A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes47
mod_vvisit_counterVčera58
mod_vvisit_counterTento týždeň239
mod_vvisit_counterTento mesiac806

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Intelligence Report: Projekt elektrárne v Kaliningrade a jeho vplyv na energetické postavenie Ruska
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 06.marca 2010 - 14:07 hod.
Na konci februára 2010 ruský premiér Vladimír Putin podpísal dekrét o výstavbe novej jadrovej elektrárne, tzv. Baltic NPP v ruskej exkláve Kaliningrad. Putin v tejto súvislosti vyhlásil, že ruská vláda vymedzí 1,76 miliárd amerických dolárov na podporu výstavby nových jadrových elektrární. V prípade Baltic NPP ide o výstavbu  prvej jadrovej elektrárne v Rusku od rozpadu ZSSR v roku 1991. Výstavba sa slávnostne začala 25. februára 2010, na ceremónii sa zúčastnili zástupca ruského premiéra Sergej Ivanov, kaliningradský guvernér Georgij Boos a Sergej Kirijenko, šéf ruskej energetickej spoločnosti Rosatom, ktorá je zodpovedná za výstavbu Baltic NPP.
    
Tento projekt výrazne ovplyvní energetické postavenie Ruska vo východnej a strednej Európe, a z toho dôvodu aj energetické vzťahy so štátmi nachádzajúcich sa v tomto regióne. Práve priblíženie tejto problematiky je objektom nasledujúceho Intelligence Report, kde sa chcem venovať energetickým vzťahom Ruskej federácie s tými krajinami východnej a strednej Európy, ktorých energetické postavenie bude ovplyvnené priamo výstavbou Baltic NPP. Okrem toho v ďalšej časti sa chcem venovať dopadom na postavenie Bieloruska, keďže sa spomenutá problematika týka priamo aj tejto krajiny, ktorá je našim skúmaným objektom v rámci ARES Analysis.

Nové energetické postavenie Ruska v regióne
 
Môžeme konštatovať, že výstavba Baltic NPP výrazne zmení energetické postavenie Ruska v regióne strednej a východnej Európy. Doteraz bol totiž Kaliningrad silne závislý na elektrine prepravovanej cez krajiny východnej Európy. Podľa vyjadrenia ministra pre rozvoj infraštruktúry v Kaliningrade Aleksandra Rolbinova pre ruskú spravodajskú agentúru REGNUM z 13. januára 2010  je kľúčovým dodávateľom elektriny pre Kaliningrad jadrová elektráreň v ruskom regióne Smolensk. Elektrina je prepravovaná cez bieloruské a litovské územie.
 
 
Hlavne v dôsledku viacerých nedávnych energetických sporov najmä s Bieloruskom je táto pozícia Ruskej federácie značne nevýhodná. Podľa generálneho riaditeľa výskumnej organizácie National Energy Security Fund Konstantina Simonova susedné štáty žiadajú zvýšenie poplatkov za tranzit elektrickej energie až päťnásobne, čo logicky môže v budúcnosti viesť k ďalším cenovým sporom.
 
 
Okrem ruských elektrární produkujúcich elektrinu prepravovanú cez bieloruské a litovské územie bola významným poskytovateľom energie aj jadrová elektráreň Ignalina v Litve, ktorej dodávky tvorili 30 percent celkovej spotreby ruskej exklávy. Jej prevádzka je však v dôsledku dohody s EÚ od 31. 12. 2009 zastavená. Celý pobaltský región vrátane kaliningradskej exklávy preto trpí energetickým deficitom.
    
 
Výstavba Baltic NPP bude viesť nielen k energetickej sebestačnosti ruskej exklávy, ale povedie k zmene postavenia Kaliningradu z importéra na významného exportéra elektrickej energie v okolitom regióne. Podľa ruskej energetickej spoločnosti Rosatom len jedna tretina celkovej vyprodukovanej energie bude určená pre domácu spotrebu, zvyšok by mal byť importovaný do susedných štátov.
 
 
Okrem toho Rusi počítajú s výstavbou druhého bloku tepelnej elektrárne Kaliningrad-2 v roku 2010. Kaliningrad-2 by mal pokryť až 70 percent celkovej spotreby ruskej exklávy. Z tohto dôvodu sa export elektriny produkovanej Baltic NPP logicky ešte zvýši, na druhej strane v dôsledku energetickej sebestačnosti dôjde k poklesu významu okolitých tranzitných krajín. Aj v dôsledku pozastavenia prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina v Litve bude určite vo viacerých okolitých štátoch ruská elektrina vyprodukovaná v Baltic NPP žiadanou.
 
 
Podľa člena predstavenstva ruskej spoločnosti INTER RAO UES, ktorá je vedúcim investorom, exportérom a importérom elektrickej energie v Rusku,  Dangirasa Mikalajunasa, ruská strana počíta aj s exportom elektrickej energie cez poľské územie alebo pomocou podmorského kábla cez Baltské more do Nemecka. Dokonca viaceré západné spoločnosti prejavili záujem zúčastniť sa na realizácii projektu, napríklad talianska firma ENEL alebo nemecký koncern Siemens.
    
 
Je preto jasné, že Baltic NPP posilní nielen monopol energetickej moci Ruska v strednej a východnej Európe. Z viacerých krajín strednej a východnej Európy sa z významných tranzitérov stanú na Rusku veľmi závislí importéri, čím logicky stratia výhodnú pozíciu pri jednaní o cenách elektrickej energie. Túto ruskú dominanciu z dlhodobejšej perspektívy nenarušia ani konkurenčné projekty, ktoré majú za cieľ zbaviť krajiny východnej a strednej Európy od závislosti na ruskej elektrine.
    
 
Ide hlavne o plánovanú výstavbu novej jadrovej elektrárne Visaginas v Litve ležiacej blízko hraníc s Lotyšskom a Bieloruskom. Na rozdiel od elektrárne Ignalina by však z bezpečnostného a technického hľadiska mala vyhovovať požiadavkám EÚ. Na tomto projekte sa zúčastňujú štyri štáty: Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Visaginas by mohla exportovať elektrinu do susedných krajín, čím by sa tieto štáty mohli zbaviť energetickej závislosti na Rusku. V porovnaní s ruským projektom ale existuje viacero nevyriešených otázok, ktoré bránia realizácii výstavby. V prvom rade, ide o postoj Poľska.
 
 
Poľská strana ako podmienku účasti na realizácii projektu vyžaduje, aby elektráreň v Litve produkovala viac ako 3000 megawattov elektrickej energie, pričom až 1000 megawattov by bolo určených pre potreby Poľska. To by mohol byť problém, keďže podľa litovskej energetickej spoločnosti Leo LT, ktorá sa zúčastňuje projektu, výrobná kapacita Visaginas by mala byť len okolo 2200 megawattov.
 
 
Pričom 1200 megawattov by malo byť určených pre Litvu a zvyšných 900 megawattov elektrickej energie by pripadlo ostatným trom štátom. Je preto jasné, že z kapacitného hľadiska tento projekt môže fungovať jedine ako dopĺňajúci, nie konkurenčný voči ruskému. Rusi na druhej strane problémy s kapacitami nemajú, keďže veľká časť elektrickej energie vyprodukovanej elektrárňou Baltic NPP s výkonom 2300 megawattov bude určená na export.
 
 
V druhom rade, viacerí účastníci projektu prejavili isté pochybnosti o samotnej realizácii výstavby Visaginas. Zástupca predsedu výboru pre ekonomické záležitosti v estónskom parlamente Kalev Kallo vyhlásil na začiatku februára 2010, že v dôsledku už rozbehnutej výstavby ruskej elektrárne v regióne investori nemusia vnímať litovskú elektráreň ako vhodný objekt. Navyše, poľská strana stále nevylučuje uprednostniť účasť na realizácii ruského projektu, pretože Poľsko by si ako prepravca ruskej elektriny na nemecké územie udržalo štatút tranzitnej krajiny.
 
 
Túto možnosť načrtol aj hovorca ruskej energetickej spoločnosti Rosatom Sergej Novikov. Okrem toho estónska ani poľská strana nevylučujú možnosti postaviť vlastné jadrové elektrárne. V treťom rade, aj v dôsledku vyššie uvedených problémov dôležitou otázkou ostáva časové hľadisko. Kým prvý blok Baltic NPP bude dokončený najneskôr v roku 2016 a druhý v roku 2018, výstavba elektrárne Visaginas sa ešte nezačala. S jej dostavbou sa počíta najskôr v roku 2020, ak sa začnú vôbec stavebné práce.
    
 
Ďalším nádejným projektom je aj snaha pobaltských krajín prepojiť svoju energetickú sústavu so sústavou v škandinávskych krajinách. 27. apríla 2009 premiéri troch pobaltských krajín podpísali spoločnú deklaráciu o výstavbe podmorského elektrického kábla tzv. Swedlink, ktorý by spájal Švédsko a Litvu. Tento projekt podporuje aj EÚ, ktorá poskytla 175 miliónov eur. Realizácia projektu by sa mala začať v roku 2010 a výstavba by mala trvať sedem rokov. Problémom však je, že odhadovaná kapacita tohto podmorského kábla je len 700 – 1000 megawattov.
 
 
Je jasné, že vzhľadom na vyššie uvedené kapacity plánovanej ruskej elektrárne by opäť išlo len o dopĺňajúci projekt, pričom sa týka len pobaltských republík, nie Poľska. Je zrejmé, že vzhľadom na kapacity  bude Poľsko uprednostňovať prepravu ruskej elektriny vyrobenej v Baltic NPP pred prepojením s pobaltsko – škandinávskou sústavou, aby si udržalo štatút tranzitéra energie na západ do Európy. Tým si samozrejme Rusko udrží energetický monopol v regióne strednej a východnej Európy. Na druhej strane je táto alternatíva pre Poliakov podstatne výhodnejšia, než by mali Rusi vybudovať podmorský kábel obchádzajúci poľské územie.
    
 
Dôsledky pre postavenie Lukašenkovho režimu

Môžeme konštatovať, že výstavba Baltic NPP je súčasťou snahy Ruskej federácie udržať si energetický monopol v regióne strednej a východnej Európy. Z vyššie uvedených faktov vyplýva, že postavenie Ruskej federácie aspoň v najbližších rokoch zďaleka neovplyvnia ani konkurenčné projekty, aj napriek podpore EÚ.
    
 
Baltic NPP ohrozí významné postavenie Bieloruska ako tranzitéra elektrickej energie. Vďaka Baltic NPP sa Rusko vyhne podobným sporom ako na začiatku roka 2010, kedy predstavitelia bieloruskej štátnej energetickej spoločnosti Belenergo hovorili o prerušení dodávok elektrickej energie do Kaliningradu, ak sa obe strany nedohodnú na novej dohode o tranzitných poplatkoch. Vďaka energetickej sebestačnosti Kaliningradu v budúcnosti sa z Bieloruska stane len závislý importér ruskej elektriny, čo znevýhodní jeho pozíciu pri jednaní o cenách elektrickej energie. Okrem toho Lukašenko príde o značné príjmy z tranzitných poplatkov.
    
 
Spomenuté plány Ruska okrem toho priamo ohrozujú ambície Bieloruska vybudovať vlastnú jadrovú elektráreň.  Zástupca ruskej energetickej spoločnosti Energoatom, ktorá je zodpovedná za prevádzaku viacerých jadrových elektrární v Rusku, Evgenij Konkov vyhlásil počas tlačovej konferencie v Moskve v máji 2009, že výstavba bieloruskej jadrovej elektrárne nebude mať význam, pokiaľ sa začne výstavba ruskej elektrárne Baltic NPP. Je potrebné dodať, že k výstavbe jadrovej elektrárne v Bielorusku ešte nedošlo, pričom práce na Baltic NPP už boli zahájené. Dlhšiu dobu bude zrejme tento projekt pritom stagnovať.
 
 
Kontrakt medzi bieloruskou vládou a ruskou spoločnosťou Atomstrojexport, ktorá má byť zodpovedná za výstavbu elektrárne v Bielorusku, mal byť pôvodne podpísaný na konci roka 2009. Podľa Atomstrojexport by kontrakt mohol byť podpísaný až pred koncom prvého kvartálu 2010. Je zrejmé, že ide o taktický ťah Ruska. Rusi začali výstavbu vlastnej elektrárne v regióne, pričom sa snažia udržať Lukašenka vo viere v ochotu ruskej strany podieľať sa na výstavbe bieloruskej jadrovej elektrárne. Samotnú dohodu pritom nemajú záujem dosiahnúť, keďže projekt považujú za konkurenčný. V Bielorusku, podobne ako v iných štátoch východnej a strednej Európy, potrebujú Rusi predovšetkým nastoliť monopol vlastnej energetickej moci.
    
 
Môžeme konštatovať, že Lukašenkov režim čelí reálnej hrozbe stratiť pozíciu významného tranzitéra a pritom ostať silne závislým importérom ruskej elektrickej energie. Jeho jedinou reálnou možnosťou ako si udržať zdroj príjmov, politickú a ekonomickú nezávislosť, je prehlbovanie energetického spojenectva s Ukrajinou. Ukrajinskú elektrina môže byť prepravovaná cez bieloruské územie do pobaltských republík či Poľska, čím by si Bielorusko udržalo štatút tranzitnej krajiny. Práve posledné roky boli zaznamenané prehĺbovaním tohto partnerstva. V konečnom dôsledku samotná Ukrajina plánuje do roku 2030 konštrukciu 20 nových jadrových reaktorov, čím sa snaží získať energetickú nezávislosť a význam exportnej krajiny elektrickej energie.
 
 
Okrem toho možno očakávať snahy Lukašenka pokračovať v podpore výstavby jadrovej elektrárne. Tu je však, do akej miery Rusi skutočne podporujú tento projekt. V tomto prípade je dôležité si uvedomiť, že pre Rusov by to mohlo znamenať oslabenie ich monopolu na výrobu a export elektrickej energie v regióne.
    
 
V každom prípade je jasné, že Bielorusko sa značnej energetickej závislosti od Ruska ťažko zbaví. V prípade výstavby vlastnej jadrovej jadrovej elektrárne bude Minsk závislý od importu ruského jadrového paliva. Je zrejmé, že dochádza k monopolizácii energetickej moci Ruska v regióne strednej a východnej Európy. Jedinou možnosťou Lukašenka je tento monopol obmedziť a udržať si aspoň zopár tromfov pri rokovaniach s Moskvou ako garanciu istej nezávislosti jeho režimu.