Šanghaj - ekonomický zázrak, ktorý sa začal na vidieku (wordpress.com)

Rusko z veľkej časti prekonalo prídelový systém i keď Rusi museli stáť v radoch na niektoré výrobky, špeciálne alkohol. Existovali malé „neštátne“ obchodné siete. Poľnohospodári mali dovolené predávať produkty z ich súkromných pozemkov a bujnejúca „druhá ekonomika“ poskytovala tovary a služby ktoré plánovanej chýbali. Pretože sa pohybovali v tieni je ťažké porovnať príslušné hodnoty, ale vieme, že ruská tieňová ekonomika bola rozvinutá. Ak ruskí občania chceli skúseného lekára, opravu auta alebo farebného televízora obrátili sa na čierny trh.

Čína mala ešte väčšie nedostatky na trhoch. Spotrebitelia dostávali kupóny na rôzne druhy tovarov a stáli v dlhých radoch na každý nedostatkový produkt. Vo Wu-chane, provincia Chu-pej (kde jeden z autorov žil tridsať rokov), bolo viac ako 80 druhov prídelových kupónov na položky ako mydlo, kuchynský olej, mäso, vajcia, ryby, tofu, obilie, hodiny, bicykle, nábytok a zápalky. V Rusku zákazníci aspoň mohli nakupovať bez kupónov, cenou bolo státie v dlhých radoch alebo získavanie nedostatkových tovarov po „známosti“.

(tento článok bol s láskavým dovolením autorov preložený do slovenčiny Tiborom Blažkom. Jeho anglický originál nájdete na webe Hoover Institution, ktorá patrí pod Stanfordovu univerzitu http://www.hoover.org. V slovenskom preklade bol článok prvýkrát uverejnený na http://www.exil.sk ) 

Gorbačov, nespokojný so stavom, inicioval reformy na rozvoj trhov a súkromného obchodu. Jeho reforma zlyhala. Teng bol čínskymi obchodníkmi obdarovaný neoficiálnym trhom ako hotovou vecou. Potom ako jeho úspech bol zrejmý, všetko čo mu stačilo spraviť bolo ho legalizovať. S miliónmi predávajúcich roľníkov konkurencia stlačila ceny na úroveň prijateľnú pre mestských spotrebiteľov.

Gorbačov videl v ruskej tieňovej ekonomike pozitívum na ktorom sa dá stavať. Jeho družstevný zákon z mája 1987 bol vytvorený na legalizáciu mnohých aktivít, ktoré boli predtým zakázané. Nové družstvá mohli používať majetok a vlastné prostriedky a mohli predávať za trhové ceny; hlavným obmedzením bolo, že nemohli najímať pracovníkov. Prvé „ruské bohatstvo“ bolo v skutočnosti produktom družstiev. Gorbačov dúfal, že družstvá by mohli byť zdrojom podnikavosti. Po máji 1987 družstvá rástli ako huby po daždi, mnohé medzi štátnymi podnikmi, iné pod záštitou spoločenských organizácii.

Družstevné právo síce zmenilo tieňovú ekonomiku na oficiálnu, ale nepredpokladaný dôsledok bol, že zákazníkom družstevníci priniesli málo úžitku. Namiesto toho využili právne medzery v plánovanej ekonomike na presun ziskov zo štátneho sektora do vlastného vrecka. Družstvá vytvorené štátnymi podnikmi pod pláštikom „malého podnikania“ získavali materiál zo štátnych podnikov za nízke ceny a výrobky predávali za „družstevné“ ceny. Pomocou úplatkov nakupovali a následne predávali nedostatkové zahraničné výrobky.

Čínski roľníci (abc.net)

Tak ako tento bývalý dôstojník KGB, „noví Rusi“ splodení družstevným zákonom dali Rusom ochutnať prvý kúsok „kapitalizmu“, ktorý si Rusi následne začali spájať s neúmerným ziskom (a robia tak doteraz). Ďalším výrazným rozdielom bolo, že ruskí „podnikatelia“ z družstevného hnutia boli predovšetkým obyvatelia miest. Ruskí roľníci, ktorí odmietli Gorbačovovu poľnohospodársku reformu, boli mimo hry. Nevyrábali tovary, ktoré by bolo treba prepravovať a umiestniť na trh.

Prví čínski podnikatelia sa vyrojili predovšetkým z vidieka a začali s obchodovaním poľnohospodárskych produktov v mestách. Súkromný obchod začal v Číne od piky,pochádzajúc z vidieckych oblastí a prosperujúc pretože ponúkal to, čo bolo treba. Nový poľnohospodársky systém vytvoril obrovské prebytky, ktoré boli obchodované mimo štátneho systému. Produkty bolo treba prepravovať na dlhé vzdialenosti, či už priamo alebo cez sprostredkovateľov - prekračovaním zákonov a bez zmlúv vymožiteľných na súde. Herkulovská úloha. Ale vykonávaná desiatkami a potom stovkami tisícov podnikateľov, ktorí posúvali hranice možného.

To spôsobilo, že čínski obchodníci s poľnohospodárskymi produktami museli vytvoriť kompletne nové inštitúcie na dopravu a predaj. Ako náhle existovali mohli sa použiť aj pre ostatné tovary a služby. Títo prví podnikatelia nemali prospech zo štátnych reforiem, namiesto toho museli sami nájsť cestu ako zničiť socialistické bariéry a vytvoriť trhy.

(seekingalpha.com)

Čínski ranní obchodníci museli najskôr prekonať problém vzdialenosti medzi výrobcami a zákazníkmi. Od konca 40-tych rokov štát považoval obchod na veľké vzdialenosti za špekulatívnu kapitalistickú činnosť a zainteresovaných pokladal za zločincov.

Začiatkom 60-tych rokov boli takíto obchodníci označovaní za „zlé živly“. Niektorí stratili prácu alebo boli poslaní do pracovných táborov, zatiaľ čo iní sa dostali pod dozor uvedomelých susedov.

Ešte koncom 70-tych a na začiatku 80-tych rokov bolo bežné vidieť policajta prenasledujúceho podomového obchodníka a konfiškujúceho jeho tovar. Jeden čínsky podnikateľ prirovnal jeho začiatky ku balansovaniu netrénovaného akrobata na lane: „Bol som nadšený obrovskými príležitosťami a zároveň vyľakaný na smrť možným návratom do väzenskej cely. Žil som životom permanentného potu, bezsenných nocí a búšenia srdca.“

Začiatkom osemdesiatych rokov roľníci zo severného Ťiang-su naložili ich bicykle kurencami, kačkami a ostatnou hydinou, prekročili rieku Jang-C` a dopravili ich vlakom do mestských oblastí na povodí. „Milión kohútov prekročilo Jang-C`“ bolo heslom dňa.

(sme.sk)

Nevšedné príbehy odvážnych podnikateľov, poskytujúcich tovary a služby nedostupné v štátnej ekonomike, sa len rojili. Dedinčanka, príslušníčka menšiny z provincie Chunan, začínala s kupovaním topánok vo veľkých mestách a ich predávaním v jej rodisku (Baojing). Počas jej jedno až dvojmesačných ciest musela opustiť svoje deti. Žila skromne a investovala do stavby nových domov. Keď sa vracala z hôr nakúpila byliny, huby a ostatné miestne produkty. Predala ich na mestských trhoch. Po desaťročí driny a pomoci deťom dosiahnuť univerzitné vzdelanie sa usadila a žila z prenájmu šiestich domov, ktoré za roky postavila. Je jednou zo zbohatlíkov v jej rodisku.

Väčšina čínskych podnikateľov má vidiecky pôvod alebo aspoň pochádza z poľnohospodárskych rodín. Najbohatším Číňanom v roku 2007 bola dcéra chudobného roľníka z Kantonu, ktorej rodina zbohatla nadobudnutím veľkých pozemkov a zhabaného majetku na vidieku, kde začiatkom 90-tych rokov neexistoval trh s nehnuteľnosťami. V polovici 90-tych rokov jej otec staval dostupné domy a chaty pre narastajúcu čínsku strednú vrstvu. [dcéra vyštudovala na americkej univerzite – pozn. prekladateľa]

Ostatní vidiecki podnikatelia sa síce nedostali do prvej desiatky no príbehy ich úspechu sú podobne pozoruhodné. [samozrejme medzi bohatými je aj množstvo detí komunistických prominentov, no komplexný prehľad vzťahov členstva v strane, rodinného pozadia a majetku som zatiaľ nevidel - pozn. prekladateľa]

Porovnanie ruskej a čínskej ekonomiky (en.rian.ru)

Korupcia slúžila pre podnikateľov ako nečakaná zbraň bez ktorej by sa nedokázali preplaviť úzkym prielivom oddeľujúci úspech od väzenia. Podnikatelia si museli dať „červený klobúk“ (zaregistrovať rodinný podnik ako súčasť oficiálnej organizácie), začať podnikať ako fingovaný kolektívny podnik alebo si ako ochrannú ruku nájsť „veľké zviera“.

Bez takéhoto krytia nemohli vydávať účty, viesť účtovníctvo, platiť dane, uzatvárať písomné kontrakty alebo otvárať si bankové účty. Mnoho vidieckych súkromníkov by neprežilo dane uvaľované na súkromné podniky bez takýchto trikov. Dvaja roľníci z Fu-ťienskej dediny založili baliareň. Každý v dedine vedel, že podnik patrí im, ale oficiálne bol kolektívnym vlastníctvom. Použijúc takéto označenie platila súkromná fabrika nižšie dane a dokonca získala nízkoúročené pôžičky. Po zaplatení 5000 jüanov ako „správnych poplatkov“ starostovi a ďalších 1000 okresnému vedeniu pokračovala prevádzka v podnikaní bez prekážok.

Úspech čínskych podnikateľov vo vytváraní inštitúcií súkromných trhov vidno aj na niektorých zaujímavých štatistikách. V roku 1978 štátne podniky tvorili asi 80% čínskeho HDP, zatiaľ čo vidiecke komúny zvyšných 20%. Súkromné podnikanie neexistovalo. V roku 1997 existovalo 961 000 súkromných podnikov a 26,5 milióna malých firiem. V roku 2002 neštátny sektor tvoril vyše 2/3 HDP s podielom naozaj súkromných podnikov cez 1/2. V roku 2004 bolo viac ako 3 milióny súkromných spoločností zamestnávajúcich viac ako 47 miliónov pracovníkov. Pred 1980-tym boli podnikateľské aktivity v Číne nezákonné. Dnes existuje viac ako 40 miliónov podnikov, ktoré zamestnávajú vyše 200 miliónov a tvoria 2/3 priemyselnej produkcie.

Štát nemal inú možnosť ako akceptovať skutočnosť prekvitajúcich poľnohospodárskych trhov a súkromného obchodu. Zlepšenie kvality a zánik dlhých potravinových línií presvedčil obyvateľov miest, ako aj vládnych predstaviteľov, o potenciáli vidieckych podnikateľských aktivít. Štát nemohol obmedziť tieto aktivity bez toho, aby rozhneval celú populáciu i keď sa o to opakovane pokúšal. V roku 1988 vláda teoreticky umožnila legálne vlastniť súkromné podniky, ale v skutočnosti zaviedla prísnu kontrolu nad mestskými trhmi zahrňujúcu prehnané poplatky na ich reguláciu.

Súkromné podnikanie malo pôvod v poľnohospodárstve, rozšírilo sa do miest a následne sa vrátilo na vidiek ako priemysel. Mnohé veľké súkromné výrobné podniky vznikli v predovšetkým poľnohospodárskych provinciách (Če-ťiang, Šan-tung, Kuang-tung, Chu-nan, S´Čchuan).

Čínsky najväčší poľnohospodársky podnik (Hoep group) bol založený bratmi Liu, ktorí opustili mesto, aby ho založili na vidieku v Sečuáne. Wang Guoduan, vidiecky podnikateľ z južnej provincie Kuang-tung (Kanton) vybudoval najväčšieho výrobcu chladničiek (Kelon group). Huanyuan, najväčší výrobca klimatizácií, je v poľnohospodárskej provincii Chunan. Čínsky automobilový vývozca Chery [v pôvodnom článku označený iba za prvého možného exportéra, napriek tomu že vyváža do krajín ako Pakistan – pozn.prekladateľa] pochádza z poľnohospodárskeho zázemia provincie An-chuej. Vidiecki podnikatelia z Wen-čou poskytujú kapitál a tovary pre zákazníkov do miest a ich súkromný kapitál financoval miestne letiská a diaľnice.

(koniec druhej časti)