitejšie pri vzniku boli rôzne narúšania hraničných pásem zo strany či už Rhodézie, ktorá sa zmietala v občianskej vojne alebo JAR. Obrovským problémom bol aj príliv utečencov a rôznych ozbrojených skupín. Celkovo sa však zotázňuje dôležitosť posilňovania vojenského potenciálu krajiny nakoľko sa nepredpokladá žiaden vojenský útok z akejkoľvek strany a okrem toho väčšina jej susedov má niekoľkonásobne väčšie armády. Zdá sa, že Botswana sa snaží skôr o efektívne rozmiestňovanie jednotiek rýchlej reakcie na ochranu hraníc a vzdušného priestoru.  Vojenské jednotky sú pod velením exekutívnej zložky.

 

Stranícky systém

Do volieb v októbri 2009 mala najsilnejšia strana Botswanská demokratická strana  51% kresiel, potom Botswanský národný front 26% a Botswanská kongresová strana s 16%. 16.októbra 2009 sa uskutočnili voľby, výsledky volieb boli opäť úspešné pre BDP, keď z 57 kresiel v parlamente získali 45. Takto je schopná vládnuť sama.

 

Organizácia zahraničnej politiky

 

Zahraničnú politiku v Botswane má na starosti ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce. Botswana je členom niekoľkých medzinárodných organizácií: OSN, AÚ, Centre for the Development of Enterprise (CDE), WHO, SADC, SACU, ACP, AfDB, C, ECA, FAO, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICCt, ICFTU, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, Interpol, IOC, ISO, ITU, NAM, OAU, OPCW, SACU, SADC, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO, WT.

 

Vzhľadom na to, že Botswana sa radí medzi najstabilnejšie demokratické systémy v Afrike, i jej zahraničnopolitické záujmy sa orientujú na stabilitu, ľudské práva a demokraciu. Jej kľúčovým záujmom je stabilita, demokracia a rozvoj v regióne, ktoré sú zárukou prosperity. Botswana hosťovala niekoľko medzinárodných konferencií o demokracii a ľudských právach a je členom Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú asistenciu (IDEA) spolu so štátmi ako Švédsko, Dánsko či Nórsko. Taktiež je členom organizácií ako Svetová koalícia pre Afriku či ministerská akčná skupina britského spoločenstva. Botswana je taktiež signatárom Deklarácie z Harare 1992 o neakceptácii nedemokraticky zvolených vlád.

 

Tieto aspekty demokracie a stability systému v oblasti južnej Afriky však vôbec nie je jednoduché dosiahnuť, pretože tento región v minulosti jednak patril rôznym koloniálnym mocnostiam, ale i neskôr bol poznačený rôznymi diktatúrami a povstaniami.

 

Pôsobenie vo vybraných medzinárodných organizáciách

 

SADC – zóna voľného obchodu, ktorá sa transformovala zo SADCC v roku 1992 keď k existujúcim členom sa pridala Namíbia. Hlavné sídlo SADC sa nachádza v Gaborene v Botswane. Má 15 členov a cieľom tohto zoskupenia je ekonomická a bezpečnostná spolupráca a integrácia, keďže niektoré problémy ako šírenie nákaz zvierat alebo pôsobenie ozbrojených skupín neboli štáty schopné sami potlačiť. Víziou je ekonomický rozvoj, zlepšenie štandardov bývania, kvality života, slobody a sociálnych štandardov. Taktiež o bezpečnosť a mier národov v južnej Afrike. Okrem toho ide o zoskupenie, ktoré sa postupne snaží o harmonizáciu ekonomických politík tak, aby jedného dňa mohol vzniknúť spoločný trh.

 

V roku 2001 bola zakladajúca zmluva tohto spoločenstva novelizovaná a bezpečnostná a politická spolupráca bola inštitucionalizovaná do nového orgánu politiky, obrany a bezpečnosti. V roku 2008 sa členovia SADC dohodli spolu s organizáciami COMESA a EAC na vzniku novej zóny voľného obchodu AFTZ. Tá by mala časom prerásť do celoafrickej zóny, aby tak tento obchodný blok dostal významnejšiu pozíciu vo svetovom spoločenstve. V rámci SADC spolupracuje Botswana s jej kolegami na programoch ako Regional Indicative Strategic Development Plan (RISDP) a Strategic Indicative Plan for the Organ (SIPO). Posledné zasadanie vládnych predstaviteľov v SADC sa uskutočnilo v septembri 2009. Na tomto zasadnutí sa prebrali aktuálne otázky bezpečnosti v regióne, ako napríklad situácia na Madagaskare a Demokratickej republiky Kongo, problém nefunkčnosti dohody ZANU-PF a MDC vo vláde v Zimbabwe a povolebné problémy v Lesothe, ako i svetová ekonomická kríza a jej dopad na región.
 

SACU -  je najstaršou colnou úniou na svete. Bola založená v roku 1910 medzi úniou Južnej Afriky a teritóriami Bechuanaland, Basutoland a Svazijsko. V roku 1969 bola aktualizovaná, nakoľko štáty v tejto oblasti prešli procesom nezávislosti. Novými členmi sa stali JAR, Botswana, Svazijsko a Lesotho. V roku 1990 sa pridala nová Namíbia. Ide o colnú úniu, kde existuje voľná výmena tovarov medzi štátmi. Taktiež sú určené spoločné vonkajšie clá a spotrebný sadzobník pre túto oblasť. Všetky clá sa zozbierajú národným príjmovým fondom JAR a rozdelia sa podľa formuly medzi jednotlivé štáty.

 

Bilaterálne vzťahy

 

Juhoafrická republika: Počiatky vzťahov s JAR siahajú do založenia SACU v roku 1910. V roku 1986 napadla Južná Afrika Botswanu, čo však bolo na základe odsúdenia medzinárodného spoločenstva neúspešné. Botswana v tom čase však mala vybudované silné obchodné väzby na JAR, a tak napriek tomuto útoku sa Botswana bojujúca proti apartheidu v JAR zastala v boji proti západným sankciám voči JAR v ktorých nevidela pomoc pre potláčané čierne obyvateľstvo v tejto krajine. Oficiálne diplomatické vzťahy však medzi týmito krajinami neexistovali. Po zániku apartheidu sa obnovili v roku 1994. Začína obdobie spolupráce na rozvoji regiónu. V roku 1992 zakladajú SADC. V roku 2003 podpísali zmluvu o dvojitom zdanení, v roku 2005 podpísali 6 zmlúv o spolupráci v oblastiach poľnohospodárstva, zdravia, miestnych samospráv, športu , kultúry a dopravy. Nasledujúci rok spolu aj so Zimbabwe podpísali ministri prostredia zmluvu o vzniku parku Limpopo-Shashe (cezhraničná konzervačná oblasť). V Novembri 2008 sa obe krajiny zaviazli napomôcť k rozriešeniu krízy v Zimbabwe.

 

Zimbabwe: Do roku 2002 sa Botswana neodvážila kritizovať situáciu v Zimbabwe, nakoľko ekonomická prepojenosť a spolupráca týchto krajín bola na vysokej úrovni. Avšak keď sa kríza v Zimbabwe prevalila a postih už nebol len vnútroštátny, ale aj regionálny Botswana sa stala dlhoročným kritikom zimbabwianskeho režimu (celý región stratil svoj ekonomický a politický kredit a vzrástol nával utečencov zo Zimbabwe do Botswany). Taktiež ekonomický potenciál, ktorý je spojený práve s obchodom v Zimbabwe sa výrazne znížil, ako sa táto krajina dostala do vážnych ekonomických problémov.

 

Botswana sa odvtedy neprestajne vyjadruje kriticky o politickej situácii v Zimbabwe až do tej miery, že na pôde SADC bola Botswana obvinená z intervencie do vnútorných záležitostí krajiny. Avšak ešte v roku 2001 na samite SADC sa dohodli prezidenti Botswany, Namíbie a JAR na vytvorení ministerskej jednotky, ktorej úloha bude pozorovať interakciu politických strán v Zimbabwe. Záverečné komuniké tejto jednotky bolo absolútne nečakané – prehliadajúc svojvoľné zatknutia žurnalistov a členov parlamentu, mučenie, útoky na bielych farmárov v Zimbabwe je politická a právna situácia stabilná s niekoľkými incidentmi riešenými cez súdny systém v medziach práva. V danej dobe sa Mogae spolu s Obasanjom a Namíbskym premiérom Geingobom vyjadrili v zmysle podpory pozemkovej reformy Roberta Mugabeho. Neskôr sa toto rozhodnutie odvolalo a v roku 2004 sa dohodli na nových smerniciach a princípoch na kontrolu demokratických volieb v členských krajinách. Taktiež sa tieto krajiny snažia o urovnanie sporov medzi dvoma vládnymi stranami Mugabeho ZANU-PF a Tsvangiraiové MDC.

 

Namíbia: Tieto dve krajiny spolupracujú v rôznych oblastiach. V ekonomickej ide najmä o spoluprácu v dodávky elektrickej energie alebo zavedení nových technológií v komunikácii cez optické vlákna, aby tak znížili výdaje a zároveň sa premostili s JAR. Taktiež Namíbia v roku 2008 povolila vývoz botswanského uhlia cez svoje prístavy a výstavbu železnice, ktorá by tieto prístavy spájala s Botswanou. V roku 1994 sa Botswana, Namíbia a Angola dohodli na komisii povodia rieky Okavango, ktorej úloha by mala byť vytvorenie zmluvy o riadení spoločného používania vodných zdrojov tejto rieky.

 

Tento proces sa však vlečie veľmi pomalí. Ďalší spoločný projekt je na rieke Zambezi, komisia vodného toku Zambezi, ktorá má za úlohu spravovať pobrežné zdroje. Zaujímavosťou je, že Botswana nemá žiadnu formálnu zmluvu s Namíbiou o spoločných hraniach. Cez všetku túto spoluprácu existujú oblasti konfliktov záujmov. Ide najmä o dlhotrvajúci zápas o vlastníctvo ostrova Kasikili/Sedudu na rieke Chobe, ktorý predstavuje časť hraníc týchto štátov. V decembri 1999 bol tento ostrov pridelený súdom OSN v Hágu Botswane. V delta reiky Okavanga je svetoznáma pre svoju faunu a zároveň je tak veľkým zdrojom príjmov z turizmu pre Botswanu. Okavango je však rieka, ktorá tećie z Angoly cez Namíbiu. Vzhľadom na rozsiahle suchá, ktoré z času na čas zasiahnu Namíbiu, ohlásila vláda, že plánuje odkloniť vodu z tejto rieky, aby ju využila na zavlažovanie, čo by sa mohlo stať serióznym konfliktom medzi týmito štátmi.

 

USA: Sa stalo hlavným podporovateľom Botswany, pretože Botswana patrí medzi hlavných zástancov a advokátov stability v regióne. USA podporuje Botswanu najmä v oblasti zdravotníctva, kde cez rôzne projekty ako USAID, BOTUSA projekt, PEPFAR sa snaží pomôcť v boji proti HIV/AIDS a tuberkulóze. Nakoľko je HIV/AIDS najväčším problémom sužujúcim Botswanu a zároveň stabilným partnerom USA, poskytla americká vláda tejto krajine už 76 milión dolárov na boj práve proti tejto chorobe. V júli roku 2000 vznikla na základe dohody medzi Botswanou a USA Akadémia vynútenia medzinárodného práva so sídlom v Gaborene. Táto akadémia na základe spolupráce týchto krajín poskytuje tréning vládnym funkcionárom a polícii v celom sub-saharskom regióne (spolu už 3000 absolventov). V Botswane sa taktiež nachádza centrum Hlasu Ameriky, ktoré vysiela do takmer celej Afriky.

 

Rusko: Rusko (vtedajšie ZSSR) bolo jednou z prvých krajín, ktoré nadviazali úplné diplomatické vzťahy s Botswanou, už v roku 1970. Botswana sa napriek svojej pro západnej organizácie zúčastnila aj olympijských hier v roku 1980. Dnes majú tieto krajiny dobré vzťahy, pričom spolupracujú v niekoľkých oblastiach – najmä však v rozvoji ľudských zdrojov. Ich obchodné vzťahy boli zmluvne dohodnuté v Obchodnej zmluve z roku 1987 a Zmluve o ekonomickej  a technickej spolupráci z roku 1988. V roku 1999 tieto krajiny spolu podpísali zmluvu o Kultúrnej, vedeckej a vzdelanostnej spolupráci. V niekoľkých kľúčových oblastiach (najmä zdravotníctvo) poskytuje Rusko Botswane svojich odborníkov, keďže tí Botswane chýbajú. Zaujímavosťou je aj to, že do Botswany Rusi nepotrebujú víza. Rusko má svoje zastupiteľstvo v Gaborene, ale Botswana pokrýva Rusko svojím veľvyslanectvom v Štokholme a honorárnym konzulátom v Moskve.

 

Kuba: Botswana má veľmi dobré vzťahy s touto karibskou krajinou. Vzájomné vzťahy sú podporené vzájomnou spoluprácou najmä v oblasti zdravotníctva a športu. Botswana trpí nedostatkom pracovníkov v zdravotníctve (väčšina odišla za zamestnaním do zahraničia)a Kuba je jednou z krajín, ktorá poskytla Botswane svojich odborníkov.

 

Macedónsko: 4. Septembra 2009 založili spoločné diplomatické vzťahy Botswana a Macedónsko – stalo sa tak na pôde OSN.

 

Slovensko: Slovensko nemá ambasádu priamo v Botswane, ale je pokrytá veľvyslanectvom v Juhoafrickej republike (Prétoria – región južnej Afriky). Botswana má svoje zastupiteľstvo pre Slovensko iba v Londýne. Hoci máme nadviazané diplomatické vzťahy nedá sa hovoriť o bižšej spolupráci medzi týmito krajinami.

 

 Nástroje zahraničnej politiky

 

Hlavným záujmom je mier a stabilita, na jej dosiahnutie je Botswana ochotná vynaložiť štyri druhy úsilia a nástrojov zahraničnej politiky. 1. Diplomatický tlak, 2. Vierohodné hrozby ekonomických sankcií, 3. Zapojenie sa v peace-keepingových akciách 4. Vojenská intervencia. Z pohľadu zamerania pôsobí Botswana taktiež v štyroch oblastiach: 1. Prevrat demokraticky zvolených vlád, 2. Manipulácia volebných procesov, 3. Podpora demokracie v zahraničí, 4. Zavedené diktatúry. Na zvýšenie efektivity často spolupracuje so svojimi SADC susedmi, aby vytvorila kolektívny tlak.

 

V praxi použila diplomatické nástroje ako zatvorenie zastupiteľského úradu v Zimbabwe (spolu s Českom) a v minulosti v JAR. Taktiež pôsobila ako sprostredkovateľ a mediátor v konfliktoch v Zimbabwe a v Keni (povolebné nepokoje v roku 2008). Na druhej strane v rokoch 1996 a 1999, keď postupne v Nigeri a Cote d’Ivoire prebehli prevraty, napriek vyzývaniu OAU, aby individuálne štáty tieto prevraty odsúdili Botswana tak neurobila a s novými vedeniami spolupracovala. Naopak v Botswana s prezidentom Mogae sa silne postavila proti prevratom v Nigérii a zabíjaniu nevinných civilistov za vlády Abacha. V roku 1999 hrala dôležitú úlohu pri podpore transparencie volebného procesu v Nigérii, pričom keď mala predstavovať to isté v Cote d’Ivoire nečinila tak, pretože nepokladá túto krajinu za významnú v regióne. Bývalý Botswanský prezident Ketumile Masire bol taktiež hlavným mediátorom v politickom spore strán v D.R. Kongo.  

 

Botswana štátne prevraty v oblasti vníma nie len ako podkopávanie demokratických štandardov, ale i ako ohrozenie a destabilizáciu jej vlastnej bezpečnosti. Treba povedať, že na ostatné prejavy diktatúry vo svete používa Botswana občas ambivalentný prístup resp. na prejav svojho nesúhlasu a odmietavého postoja voči diktatúram používa Botswana najmä veľké fóra a formálne rezolúcie v kolektívnych inštitúciách ako OSN či AÚ, bilaterálne len vo veľmi obmedzenom počte. Je pravda, že v niektorých prípadoch sa Botswana dokonca rozhodla zdržať odsúdenia, ako príklad poslúži rezolúcia voči Iránu v decembri roku 2000, ktorá poukazovala na nedostatky v dodržiavaní ľudských práv.

 

Takisto v roku 1992 spolu s ďalšími 45 krajina sa zdržala hlasovania o rezolúcii o zrušení ekonomického embarga USA voči Kube. Na druhej strane o osem rokov neskôr keď sa svetová mienka zmenila silne proti tomuto embargu sa Botswana pridala k svetovému spoločenstvu. Takže k ideologickému výrazu, ktorý sa trošku odlišuje od medzinárodného postoja západných krajín sa pridáva predošlá história, obchodná závislosť a relatívna sila štátu, proti ktorému je hlasovanie ako faktory, ktoré pomáhajú vysvetliť ochotu i zdrávhanie Botswany kritizovať diktatúry. Masírov a Mogaeho režim síce podporovali demokratické aktivity ako monitoring volieb v Nigérii, ale taktiež sa nesnažila izolovať či uvaliť ekonomických sankcií na Nigériu v časoch jej diktatúry. Rovnako to bola dlho pravda o diktatúre v Sudáne.

 

Ekonomické sankcie: Tieto zo strany Botswany neboli nikdy v skutočnosti uvalené a to ani v prípade Južnej Afriky v čase apartheidu, Nigérie, Zimbabwe či Sudánu, hoci tieto režimy krajina ostro kritizovala a kritizuje.

 

Peace-keepingové akcie: Jednotky Botswany pôsobia v peace-keepingových akciách OSN v Sudáne. V minulosti to bolo v Mozambiku, Somálsku a Lesothe. Vzhľadom na malé množstvo vojakov a príslušníkov ozbrojených síl ako i nedostatku financií Botswana pôsobí len v obmedzenom množstve.
Vojenská intervencia: V roku 1996 bola v Lesothe snaha o prevrat, Botswana v snahe udržať mier v oblasti spolu s JAR a Zimbabwe zasiahla, aby potlačila povstalecké skupiny. O dva roky na to v Lesothe začala občianska vojna a opäť Botswana intervenovala spolu s kolegami, aby nastolila mier a poriadok.

 

Zdroje:
 Webstránka Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Botswany: www.mofaic.gov.bw
 Democracy Coalition: Defending Democracy: A Global survey of Foreign Policy Trends 1992-2002. Botswana.  http://www.demcoalition.org
"Botswana High Commission Website in Namibia". www.botnam.com.na/
 Webstránka zastupiteľstva Namíbie v Botswane: namibia.visahq.com/embassy/Botswana

Webstránska SADC: www.sadc.int
 Bame Piet. "Botswana has no border treaty with Zim, Namibia". Mmegi. http://www.mmegi.bw
"AGREEMENT ON THE ESTABLISHMENT OF THE ZAMBEZI WATERCOURSE COMMISSION". Zacpro: Zambezi River Action Plan. http://www.zacpro.org
BOTSWANA EXPORT RAILWAY". Railpage. 03 October 2008. http://www.railpage.com.au
"Namibia-Botswana border dispute before UN court". BBC news. February 15, 1999. http://news.bbc.co.uk
Alex Vines (November 1996). "Of arms and islands: The Botswana Namibia cold war". Africa Files. http://www.africafiles.org/article.asp?ID=3862
Henk, D.: The Botswana Defence Force - Evolution Of A Professional African Military. In: African Security Review Vol 13 No 4, 2004. http://www.xairforces.com
http://www.fco.gov.uk