Jemenské špeciálne jednotky (wsj.com)

 

Príslušníci severojemenských kmeňov (aljazeera.net)

Išlo o autoritárny režim, na čele ktorého bola Jemenská socialistická strana, v rámci ktorej existovali mnohé politické frakcie: komunisti, nacionalisti, liberáli a pod. Na druhej strane severná časť bola pod vládou moslimských náboženských duchovných vodcov imámov. Po druhej svetovej vojne bolo v tejto časti Jemenu vytvorené politické hnutie „Slobodní Jemenci“, ktorého cieľom bolo zvrhnúť vládu imámov na severe, Veľkej Británie na juhu a zjednotiť obe časti krajiny. Hnutie bolo neskôr rozdelené na dve skupiny: intelektuálov a armádnych dôstojníkov. Armádni dôstojníci v roku 1962 zvrhli vládu imámov na severe a vyhlásili Jemenskú arabskú republiku.

(csmonitor.com)

 

Aktivity v Jemene - november 2009 (stratfor.com)

Problémom je tiež korupcia a autoritatívny spôsob vládnutia jemenskej vlády. Podľa medzinárodnej mimovládnej organizácie so sídlom v Nemecku Transparency International, ktorá monitoruje mieru korupcie vo svete, od roku 2005 korupcia v krajine stále narastá. V roku 2009 podľa indexu miery korupcie Corruption Perceptions Index (CPI) označila Transparency International Jemen medzi najskorumpovanejšie štáty sveta, ocitol sa na 154. z celkových 180 miest. Podľa správy medzinárodnej minovládnej organizácie s hlavným sídlom v New Yorku Human Rights Watch z decembra 2009 jemenská vláda porušuje základné práva občanov žijúcich na juhu krajiny, ako napríklad sloboda prejavu či zhromažďovania, a tvrdo zasahuje proti opozícii.

(mappery.com)

Je celkom logické, že obyvateľstvo na juhu Jemenu je nespokojné s touto politikou vlády. Od roku 2007 zahájilo svoju činnosť tzv. „Južné hnutie mobility“, alebo skrátene „Juhojemenské hnutie“, ktoré žiada vyhlásenie nezávislosti južného Jemenu od severu krajiny. Je zložené z viacerých politických strán, akademikov, mimovládnych organizácií, za jeho reprezentanta v zahraničí sa považuje bývalý juhojemenský prezident Ali Salem al-Beidh, ktorý v súčasnosti žije v exile v Rakúsku.

Šíitske rebelské hnutie na severe krajiny

Houtiovia (libertasoccidentalis.net)

 

Podľa Ali al-Ahmeda, riaditeľa inštitútu pre výskum politického diania na Arabskom polostrove Institute for Gulf Affairs so sídlom vo Washingtone, sa Jemen stal jedným z najvýznamnejších útočísk pre al-Kájdu a táto krajina poskytuje ešte vhodnejšie prostredie ako Irak či severná Afrika. V Jemene pôsobí al-Kájda pod názvom Organizácia al-Kájdy na arabskom poloostrove. Tá vznikla v januári 2009 zlúčením dvoch regionálnych zoskupení al-Kájdy pre Jemen a Saudskú Arábiu. Organizácia al-Kájdy na arabskom poloostrove po svojom založení vyhlásila, že bude útočiť proti cudzincom, zamestnancom zahraničných ropných spoločností a miestnym ozbrojeným silám.

Jej konečný cieľ je zvrhnutie vlád v Jemene a Saudskej Arábii spolupracujúcich so Západom a nastolenie radikálneho islamistického sunnitského režimu. Závažnosť hrozby tejto organizácie potvrdzujú aj atentáty, ktoré boli nedávno spáchané v Jemene. Hoci nie je isté, či za nimi stojí skutočne Organizácia al-Kájdy na arabskom poloostrove, fakt je ten, že atentáty boli vykonané na objekty, proti ktorým chce útočiť aj táto organizácia v mene dosiahnutia konečného ciela: útoky proti cudzincom, ozbrojeným zložkám či zamestnancom ropných spoločností. Môžeme preto konštatovať, že minimálne propaganda tejto organizácie má značný vplyv na miestnych sunnitských militantov.

Saudskí vojaci na hranici s Jemenom (csmonitor.com)

 

Šíitske jemenské hnutie Houthi už vykonalo viaceré útoky proti saudskoarabským ozbrojeným silám v pohraničnom území. Napríklad, na začiatku novembra 2009 ozbrojenci z hnutia Houthi vykovali atentáty v južných pohraničných oblastiach Saudskej Arábie, ktoré si vyžiadali život jedného pohraničného strážnika a ďalší 11 boli zranení.

Jemenský prezident Ali Abdullah Saleh v Bielom dome (whitehouse.archives.org)

Dokonca sa im podarilo udržať dočasnú kontrolu nad týmto teritóriom. Ďalším bezpečnostným rizikom pre Saudskú Arábiu je samozrejme činnosť Organizácie al-Kájdy na Arabskom poloostrove, keďže medzi jej ciele patrí zvrhnutie saudskoarabskej monarchie. V auguste 2009 člen tejto organizácie vykonal neúspešný samovražedný atentát proti saudskoarabskému námestníkovi ministerstva vnútra Mohammedovi bin Nayefovi. Okrem toho v predchádzajúcich rokoch al-Kájda spáchala v Saudskej Arábii viaceré atentáty, najmä proti cudzincom.
    

Významným aspektom okrem bezpečnosti je aj geopolitika najmä v kontexte saudsko-iránskeho mocenského súperenia. Saudská Arábia ako aj jemenská vláda už dlhodobo obviňujú šíitmi prevažne obývaný Irán, že sa snaží podporovať hnutie Houthi, ktorého konečným cieľom je v oblasti severného Jemenu a južných častí Saudskej Arábie vytvoriť šíitsky islamistický štát. Môžeme konštatovať, že existuje istý dôkaz o iránskej podpore pre šíitov žijúcich na severe Jemenu. Na konci októbra 2009 príslušníci jemenskej námornej a pobrežnej stráže zadržali plavidlo, ktoré pašovalo zbrane. Plavidlo bolo zadržané blízko jemenského pobrežia, v oblasti, ktorá je pod kontrolou hnutia Houthi. Posádku tvorili piati Iránci.  Podľa tvrdení saudskoarabských autorít je táto podpora dokonca podstatne širšia ako len poskytovanie zbraní.

Boje medzi povstalcami a vládnymi silami (majalla.com)

V radoch bojovníkov hnutia Houthi sa podľa Saudskej Arábie majú nachádzať aj členovia Iránskych revolučných gárd a proiránskeho šíitskeho libanonského teroristického hnutia Hizballáh. V tejto súvislosti aj viaceré médiá potvrdili fakt, že Houthi okrem Iránu podporuje aj Hizballáh. Napríklad, v októbri 2009 saudskoarabské noviny al-Arabiya prišli s informáciou, že 12 bojovníkov Hizballáhu bolo zabitých počas ozbrojených stretov so saudskoarabskými ozbrojenými silami.

Okrem saudskoarabských či jemenských potvrdili už aj iné médiá existenciu vojenskej podpory Hizballáhu pre Houthi. Kuvajtské noviny al-Seyassah poskytli 16. októbra 2009 informáciu, že jemenská armáda zabila troch členov hnutia Hizballáh. Táto podpora Hizballáhu a Iránu pre Houthi má byť navyše úzko koordinovaná. Dôkazom má byť stretnutie medzi lídrami Houthi, Hizballáhu a nemenovaným predstaviteľom Iránskych revolučných gárd, ktoré sa uskutočnilo v Jemene v novembri 2009.

O tejto udalosti informovali viaceré médiá, napríklad libanonská spravodajská agentúra Regional Press Network v článku „Who's behind the Houthis?“ od Davida Schenkera uverejnenom na jej internetovej stránke 18. februára 2010 alebo americký časopis Washington Times v článku „EDITORIAL: Iran's al Qaeda connection in Yemen“ uverejnenom na jeho webovej stránke 6. januára 2010. V konečnom dôsledku iránsky minister zahraničných vecí Mottaki v novembri 2009 pre médiá vyhlásil, že Irán je pripravený sprostredkovať rokovania medzi jemenskou vládou a hnutím Houthi. Je preto zrejmé, že najvyšší predstavitelia Iránu a Houthi pravidelne rokujú, keďže Irán by mal mať logicky dobré kontakty s týmto hnutím, ak sa chce angažovať ako sprostredkovateľ.  

Môžeme všeobecne skonštatovať vzhľadom na vyššie uvedené informácie z rôznych zdrojov, že spolupráca medzi Iránom a Houthi priebieha minimálne na úrovni rokovaní, pričom Iránska republika poskytuje prinajmenšom tomuto šíitskemu rebelskému hnutiu politickú podporu. Najvyšší iránski politickí predstavitelia totiž nikdy verejne neodsúdili násilie páchané hnutím Houthi, naopak každé akcie podniknuté proti šíiskej menšine zo strany jemenskej vlády či Saudskej Arábie tvrdo odsudzujú.

Napríklad, Ali Larijani, hovorca iránskeho parlamentu, odsúdil ozbrojené akcie saudskoarabskej armády v pohraničnej oblasti  Jebel al-Dukhan proti hnutiu Houthi v novembri 2009 ako zasahovanie sa do vnútorných záležitostí Jemenu. Podľa jemenského ministra informácií a hovorcu vlády Hasana Ahmada al-Lawziho  tiež v Iráne pôsobia viaceré médiá hlásajúce podporu jemenským šíitom, ako napríklad iránska štátna televízia al-Alam.

Saudská kráľ Abdullah s iránskym prezidentom Ahmadinedžádom (payvand.com)

Je preto zrejmé, že geopolitický aspekt popri bezpečnostných záujmoch zohráva pre Saudskú Arábiu dôležitú úlohu. Irán sa snaží podporovať minimálne na politickej úrovni hnutie Houthi v jeho aktivitách. Je to v jeho záujme, pretože Irán ako krajina, kde žije najviac vyznávačov šíitskeho islamu, získa vďaka dobrým vzťahom s jemenskými šíitmi vplyv v regióne Červeného mora, ktoré je významnou námornou obchodnou trasou. Na druhej strane sa Saudská Arábia ako sunnitská monarchia obáva straty kontroly nad touto strategickou oblasťou na úkor jej mocenského rivala Iránu. Z tohto hľadiska potrebuje potlačiť vplyv šíitskeho rebelského hnutia.

Predovšetkým pre tento cieľ využíva jemenskú vládu ako svojho spojenca. Ide o určitý druh „obchodu“. V rámci dosiahnutia spoločného cieľa, t.j. potlačenie šíitskych rebelov na severe Jemenu, saudskoarabská vláda s Jemenom úzko spolupracuje v oblasti bezpečnosti. Saudská Arábia poskytuje pre jemenské vojská svoju základňu Jabal al-Dukhan, odkiaľ môžu viesť operácie proti šíitskym rebelom. Spoločne sa zúčastňujú mnohých operácií proti hnutiu Houthi. Napríklad, v auguste 2009 zahájili jemenské vojská v severojemenskom regióne Saada proti šíitskym rebelom ofenzívu. Saudskoarabské letectvo a delostrelectvo odstreľovalo pozície rebelov na severe Jemenu. Saudská Arábia a Jemen pritom spolupracovali aj pri zdieľaní dôležitých spravodajských informácií.

Na druhej strane Saudská Arábia využíva tento boj proti severojemenským rebelom na šírenie svojho vplyvu v regióne. Jemen ako jej spojenec ticho súhlasí s tým, že Saudská Arábia podporuje šírenie radikálnej sunnitskej vetvy islamu – wahhábizmus, t.j. oficiálne náboženstvo Saudskej Arábie. Po celom Jemene Saudská Arábia finančne podporuje výstavbu a prevádzku islamských náboženských škôl, kde sa propaguje wahhábizmus.
    

Na potlačenie vplyvu šíitskeho rebelského hnutia a tým aj potenciálne Iránu, využíva Saudská Arábia spoločne s jemenskou vládou paradoxne i rastúcu prítomnosť al-Kájdy v regióne. Je síce pravdou, že cieľom al-Kájdy a jej regionálnej odnože pre Arabský poloostrov je bojovať proti jemenskej a saudskoarabskej vláde, preto nie je logické, aby spolupracovali. Na druhej strane vlády Jemenu, Saudskej Arábie a al-Kájdy spája spoločný nepriateľ, t.j. šíitske rebelské hnutie. Bývalý člen jemenského parlamentu, ktorý v súčasnosti žije v exile v Nemecku, brat lídra šíitskeho rebelského hnutia, Yahya al-Houthi vyhlásil v auguste 2009 pre iránsku spravodajskú stanicu Press TV, že jemenský prezident Ali Abdullah Saleh dovolil viacerým členom al-Kájdy z Egypta, Pakistanu, Afganistanu a Somálska usadiť sa v Jemene.

Zo Saudskej Arábie mali byť týmto bojovníkom dopravované zbrane. Následne mali byť využití v boji proti šíitskym rebelom na severe krajiny. Tieto tvrdenia nepriamo podporujú aj západné spravodajské zdroje, ktoré už viackrát poukázali na možnú podporu pre teroristické hnutia zo strany Saudskej Arábie. Napríklad, námestník amerického ministerstva financií Stuart A. Levey vyhlásil pre americké noviny Los Angeles Times v apríli 2008, že Saudská Arábia nedokázala vykonať dostatočné opatrenia na to, aby zabránila financovaniu teroristických organizácií vo svete a dodnes táto krajina ostáva jedným z najväčších finančných zdrojov pre sunnitské teroristické organizácie. Americké noviny The New York Times uverejnili na svojej internetovej strávke 23. júna 2009 článok „Documents Back Saudi Link to Extremists“ od autora Erica Lichtblaua.

Predávanie drogy khat v severojemenskom meste Sanaa (wsj.com)

V ňom sa uvádza, že americkí právnici zastupujúci obete atentátov z 11. septembra 2001 sa dostali k dokumentom amerického ministerstva financií. Z nich vyplýva, že saudskoarabská charitatívna organizácia International Islamic Relief Organization financovala teroristické organizácie prinajmenšom do roku 2006. Túto charitatívnu organizáciu podporuje do značnej miery saudskoarabská kráľovská rodina. Existuje však aj konkrétny prípad svedčiaci o podpore Saudskej Arábie pre al-Kájdu pôsobiacu v Jemene. Bývalý väzeň z Guantánama Said Ali al-Shihri, ktorý bol zatknutý ako medzinárodne hľadaný terorista v roku 2001 v Afganistane, bol v roku 2007 prevezený do Saudskej Arábie, kde sa zúčastnil vládneho rehabilitačného programu pre bývalých džihádistov. Ihneď po tom, ako bol program jeho rehabilitácie ukončený, odišiel do Jemenu a stal sa zástupcom lídra Organizácie al-Kájdy na arabskom poloostrove.

Pritom Saudská Arábia stále vyhlasovala, že nikto, kto sa zúčastnil jej rehabilitačného programu, sa nevrátil k teroristickým aktivitám. Je prinajmenšom zvláštne, že bývalý terorista sa z väzby v Saudskej Arábii dostane hneď po prepustení do Jemenu a pripojí sa k miestnej organizácii al-Kájdy.
    

Hoci ťažko predpokladať, že Saudská Arábia a jemenská vláda poskytujú al-Kájde rozsiahlu podporu, to by nebolo ani v súlade s ich záujmami, istá obmedzená asistencia z ich strany je však reálna vzhľadom na spoločného nepriateľa.  
    

Môžeme konštatovať, že Saudská Arábia nepatrí medzi aktérov, ktorí prispievajú k stabilizácii bezpečnostnej situácie v Jemene a okolitom regióne. Prioritou Saudskej Arábie je tvrdo potlačiť šíitske rebelské hnutie v Jemene. Tieto vojenské akcie vedú často k stratám na ľudských životoch civilistov. Napríklad, v apríli 2004 saudskoarabské a jemenské vzdušné sily bombardovali niekoľko dedín v pohraničnej oblasti. Táto akcia si vyžiadala smrť mnohých civilistov a medzinárodná mimovládna ľudskoprávna organizácia Amnesty International žiadala v tom čase vyšetriť celú udalosť. Na začiatku novembra 2009 saudskoarabské lietadlá a vrtuľníky bombardovali pozície ozbrojencov z Houthi v oblasti Ghamr na severe Jemenu.

Hoci bolo zabitých 40 rebelov, zabitých alebo vážne zranených bolo 10 civilistov, ženy a deti. Je zrejmé, že tieto vojenské akcie povedú ešte k väčšej nenávisti obyvateľstva voči centrálnej jemenskej vláde. Tým, že sa Saudská Arábia sústredí prioritne na potlačenie vplyvu šíitskeho hnutia a potenciálne aj Iránu, hrozbe al-Kájdy prikladá menší význam, čím ostáva značne ignorovaná.

Faktory ako slabá centrálna vláda, nespokojné obyvateľstvo a pravdepodobne aj obmedzená podpora al-Kájde zo strany jemenských autorít i Saudskej Arábie, prispievajú k tomu, že Jemen sa stáva relatívne bezpečným útočiskom pre túto medzinárodnú teroristickú organizáciu. Na druhej strane politika Saudskej Arábie voči šíitskej menšine v Jemene bude viesť len k vyostreniu vzťahov s Iránom, keďže už vyššie v práci bolo spomenuté, že iránsky režim v minulosti viackrát kritizoval saudskoarabský režim v tejto záležitosti.

Môžeme konštatovať, že ďalším aktérom ovplyvňujúcim bezpečnostnú situáciu v Jemene sú USA a ich západní spojenci. Dôvodom ich záujmu o bezpečnostnú situáciu v Jemene je najmä jeho geografická pozícia. Akýkoľvek rozsiahlejší konflikt medzi juhojemenskými separatistami, šíitskymi rebelmi a centrálnou vládou by nebol v ich záujme, keďže eskalácia napätia by mohla negatívne ovplyvniť situáciu v pohraničných oblastiach Saudskej Arábie, ktorá je významným spojencom USA v regióne. Problémy však pre Západ tiež predstavuje činnosť Organizácie al-Kájdy na Arabskom poloostrove.

Podľa tvrdení najvyšších predstaviteľov CIA, Pentagonu a Bieleho domu  príslušníci al – Kájdy v Jemene úzko spolupracujú s členmi tejto organizácie v Somálsku. Rast vplyvu al – Kájdy by tak mohol ohroziť celú bezpečnostnú situáciu v oblasti Červeného mora a Adenského zálivu, čo sú strategické námorné cesty pre Západ. Viaceré nedávne udalosti dokazujú, že al-Kájda vďaka slabej a nepopulárnej centrálnej vláde v Jemene môže nájsť v regióne bezpečné útočisko, odkiaľ môže ohrozovať nielen okolité štáty v regióne ako Jemen či Saudská Arábia, ale priamo aj západné krajiny.

Ulice severojemenského mesta Sanaa (wsj.com)

25. decembra 2009 23-ročný Nigérijčan Umar Farouk Abdulmutallab cestoval civilným dopravným lietadlom z Amsterdamu do Detroitu v USA. V tomto lietadle sa pokúsil o neúspešný samovražedný atentát. Neskôr po zatknutí počas vyšetrovania priznal, že Organizácia al-Kájdy na Arabskom poloostrove mu poskytla v Jemene výcvik na vykonanie tohto atentátu. Rovnako varoval, že existujú aj ďalší atentátnici podobne ako on, ktorí budú chcieť vykonať teroristické útoky proti západným cieľom.

Prioritou politiky USA a ich západných spojencov v tejto oblasti je podpora miestnej centrálnej vláde prezidenta Saleha a Saudskej Arábii v boji proti al-Kájde. Môžeme konštatovať, že USA a ich západní spojenci poskytli jemenskému vládnemu režimu v tejto súvislosti rozsiahlu pomoc. V roku 2005 Jemen a Francúzsko podpísali dohodu, na základe ktorej získali francúzske ozbrojené sily základňu v oblasti strategického prielivu v Červenom mori Bab Almandab. Krátko pred atentátom v decembri 2009 proti americkému civilnému lietadlu Veľká Británia vyslala do Jemenu 30-členný tím zložený z príslušníkov britských špeciálnych síl SAS, ktoré majú pomáhať pri výcviku jemenskej armády v oblasti prieskumu terénu, zberu spravodajských informácií, záchrany rukojemníkov či výsluchu väzňov.

Najaktívnejšie sa však spomedzi západných štátov angažujú v tejto oblasti samozrejme USA. Už pár mesiacov po útokoch na Svetové obchodné centrum 11. 9. 2001 v New Yorku Američania vyslali 100 vojenských inštruktorov, ktorí mali vycvičiť jemenskú armádu pre protiteroristické operácie. V súčasnosti plánuje v najbližších mesiacoch Pentagon 70 miliónov amerických dolárov na výcvik jemenskej armády, ozbrojené jednotky ministerstva vnútra a pobrežnej stráže. Má ísť o viac ako zdvojnásobenie súčasnej vojenskej pomoci. Takisto aj Saudská Arábia získava pomerne rozsiahlu pomoc od USA.

Napríklad, na stránke libanonského denníka Daily Star Lebanon bol 16. septembra 2010 uverejnený článok od autora Paula Handleyho „Huge Saudi arms deal aimed at Iran, Yemen troubles“, podľa ktorého majú USA v pláne predať Saudskej Arábii 84 stíhacích lietadiel F-15, 178 útočných vrtuľníkov a viacero raketových strel, pričom sa USA zaviazali zmodernizovať 70 saudskoarabských vojenských lietadiel.
    

Okrem vojenskej pomoci sú tiež západné štáty (USA, Veľká Británia, ďalšie členské krajiny EÚ) členmi medzinárodného kooperatívneho zoskupenia „Friends of Yemen“. Jeho cieľom je koordinovať humanitárnu, rozvojovú a hospodársku pomoc pre Jemen.
    

Môžeme konštatovať, že táto politika USA a ich západných spojencov neprispieva k stabilizácii bezpečnostnej situácii v regióne. V prvom rade, venujú nemalé finančné, materiálne a ľudské zdroje jemenskej vláde na boj proti terorizmu. Na druhej strane ignorujú fakt, že existujú viaceré podozrenia o spolupráci jemenskej vlády, Saudskej Arábie a al-Kájdy, ako už bolo vyššie spomenuté v tomto článku. Z tohto hľadiska je veľmi otázne, či pomoc venovaná jemenskej vláde a Saudskej Arábii skutočne pomáha v boji proti terorizmu. Navyše, existenciu hrozby al-Kájdy zneužíva jemenská vláda často na potláčanie akejkoľvek opozície a upevňovanie autoritárnej moci.

V septembri 2010 juhojemenské bezpečnostné sily obkľúčili juhojemenské mesto Hawta, kde sa údajne ukrývali členovia al-Kájdy. Pri ich zásahu zomreli aj mnohí civilisti, pričom podľa viacerých humanitárnych organizácií 12 tisíc obyvateľov opustilo svoje domovy v dôsledku tejto operácie. Môžeme preto konštatovať, že zo strany USA a ich spojencov nie je príliš vhodné cvičiť ozbrojené zložky, ktoré následne využíva miestny režim proti vlastnému obyvateľstvu. To môže jedine viesť k ďalším vnútorným konfliktom medzi civilným obyvateľstvom a vládou.

V druhom rade, problém spočíva v tom, že USA dodávajú Saudskej Arábii a Jemenu zbrane, ktoré spôsobujú v mnohých prípadoch obrovské straty na ľudských životoch i proti civilistom. Samozrejme, autoritatívne režimy v Saudskej Arábii a Jemene nemajú problém s ich použitím. Napríklad, jemenská armáda s podporou americkej vlády vykonala dva letecké útoky v juhojemenskej provincii Abyan na výcvikové tábory al-Kájdy. Útok viedol k zabitiu 14 členov al-Kájdy, avšak zomrelo aj 41 civilistov, pričom medzi nimi boli aj ženy a deti. Podľa Philipa Luthera, zástupcu riaditeľa programu Amnesty International  pre Stredný východ a severnú Afriku, boli do ofenzívy zapojené USA, keďže bola pri útoku dokázateľne použitá kazetová munícia vyrobená v Spojených štátoch amerických.

Umar Farouk Abdulmutallab (csmonitor.com)

Väčšina štátov sa v súčasnosti zaväzuje k zákazu týchto zbraní, ktoré dokážu spôsobiť obrovské straty na ľudských životoch. Podľa článku autora Rannieho Amiriho „Saudi Arabia's Military Involvement in the Yemen Conflict“ uverejnenom na webovej stránke kanadskej mimovládnej organizácie The Centre for Research on Globalisation (CRG) v januári 2010 saudskoarabská armáda počas ofenzívy proti jemenským šíitskym rebelom použila mnohé americké zbrane, medzi nimi i fosforové bomby, ktoré spôsobujú obrovské straty na ľudských životoch alebo vážne zranenia na obetiach útokov.

Počas tejto operácie utrpeli smrť mnohí civilisti. Tieto informácie o americkom podiele na smrti a zranení mnohých civilistov prispievajú len k nárastu vplyvu al-Kájdy v regióne, ktorá môže využiť tieto incidenty na protizápadnú propagandu a získanie stúpencov. Samozrejme tieto akcie prispievajú k narastaniu napätia medzi Saudskou Arábiou, USA a Iránom.
    

V treťom rade, USA a ich západní spojenci sa príliš jednostranne zameriavajú na podporu autoritatívnych režimov v Jemene a Saudskej Arábii. Na druhej strane ignorujú fakt, že v regióne je viacero kľúčových aktérov: vodcovia šíitskych rebelov, Juhojemenského hnutia či bývalí islamistickí militanti. Aj marginalizácia týchto aktérov má na svedomí konflikt v tomto regióne. Preto bez sprostredkovania rokovaní medzi jemenskou vládou a týmito hnutiami a ich následným zapojením do politického procesu nemôžu USA a ich spojenci prispieť k stabilizácii bezpečnostnej situácie.

Záujem rokovať pritom už prejavili viacerí spomenutí aktéri. Napríklad,  jemenská tlačová agentúra Aden Press uverejnila článok „Tariq al-Fadhli hoisted the American flag on his house“ 5. februára 2010 na svojom internetovom portáli, podľa ktorého bývalý džihádista a jeden zo súčasných vodcov Juhojemenského hnutia  Tariq al-Fadhli prejavil záujem rokovať s USA a spolupracovať s nimi v boji proti terorizmu. Je preto zrejmé, že ignoráciou iných kľúčových aktérov USA a ich spojenci prichádzajú o možnosti nielen zmierniť napätie medzi centrálnou vládou a obyvateľstvom, ale i využiť skúsenosti bývalých islamistických militantov, ktorí sa vzdali násilia, v boji proti terorizmu a al-Kájde.

Rovnako Západ podceňuje význam Iránu, ktorý ako prevažne šíitmi obývaná krajina by mohol sprostredkovať rokovania medzi centrálnou vládou a hnutím Houthi. Ako už bolo vyššie spomenuté v práci, samotný iránsky minister zahraničných vecí nevylúčil túto možnosť. Tým, že USA a ich spojenci nechcú zahrnúť Iránsku republiku do politického procesu, Irán naďalej podporuje šíitskych rebelov, hoci je samozrejme otázne, do akej miery. Tým istou mierou prispieva k destabilizácii bezpečnostnej situácie.  
    

Vo štvrtom rade, aj spôsob fungovania medzinárodného zoskupenia Friends of Yemen predstavuje problém. Friends of Yemen totiž poskytuje Jemenu ekonomickú a rozvojovú pomoc výmenou za splnenie veľmi nevýhodných požiadaviek. Napríklad, v septembri 2009 lídri účastníckých štátov zoskupenia Friends of Yemen počas zasadania v New Yorku sa dohodli na poskytnutí novej ekonomickej pomoci pre Jemen. Problém však bol ten, že jemenská vláda musela akceptovať plán Medzinárodného menového fondu: zvýšiť dane o 10 percent a prestať vládnymi subvenciami podporovať lacné ceny benzínu.

Politika Saudskej Arábie nie je príliš konštruktívna. Prioritou je tvrdo potlačiť šíitske rebelské hnutie v Jemene a Saudskej Arábii. Na druhej strane podceňuje hrozbu al-Kájdy. Paradoxne pre likvidáciu šíitskeho hnutia využíva spolu s jemenskou vládou do istej miery aj al-Kájdu.
    

Politika USA a ich západných spojencov rovnako neprispieva k stabilizácii bezpečnostnej situácie v regióne. Ostáva totiž veľmi otázne, či pomoc Západu skutočne smeruje len na boj proti terorizmu aj vzhľadom na fakt, že jemenská a saudskoarabská vláda v obmedzenej miere podporujú al-Kájdu. Je zrejmé, že vojenskú protiteroristickú pomoc Američanov a ich spojencov zneužíva jemenská vláda spolu so Saudskou Arábiou na potlačenie akéhokoľvek odporu, i proti civilistom.

Okrem vojenskej pomoci je tiež zle nastavená ekonomická pomoc pre Jemen. Od tamojšej vlády si totiž USA a ich spojenci vyžadujú plnenie ekonomických kritérií, ktoré prispejú ešte k väčšej chudobe obyvateľstva. Obrovským nedostatkom politiky Západu je aj ignorácia iných významných aktérov ako vodcovia Juhojemenského hnutia, hnutia Houthi, Iránu či bývalí islamistickí militanti.
    

Môžeme konštatovať, že vzhľadom na politiku Saudskej Arábie voči šíitskej menšine v Jemene prispeje k zhoršeniu saudsko-iránskych vzťahov. Taktiež ani politika západných štátov voči Jemenu nebude viesť k zlepšeniu ich vzťahov s Iránom. V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať, do akej miery bude mať iránska vláda v budúcnosti záujem angažovať sa v prospech šíitskeho hnutia Houthi, či pôjde len o politickú podporu alebo aj rozsiahlejšiu vojenskú asistenciu.

Na druhej strane zhoršovanie ekonomickej situácie v Jemene, slabá autorita nepopulárnej vlády, nespokojné obyvateľstvo, obmedzená podpora jemenských a saudskoarabských autorít pre al-Kájdu prispejú k tomu, že v Jemene si medzinárodní teroristi nájdu vhodnú základňu pre pôsobenie v okolitom regióne.    

Zdroje:

http://www.voltairenet.org
http://globalresearch.ca
http://www.csmonitor.com
http://www.rightsidenews.com/
http://www.nytimes.com
http://www.france24.com
http://www.yemenpost.net
http://www.jamestown.org
http://www.jamestown.org
http://www.time.com
http://www.library.uu.nl
http://www.yementimes.com
http://en.trend.az
http://english.aljazeera.net
http://news.bbc.co.uk
http://www.atimes.com
http://www.france24.com
http://www.atimes.com
http://www.rpnnews.com
http://www.washingtontimes.com
http://www.telegraph.co.uk/
http://yemenpost.net
http://english.aljazeera.net
http://www.reuters.com
http://www.msnbc.msn.com
http://www.guardian.co.uk
http://www.merip.org
http://edition.presstv.ir
http://articles.latimes.com
http://www.nytimes.com
http://www.nytimes.com
http://news.bbc.co.uk
http://www.worldpress.org
http://www.amnesty.sk
http://www.globalresearch.ca
http://www.dailystar.com.lb
http://www.adenpress.com
http://www.guardian.co.uk
http://news.bbc.co.uk