(foreignpolicy.com)

2.     Mediálne pokrytie konfliktu vo vybraných slovenských médiách

2.1.     Metodika práce

•    Aká téma je rozoberaná najčastejšie?
•    Aké sú udané príčiny konfliktu?
•    Kto je zobrazený ako hlavný aktér prípadne agresor ?
•    Ktorá strana je prezentovaná ako zodpovedná za konflikt?
•    Kto sa prezentuje v médiách častejšie?
•    Ako sú zobrazené obe strany na základe im priradených prívlastkov?
•    Ako sa menil počet obetí počas vývinu konfliktu?
•    Ktorá strana je preferovaná?
•    Koho podporuje médium?
•    Kto je autor článku?

Články použité pre analýzu sú vyberané na základe kľúčových slov, ktoré sa nachádzajú v nadpise alebo v texte. Za článok pokladáme jednoduchú správu, názor či komentár akéhokoľvek rozsahu. Primárne kľúčové slová sú pomenovania hlavných účastníkov konfliktu v rôznych variáciách:

• Južné Osetsko =  Južné Osetsko/ Cchinvali (hlavné mesto)/ Eduard Kokojty(prezident)

• Abcházsko =        Abcházsko/ Suchumi(hlavné mesto)/ Sergej Bagapsh(prezident)

• Gruzínsko =         Gruzínsko/ Gruzínska republika/ Tbilisi(hlavné mesto)/ Michail Saakašvili(prezident)

• Rusko =              Rusko/ Ruská federácia/ Moskva(hlavné mesto)/Kremeľ(sídlo ruskej vlády)/ Dmitrij Medvedev(prezident)/ Vladimír Putin(predseda vlády)

Sekundárne kľúčové slová sú najčastejšie sa vyskytujúce pomenovania samotnej udalosti a oblasť, v ktorej sa ozbrojený stret odohrával:

• konflikt/ vojna/ vojnový konflikt/ spor/ invázia/ kríza

• Kaukaz/ Kaukazská oblasť
  

(abc.net)

Kombináciou primárnych a sekundárnych kľúčových slov je dosiahnuté komplexné pokrytie sledovanej udalosti, ako bola predkladaná slovenskému čitateľovi. Okrem tém zameraných prioritne na príčiny, priebeh a výsledky konfliktu, sú zachytené aj témy zobrazujúce širšie vzťahy a súvislosti a vplyv na vývoj v svetovom politickom systéme. Pre účely tejto práce používame pre označenie konfliktu pojem „Rusko-gruzínsky konflikt“ alebo krátke označenie „konflikt“.

Informácie denníka o konflikte začínajú až pár dní pred konfliktom s prvými zranenými, dovtedy nepadli žiadne upozornenia o zlej situácií schyľujúcej sa k ozbrojeným zrážkam. Prvý článok vyšiel 4.8.2010 so značne emotívnym nadpisom „Po krvavom víkende odvážajú Oseti z Gruzínska deti“. Text je ladený pesimisticky s obavou „návratu veľkej vojny“ , ktorá je dôvodom na presun juhoosetských detí do bezpečia na ruskom území. V článku sa nachádzajú citácie oboch zúčastnených strán, ako juhoosetského prezidenta Eduarda Kokojtyho, tak aj zdroj gruzínskeho ministerstva vnútra. Tiež je predložený prvý údaj o obetiach – 6 mŕtvych a 25 zranených. Príčiny ozbrojených zrážok sa datujú do  histórie Južné Osetsko pôsobí defenzívne („miniatúrne Južné Osetsko“, priložená fotografia muža v Južnom Osetsku, ktorý ukazuje zranenú ruku) a naproti tomu Gruzínsko ako agresor.

Putin a Saakašvili na rokovaní v Petrohrade v júni 2007 (daylife.com)

„Gruzínsky prezident sa netají zámerom obnoviť kontrolu ústrednej vlády nad Južným Osetskom aj nad ďalšou odštiepeneckou provinciou – prímorským Abcházskom.“(Po krvavom víkende...2008) Ako účastník je spomenuté aj Rusko, ktoré bude chrániť svojich občanov v prípade že Gruzínsko použije silu. Deň po začiatku vojny 8.8. denník nevydal žiadnu správu bezprostredne sa týkajúcu konfliktu, len krátku správu o výbuchu bomby v ruskom Soči, ktoré sa nachádza „na okraji výbušného kaukazského regiónu“.
    

9.8.2010 bola čitateľom predložený rozsiahly popis príčin konfliktu s podnadpisom „Gruzínci napadli Osetov, Rusi napadli Gruzíncov, svet vyzýva na pokoj zbraní“(Na Kaukaz sa...2008), ktorý vystihuje celkovú atmosféru článku. Citovaný bol okrem iných aj Michail Saakašvili, ktorý sa okamžite odvolal na heslo „slobody“ a obrátil sa predovšetkým na USA ako hlavného spojenca a ochrancu „slobodymilovných štátov“. Saakašvili prirovnal ruský útok k sovietskej invázií do Československa. Tento krok by sa dal pokladať za mimoriadne šikovný taktický ťah, keďže rok 1968 je stále veľmi citlivý nielen pre občanov bývalého Československa, ale aj pre ostatné štáty bývalého sovietskeho bloku v strednej a východnej Európy a jeho štyridsiate výročie má byť práve 21.augusta 2008 teda dva týždne od začatia konfliktu.

Článok cituje expertov analyzujúcich situáciu na poli medzinárodných vzťahov, avšak pôvod expertov, prípadne inštitút či asociácia, pre ktorú pracujú, je neznáma. Podľa nich je Gruzínsko dôležitým strategickým územím pre dodávku ropy a zemného plynu a zodpovednosť za konflikt nesie hlavne Rusko, ktoré chce opätovne nastoliť  svoj vplyv v oblasti.(Na Kaukaz sa...2008)

Popri tom je zobrazený obyvateľ Južného Osetska, ktorý víta gruzínske jednotky vchádzajúce do Cchivnali. V sekcii Názory sa nachádza článok „Gruzínsky vabank“, ktorý sa dá považovať za pomerne objektívny náhľad zobrazujúci udalosť s odstupom a bez prikláňania sa k jednému zúčastnených. Autor opisuje konflikt ako zúfalý pokus Saakašviliho o plnú kontrolu Abcházska a Južného Osetska s jasným koncom. Podľa neho sa Saakašvili zahral na Putina v Čečensku v roku 1999. Text ukončuje vetou „David podráždil Goliáša a minuli sa mu kamienky po prachu“.(Drábek,2008a) V médiách sa viackrát vyskytlo prirovnanie Davida k Gruzínsku a Goliáša k Rusku a fráza „David podráždil Goliáša“ je v tomto prípade na mieste.
    

Konflikt sa dostal na titulku denníka až 11.8.2010, teda až po všetkých hlavných bojoch, kedy bolo už dostatok informácií pre zahraničných novinárov. Prvá veta hlavného článku na titulnej strane znela „Malý štát nevydržal odvetu veľmoci ani 72 hodín.“(Vojnu nahrádza volanie...2008) Rusko ako veľmoc, čo zmietla malý štátik, ktorý si len hájil svoje práva a záujmy, je vynikajúco zvládnutá  gruzínska mediálna stratégia, ktorá v čitateľovi vyvolá okamžitý pocit súcitu a spolunáležitosti. Vzápätí je Gruzínsko, ktoré sa po ruskom vojenskom tlaku stiahlo a ponúka Rusku mier. Rusko obvinilo Gruzínsko z genocídy jej občanov na území Južného Osetska a Gruzínsko viní Rusko zo snáh o zvrhnutie ich demokratického režimu a kontrolu energetickej trasy vedúcej cez gruzínske územie.

Opäť vidíme defenzíve prvky Gruzínska, ktoré sa snaží apelovať na západné štáty svojou demokraciou a energetickou bezpečnosťou. Prvý krát sa objavujú postoje USA a EÚ, ktorých pobúril postoj Ruska, avšak kvôli ruskému vetu v Bezpečnostnej Rade OSN nemôžu prijímať žiadne rezolúcie. Na titulnej strane bol text sprevádzaný fotografiou, na ktorej gruzínski vojaci utekajú okolo domu, ktorý zasiahli ruské bomby a mapa územia, na ktorom prebiehajú boje. V sekcii Názor je uverejnený článok s názvom Sovietsky zväz. Autor sa venuje predikcii vývoja a vysvetľuje chladný postoj Európy: „Rusko-gruzínska vojna môže skončiť dvoma spôsobmi: porážkou Tbilisi a drvivou porážkou Tbilisi...Saakašvili príliš okato ťahal Západ do konfrontácie s Ruskom, hoci o to takmer nikto nestál“(Matišák,2008a) Autor dáva zodpovednosť za konflikt Rusku resp. neoficiálnemu lídrovi Vladimírovi Putinovi, ktorý sa doteraz nezmieril s rozpadom ZSSR.

Ruskí vojaci v Osetsku (guardian.co.uk)

Rusko de facto dotlačilo Gruzínsko do vojny. S týmto názorom sa neskôr stotožnili aj nezávislí pozorovatelia. Text sa končí otázkou „Je na rade niekto ďalší?“, ktorou autor pravdepodobne chce varovať Slovensko pred imperiálnou politikou nástupnického štátu ZSSR – Ruska. 

V čísle vyšiel aj rozhovor s členom gruzínskeho parlamentu, ktorý sa drží štandardnej gruzínskej rétoriky a agresívneho obviňovania Ruska.  Denník nevynechal ani opis a obrázok zbombardovaného mesta Cchinvali z pohľadu obyvateľov, ktorí sú „mŕtvi, zranení, na smrť vystrašení, skrytí v pivniciach a pod ruinami, ľudia bez vody, elektriny a jedla.“(Čaplovič,2008a) Citovaný je ruský portál lenta.ru, podľa ktorého do juhoosetskej metropoly smeruje ruská kolóna s humanitárnou pomocou.  
    

V deň, keď bol podpísaný „6-bodový mier“ – 12.8.2010 titulná strana opäť patrila konfliktu. Bol uverejnený článok s názvom „Gruzínci vojnu prehrali. Moskva odmieta mier.“ s citáciami politológa moskovského Centra politických štúdií Alexeja Makarkina, ktorý videl viacero možných scenárov riešenia konfliktu, od mierneho až po extrém studenej vojny a odmietol tézu, že Európa by kvôli Gruzínsku išla do vojenského stretu s Ruskom: „Západ by si totiž kvôli Gruzínsku neskočil s Ruskom do vlasov.“(Gruzínci vojnu prehrali...2008) Saakašvili pokračuje v obrannej rétorike. Ruské ozbrojené jednotky sa stále nachádzajú na území Gruzínska a nereagujú na výzvy USA, G7, OSN, NATO a európskych štátov. Okrem tohto stručného rozboru, sú tu rozhovory so Slovákmi, ktorí prileteli z Gruzínska vládnym špeciálom a rozprávajú o zlej situácií medzi obyčajnými ľuďmi v Tbilisi, čo je vždy vítaná zmena pre čitateľov oproti obsiahlym zahranično-politickým analýzam a práve takýto článok spolu s fotografiou šťastne vrátených novomanželov skôr zaujme čitateľa, ktorý sa zvyčajne nad udalosťami zo sveta nepozastaví.
    

14. a 15. augusta 2010 sa záber tém zvýšil. Kritický názor Borisa Lattu sa zameral na gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho s názvom „Čakateľ a babrák Saakašvili.“ Hlavnú vinu za prebiehajúci konflikt zvalil nie na Gruzínsko ako celok, ale práve na Saakašviliho, ktorý „podcenil Rusov, precenil Západ a svojich krajanov odsúdil na roky čakania na ďalší osud. ...podľahol naivnej predstave, že má patent na rozum“(Latta,2008a) Zaujímavý pokus nestiahnuť so Saakašvilim celé Gruzínsko. Kritika neobišla ani druhú stranu a to v podobe názoru Andreja Matišáka „Putinove dni“.

Autor sa zamýšľa nad tým, že Putin je v de facto „treťom prezidentskom období“, keďže on má reálnu výkonnú moc v Rusku a to sa podľa neho ukázalo aj v terajšom konflikte.(Matišák,2008b) Na tomto sa zhodujú viacerí experti. Putin aj po skončení svojho prezidentského úradu vystupuje ako vodca Ruskej Federácie. Okrem kritík sa novinári upriamili na háklivú tému ohrozenia dodávok ropy a zemného plynu, ktoré boli podľa autora jedným z možných dôvodov vojenského konfliktu.   Ropovody vedúce cez Gruzínsko vlastní aj britská spoločnosť BP a americké spoločnosti Chevron a ConocoPhilips, ktoré pred časom vytlačili ruský Yukos. USA a VB sú významní kritici rukého postupu na Kaukaze.  
    

V nasledujúcich dňoch sa objavili nové prvky vo vývoji. Článok z 15.8. priniesol správu o signáloch ruských predstaviteľov, ktorí sú pripravení uznať separatistické oblasti. Sergej Lavrov: „je ťažké presvedčiť Južné Osetsko a Abcházsko, aby súhlasili s opätovným začlenením do Gruzínska.“(Moskva:je ťažké...2008) Ozbrojený konflikt sa z bojového a mediálneho priestoru presunul do kyberpriestoru a vypukla „vojna počítačov“. 16.8. vyšiel článok s názvom "Saakašvili podpísal prímerie". Napriek jednoznačnému nadpisu sú hlavnou témou ruskí hakeri útočiaci na oficiálny server gruzínskej vlády a prezidenta Saakašviliho.

Saakašvili s bývalým americkým prezidentom Bushom (article.wn.com)

Gruzínski hakeri ako odvetu útočili na ruské  portály a servery separatistickej vlády Južného Osetska. V článku bolo uvedené pomerne rozporuplné prirovnanie Saakašviliho k modernému Hitlerovi: „Jednou z obetí hakerov sa stala oficiálna stránka Saakašviliho, na ktorej ešte nedávno čakal na návštevníkov vyobrazený gruzínsky prezident ako moderný Hitler.“(Saakašvili podpísal prímerie.2008) Vojna v kyberpriestoru je moderným prvkom v medzinárodných vzťahoch a podobne ako v prípade mediálnej vojny je predpoklad rastúceho významu do budúcnosti.
    

18.augusta 2010 autor Názoru „Gruzínci: Nahí v tŕní“ Boris Latta dáva príčinu postupného stiahnutia sa ruských vojsk rozhodný postoj USA, resp. americkej šéfky diplomacie Condoleeze Riceovej, ktorá „zatiahla brzdu na ruskej vojenskej mašinérií“. Keďže ruský ústup je pomalý, autor je toho názoru, že Rusi podrobne študujú terén, obhliadajú vojenské kasárne a strategické objekty: „pozrú sa im pod pokrievky“. Autor už priamo hovorí o prehratej vojne Gruzínska, ktorú má na svedomí hlavne Saakašviliho „hurápolitika“.(Latta,2008b)
    

Deň, kedy si Česko a Slovensko pripomínalo štyridsiate výročie ruskej invázie do ČSR 21.8., sa nevyhol opätovnému porovnávaniu so súčasnou „inváziou“ do Gruzínska. Miroslav Čaplovič sa zaoberá otázkou, či sa vôbec dajú porovnávať august 1968 a 2008. Podľa neho sa dajú porovnávať z pohľadu „veľmocensky zmýšľajúceho Kremľa“, ktoré použije všetky dostupné prostriedky na presadenie svojich záujmov, ale zo strany ČSR a Gruzínska boli tie príčiny neporovnávateľné, keďže prvý ťah, aj keď podľa autora „hlúpy“, v prípade roku 2008 spravilo Gruzínsko.(Čaplovič,2008b)

Naopak v nasledujúcom článku autor uvažuje nad postavením Ruska ako modernej veľmoci, ktorá so svojským modelom demokracie spolu s liberálnou ekonomikou ešte môže vyhrať zápas na poli dejín, keďže aj v tomto konflikte sa ukázalo, aká je ich pozícia silná a aký malý vplyv na ňu majú západní politici.(Kremeľ nerozplačú,2008) Táto téza znie veľmi zaujímavo, ale autor sa nezaoberá faktom, že Európa nepôjde s Ruskom do priameho konfliktu pre takú malú krajinu, aj keď z hľadiska energetiky významnú, akou je Gruzínsko. Európska únia, ktorá presadzuje „soft diplomacy“ a mierové riešenie sporu v každom možnom prípade.
    

V nasledujúcich dňoch je článkov týkajúcich sa dôsledkom konfliktu menej. Venujú sa pomalému odchodu ruských vojsk z Gruzínska a budovanie „nárazníkovej zóny“ medzi Južným Osetskom a Abcházskom a Gruzínskom, ktorá však pretína strategickú diaľnicu medzi Tbilisi a čiernomorským prístavom Poti.
    

25.augusta ruský parlament uznal nezávislosť Južného Osetska a Abcházska a 26.8. vyšiel Názor Ivana Drábka s názvom „Kaukazské Kosovo?“. Rusi, podľa autora, musia uznať oba regióny, inak by sa na Kaukaze ocitli v pozícií okupačných mocností. Ak ich uznajú, môžu s nimi uzatvoriť bilaterálne obranné pakty, na základe ktorých ostanú na ich území ako prípadný spojenci.  V otázke uznania nezávislosti sa pravdepodobne obrátia na kosovský precedens. Rozdiel medzi Kosovom  a Kaukazom je v tom, že Kosovo uznala takmer celá Európa, no na Kaukaze ostanú Rusi osamotení. Ani od tých štátov, ktoré Kosovo neuznali (ako aj v prípade Slovenska odvolávajúceho sa na platné medzinárodné právo), sa nedá očakávať ani uznanie gruzínskych odštiepeneckých regiónov z tých istých dôvodov. „Viac ako na Kosovo sa Južné Osetsko a Abcházsko budú podobať na Severný Cyprus. Jedinou krajinou, ktorá ho uznáva, je Turecko, ktoré tam na pozvanie separatistickej vlády má „mierové sily“.“(Drábek,2008b)
    

Posledné dni septembra bol v pozornosti denníka postoj medzinárodného spoločenstva k ruskému uznaniu Abacházska a Južného Osetska. Viacerí západní politici vrátane oficiálneho postoja SR sa vyjadrili odmietavo a nesúhlasne. Denník cituje nekonkretizovaných expertov, ktorí pokladajú krok Ruska za „bumerang“, ktorý sa im môže vrátiť späť v prípade Čečencov či Dagestancov.(Ani studená vojna...2008) Andrej Nosko opäť prirovnáva Rusko k ZSSR, ktoré síce zmenilo hymnu, ale hlad po moci zostal stále. Konštatuje, že konflikt je ľudská tragédia, no pre Európu by to mala byť „studená sprcha“ a partnerov by mala hľadať aj za Atlantikom.

Autor varuje Európu, že v prípade nespolupráce sa môže prebudiť do studenej noci, narážajúc na Rusko ako hlavného obchodného partnera EÚ s dodávkami plynu.(Nosko,2008) V správe „Európa nechystá trest pre Rusko“ je prezentované silné Rusko, ktoré si s EÚ zahráva: „Moskva varovala úniu, aby sa nedala strhnúť niektorými krajinami, ktoré ju chcú nasmerovať na cestu konfrontácie“(Európa nechystá pre...2008) a podľa gruzínskej veľvyslankyne pri EÚ chce Vladimír Putin vytvoriť rozpory medzi USA a EÚ tým, že naznačuje, že v pozadí konfliktu stálo práve Rusko.
    

3.9. denník uverejnil v sekcii Názory článok Jána Kubiša, vtedy ministra zahraničných vecí, ktorý skomentoval celú situáciu z pohľadu Slovenska ako aj EÚ. Zopakoval oficiálny postoj SR, ktorý odmieta silové riešenie sporov a nesúhlasí s uznaním nezávislosti Abcházska a Južného Osetska, čo je v rozpore s medzinárodným právom, no napriek tomu pokladá Rusko za partnera. Podľa Jána Kubiša zlyhali v tomto dlhotrvajúcom konflikte všetci spoločne(štáty OBSE, EÚ, OSN) a do budúcnosti vyzýva na riešenie podobných konfliktov zavčasu a efektívnym rokovaním. (Kubiš, 2008)
    

Konflikt v Gruzínsku môže podľa Borisa Lattu v článku „Cheney dráždi Moskvu“ mať vplyv aj na blížiace sa prezidentské voľby v USA. Silné a nepriateľské Rusko je podľa neho viac v prospech republikána a vojnového veterána McCaina ako umierneného Obamu: „Vytváranie strašiaka z Ruska môže „ubrať“ na popularite demokratického prezidenta Baracka Obamu“, ktorého všeobecne považujú za umierneného v riešení konfliktov.“ (Latta, 2008c)
    

Gruzínska žena po ruskom nálete na Gori (democraticunderground.com)

V článku „Slováci sú najmenej nakazení rusofóbiou“ bola vyslovená zaujímavá myšlienka:  „slovenská verejná mienka je najmenej nakazená rusofóbiou“(Slováci sú najmenej...2008) spomedzi štátov bývalého Sovietskeho zväzu, čo dokazuje aj slovenská pozícia v EÚ, kde je SR radené medzi tzv. „pragmatických neutrálov“. Podľa autora je Putin tým prvkom, ktorý bráni európskym politikom vyriešiť konflikt v Gruzínsku, pretože on riadil celú situáciu v pozadí, zatiaľ čo Medvedev „bojoval v PR vojne“.
    

10.9. bol uverejnený rozhovor s americkým profesorom a odborníkom na krajiny bývalého ZSSR Christophreom Stevensom, ktorý sa zaoberal okrem iného príčinami ruskej vojenskej odpovede v konflikte. Podľa neho Medvedev musel zakročiť, inak by riskoval svoju domácu pozíciu a mohol by sa dosať do sporu so súčasným premiérom Vladimírom Putinom, čo by dokonca mohlo viesť k jeho odvolaniu. Ruský krok prirovnal k americkej obrane Latinskej Ameriky ako oblasti svojho vplyvu.(Čaplovič,2008c) 10.9. bola uverejnená aj správa o novej medzinárodnej dohode medzi Ruskom a Abcházskom a Južným Osetskom, na základe ktorej Rusko umiestni ozbrojené jednotky na ich územiach a nárazníkový pás bude prenechaný pozorovateľskej misii EÚ. (Rusko na južnom Kaukaze...,2008)
    

Posledná správa je z 12.septembra: „Juhoosetský líder spôsobil chaos“. Eduard Kokojty vydal vyhlásenie okamžite prezentované médiami, ktoré bolo otvoreným vyjadrením, že Južné Osetsko sa v budúcnosti snáď stane súčasťou Ruska. Autor podotýka, že takéto stanovisko môže veľmi ublížiť Rusku, ktoré odmieta tézu, že zámerom Ruska je Južného Osetska k Rusku. Kokojty sa výroku neskôr dištancoval a nedorozumenie pripísal novinárom, ktorý to zle pochopili.(Juhoosetský líder spôsobil...,2008)
    

Počas sledovaného obdobia vyšlo 50 čísiel denníka Pravda. Na základe kľúčových slov bol pre obdobie pred konfliktom vybratý 1 článok, počas trvania konfliktu 9 článkov a po skončení 33 článkov resp. 43 spolu. 5 článkov sa dostalo na titulku denníka, 16 bolo uverejnených v sekcii Svet, 9 v sekcii Udalosti a 13 v sekcii Názory. Denník využíval služby agentúr Reuters(19), ČTK(4) a SITA(4). Pôvodní autori článkov sú Miroslav Čaplovič, Ivan Drábek, Andrej Matišák, Boris Latta a Martin Kováčik.

Denník priniesol správy o nepokojnej situácií v regióne a hroziacom konflikte už začiatkom júna s názvom „Gruzínskom zneli explózie“ a „Gruzínsko sa pripravuje na vojnu“. Podľa článku môže byť práve Abcházsko dôvodom na „ďalší kaukazský konflikt“, keďže jeho predstavitelia plánujú pod vedením Ruska útok na časť Abcházska, kde sídli progruzínske vedenie.  Autor sa zaoberá Ruskom, ktoré provokuje zdesené gruzínske vedenie.(Procházková, 2008a) Posledná júlová správa z 16.7. v krátkosti informuje o prebiehajúcom vojenskom protiteroristickom cvičení Ruska a Gruzínska s USA neďaleko gruzínskych hraníc. Čitatelia sú pripravovaní na konflikt, v ktorom budú figurovať Rusko ako hlavný aktér a provokatér v spolupráci s Abcházskom a Gruzínsko v spolupráci s USA. (Rusi a Američania...,2008)

4.8. denník vydal článok opisujúci evakuáciu detí a žien z Južného Osetska, kvôli zrážkam medzi osetskými separatistami a gruzínskymi vojakmi. V súvislosti bolo spomenuté Rusko, ktoré podporuje Abcházsko a Južné Osetsko, má v Južnom Osetsku silnú vojenskú posádku a situáciu v oblasti označilo za „výbušnú“.(Južné Osetsko začalo...,2008)

Jeden deň po rozpútaní konfliktu vyšiel článok s názvom: „Gruzínsko sa bojí veľkej kaukazskej vojny“, ktorý prináša aj prvé gruzínske obete. Podľa gruzínskych zdrojov v článku sú za nepokoje zodpovední osetskí rebelanti, ktorí ako prví zaútočili na gruzínske dediny. Tento fakt nebol nikdy dokázaný a za prvých agresorov sú považovaní Gruzínci. Z oficiálnych predstaviteľov krajín ako prvý vystúpil Michail Saakašvili, ktorý vyzval na okamžité zastavenie paľby.(Procházková,2008b) Saakašvili sa teda javí ako silný a mierumilovný prezident krajiny, ktorá rieši konflikty mierovou cestou a nie silou. Podľa ďalších gruzínskych zdrojov je to len ďalší pokus vtiahnuť krajinu do vojny a ruskí mierotvorcovia sú skôr okupanti než „modré prilby“. Objavuje sa prvý krát myšlienka o regióne ako sfére ruského vplyvu a nespokojnosť s prípadným vstupom Gruzínska do NATO.
    

9.8. sa už v článku „Spor o odtrhnutý gruzínsky región Južné Osetsko prerástol do ozbrojeného konfliktu.“(Procházková, 2008c) hovorí o otvorenej vojne medzi Gruzínskom a Ruskom. Rétorika je agresívnejšia. Južné Osetsko hlási stovky obetí z radov civilistov a ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov obviňuje Gruzínsko z „etnických čistiek“. Podľa článku pohrozilo Rusko Gruzínsku tvrdou odvetou. Gruzínsko naopak zverejnilo svoju verziu a prostredníctvom  Saakašviliho „prirovnalo vstup ruskej armády k sovietskej okupácií Afganistanu či Československa.“(Procházková, 2008c) Správa je doplnená fotografiou gruzínskeho tanku, ktorý mieri do Cchinvali.
    

Početnejšie informácie prichádzajú až po víkende v pondelok 11.8., kedy už denník mal na mieste konfliktov svojho reportéra Mirka Tódu. Jeho reportáž z Istanbulského letiska je značne pesimistická. Zachytáva osudy ustráchaných Gruzíncov, ktorí sa snažia dostať domov a obrovskú demonštráciu v Tbilisi proti ruským vojnovým akciám. Použil viackrát frázu „malé Gruzínsko stojí proti veľkému obrovi“ či  „päťmiliónové Gruzínsko čelí obrovskej presile“(Tóda, 2008a) čo je porovnateľné so známym  frazeologizmom Dávid proti Goliášovi, kde Gruzínsko ako dobrý odvážny Dávid stojí proti Rusku ako veľkému, silnému a zlému Goliášovi.

V tomto boji však Dávid s použitím praku hrdinsky nezvíťazí. Domáci reportér Štefan Hudák sa vo vydaní zameriava na postoj medzinárodného spoločenstva a možné dopady konfliktu na medzinárodné vzťahy vo svete. Podľa neho konflikt poznačí vzťahy medzi Ruskom a Západom a oddiali vstup Gruzínska do NATO. „Západ je teraz v komplikovanej situácií. Tým, že Tbilisi vstúpilo do konfliktu v tieni olympiády, ubralo si na morálnom kredite, ktorý bol vždy na strane prodemokratického gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho.“(Hudák.2008a) Autor považuje konflikt v Gruzínsku za ruskú odplatu za Kosovo.
    

Mirek Tóda sa zdržiava v prítomnosti Gruzíncov a zachytáva ich poňatie konfliktu. Cituje obyvateľa Gori v  Gruzínsku „Nikdy neodídem. Nikdy! Tu som sa narodil a tu aj zomriem“(Tóda, 2008b),  ako reakciu na „valiace“ sa ruské tanky.
    

Denník neobišiel ani ekonomickú stránku konfliktu a informoval o prerušení dodávok z Gruzínska a Azerbajdžanu, čo má za následok zdraženie ropy na svetovom trhu.(Konflikt v Gruzínsku zdražel...,2008)

13.8. vyšli oficiálne postoje slovenských politických predstaviteľov ku konfliktu. Poslanci Smeru, SNS a HZDS sa vyjadrili  skôr za zodpovednosť na strane Gruzínska aj keď HZDS odmieta ruské operácie mimo územia Južného Osetska. Predstavitelia SDKÚ sa ako prví postavili za Gruzínsko, nasledovalo ich KDH a najtvrdšie vyjadrenia malo SMK, podľa ktorej je agresorom jednoznačne Rusko.(Kern,2008) Denník uviedol vyjadrenia predstaviteľov koalície a opozície v rovnakom pomere.
    

Ruskí vojaci v Osetsku (sulekha.com)

Ďalšia správa priamo z gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi opisovala zdanlivo pokojnú situáciu, ktorá panuje medzi ľuďmi. Podľa autora sa nepotvrdila správa západných médií o ruskej okupácií mesta Gori. Rusi však mesto „nezmyselne bombardovali“ a zabili pri tom viacero civilistov vrátane holandského kameramana.  Autor opisoval masovú demonštráciu v Tbilisi.(Tóda, 2008c) Posolstvo demonštrácie bolo smerované hlavne na bývalé krajiny ZSSR a Západ, keďže na plagátoch sa opakovali po anglicky písané heslá „You are the next, you are the next“  s kresleným Vladimírom Putinom ukazujúcim na prihliadajúceho.(Tóda,2008c) Táto fotografia tvorila aj obrazovú prílohu článku. 13.8. boli uverejnené aj prvé mierové iniciatívy medzi Ruskom a Gruzínskom v réžií francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Podľa správy Gruzínsko podporili z európskych krajín najmä Ukrajina, Litva, Poľsko, Estónsko a Lotyšsko, ktorých prezidenti a premiér pricestovali priamo do Tbilisi.
    

Vydanie 14.8. bolo zamerané hlavne na konflikt v Gruzínsku. Článok „Gruzínsku ide pomoc“ bol venovaný humanitárnej pomoci, ktorú vysiela SR do Gruzínska. Autor citoval aj slovenského premiéra Roberta Fica, podľa ktorého „situáciu netreba vidieť čiernobielo, ako ju niekto vidí, pretože niekto provokoval a vieme, kto provokoval“(Gruzíncom ide pomoc,2008) narážajúc na gruzínske provokácie. Podľa Anny Belousovovej sa Gruzínsko pokúsilo o genocídu voči obyvateľom Južného Osetska. Ďalšia správa opisovala situáciu v meste Gori, ktoré obsadili Rusi a terore vo viacerých dedinách. Pri tejto príležitosti sa vyjadrila americká šéfka diplomacie Condoleeza Riceová, ktorá prirovnala situáciu k roku 1968 v Českoslovenku.(Tóda,2008d)

Podľa gruzínskeho analytika vychádza ako politický aj morálny víťaz z vojny Gruzínsko. Táto myšlienka sa neskôr nepotvrdila, keďže podľa pozorovateľov sa Gruzínsko nechalo vyprovokovať, de facto stratilo územia a bližšie k NATO sa tiež nedostalo. Nasledovala správa, ktorá hovorila o počte obetiach konfliktu: 1600 civilistov na strane Južného Osetska a 175 Gruzíncov.(Gruzínsko a Rusko smútili,2008) Európska únia bola podľa správy Miriam Zsillleovej nejednotná a nevedela sa dohodnúť na spoločnom stanovisku smerom k Rusku. Jedna strana požadovala tvrdú reakciu (VB, Poľsko, Česko, Pobaltské krajiny) a druhá strana na čele s Francúzskom dala konflikt na zodpovednosť Gruzínsku.(Zsilleová, 2008a) Podľa tajných dokumentov gruzínskej armády, ktoré Rusko získalo mali Gruzínci v pláne po obsadení Južného Osetske ovládnuť aj Abcházsko.(Rusi vinia Tbilisi...,2008) V prípade, že by sa tieto dokumenty potvrdili, bola by pripísaná celá zodpovednosť za konflikt Gruzínsku, ako hlavnému aktérovi.
    

Článok 15.8. sa venoval opisu Michaila Saakašviliho. Autor ho označil za vyčerpaného prezidenta po boji s ruským obrom, ktorý „zamračený a viditeľne unavený predstúpil pred novinárov.“(Tóda,2008e) Ďalšie prívlastky sú: mladý štyridsaťročný líder, plynule rozprávajúci po francúzsky, rusky, ukrajinsky, anglicky, prozápadný politik, ktorý študoval v Kyjeve, v New Yorku, v Štrasburgu a je orientovaný na Spojené Štáty. Podľa autora to Saakašvili v živých vstupoch niekedy „poriadne prepáli“(Tóda, 2008e) no novinári mu to radi prepáčia.
    

Konflikt z bojového pola sa presunul do diplomatickej roviny a rétorika predstaviteľov oboch krajín sa vyostruje napriek podpísaniu mierovej zmluvy. Podľa Saakašviliho „ruskí vojaci plienia, vraždia a znásilňujú“ a Medvedev ukazoval Angele Merkelovej „fotografie, na ktorých gruzínske jednotky vraždia ženy a deti a zapaľujú kostoly plné utečencov“(Zsilleová,2008b) Relevantnosť takýchto údajov nie je možné overiť. Vojna sa rozšírila už aj na internet. Podľa správy denníka ruskí hackeri zaútočili na gruzínske vládne serveri a tak sťažili komunikáciu medzi napadnutými úradmi.(Vojna na webe,2008) V budúcnosti môžeme očakávať, že význam internetu sa z hľadiska neobmedzených možností v takýchto prípadoch znásobí a boje na webe sa stanú čoraz efektívnejšie.

Najobsiahlejšia správa z vydania z 16.8. opisuje ruskú okupáciu gruzínskeho mesta Poti, strategického prístavu na čiernomorskom pobreží. Podnadpis článku bol „Ruská armáda zabíjala v gruzínskom obchodnom prístave Poti kazetovými bombami“.(Tóda,2008f) Kazetové bomby sú kontroverzné zbrane, ktoré zakázalo vyše 100 krajín v máji 2008, no nie najväčší producenti ako USA, Čína či Rusko.(Jefferey, 2008) V nepriamej súvislosti s konfliktom Gruzínsku bol uvedený článok týkajúci sa podpisu americko-poľskej dohody o umiestnení protiraketových striel. Aj keď priamy súvis s konfliktom obe strany popierajú, autor vyjadruje myšlienku, že ku kľúčovej dohode dospeli práve počas konfliktu nemusí byť náhoda.(Vasilko,2008)
    

Nasledujúce dni správy súvisiace s konfliktom týkali hlavne odsunu ruských vojakov z gruzínskeho územia, ktorý bol súčasťou „6-bodového mierového plánu“, ale Rusi argumentujú s tým, že mierový plán neobsahuje presný dátum stiahnutia. Gruzínci navyše obviňujú ruských vojakov a osetských ozbrojencov z rabovania, ktoré podľa autora dosahuje „neuveriteľné rozmery.“(Procházková,2008d) Petra Procházková v článku z 19.8. citovala ruského prezidenta Medvedeva: „Vždy sme boli mierumilovným štátom. Prakticky nie je nijaký príklad v histórií, keď ruský alebo sovietsky štát ako prvý začal vojnu.“(Procházková,2008e) Autorka sa tu zdržala ďalšieho komentára, ale s prihliadnutím na celkovú náladu článku  sa dá predpokladať, že citácia je v texte chápaná s ironickým podtónom.

Provizórna nemocnica v Osetsku (democraticunderground.com)

Zatiaľ čo Rusko začalo postupne odchádzať z krajiny, „Gruzínci s nádejou očakávajú dnešné zasadanie NATO“(Procházková,2008e), v ktorom sa má rozhodnúť o ďalšom postupe k Rusku. Výsledky stretnutia opisuje článok prebratý z Lidových novín. NATO podporuje Gruzínsko a pokiaľ budú Rusi okupovať Gruzínsko, rokovanie rady NATO-Rusko bude zastavené, nie však úplne.(Šupová,2008) Správa obsahovala aj rozhovor s českým ministrom zahraničných vecí Karlom Schwarzenbergrom. Podľa neskorších vyjadrení sú vzťahy medzi NATO a Ruskom najhoršie od studenej vojny.
    

Konflikt ohrozil aj vývoj ekonomiky v Rusku, pre ktorý je zaznamenaný mierny odlev kapitálu a pokles akciového trhu z obáv z ďalšieho politického vývoja. Predikcie o zdražovaní ropy sa nenaplnili.(Pre Gruzínsko ropa...,2008)
    

21.8. na výročie sovietskej invázie do ČSR si denník spomenul iba krátkym článkom s vyhláseniami slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, podľa ktorého je „Slovensko za jednotné Gruzínsko... keďže sloboda sa ťažko vydobýja, ak sú tam obrnené transportéry.“ (Za jednotné Gruzínsko,2008) K roku 1968 sa v súvislosti s konfliktom viac nevyjadruje.
    

V článku Petry Procházkovej z 22.8. boli opäť za priamu príčinu konfliktu chybne označení osetskí rebeli, ktorí večer 7.8. ostreľovali gruzínske dediny, načo Gruzínsko zaútočilo a následne ruská armáda prekročila hranice. Denník si v tomto vydaní zvolil tvár týždňa a stal sa ním Anatolij Nogovicyn, inak prezývaný generál Ratatata. Podľa autora je práve ruský generál Nogovicyn „hovorcom toho pravého ruského medveďa, ktorý sa považuje za impérium“(Tóda,2008g), keďže prezident Medvedev má formu uhladeného prezidenta a kultivovaného lídra. Generál Nogovicyn poskytol počas celého konfliktu viacero ostrejších vyhlásení.
    

Zaujímavý obrat prináša článok „Gruzínski ministri priznávajú, že prezident Saakašvili sa prerátal“, kde ministri Gruzínska hovoria o taktickej chybe a nedostatočnej pripravenosti Gruzínska. Tiež citoval vyhlásenie amerického veľvyslanca v Moskve, ktorý označil ruskú ofenzívu za „legitímnu“.(Tóda,2008h)
    

Prvé správy o možnom uznaní nezávislosti Abcházska a Južného Osetska zo strany Ruska prichádzajú 26.8., kde poslanci ruskej Dumy vyzývajú ruského prezidenta na uznanie týchto odštiepeneckých oblastí. Podľa predsedu Borisa Gryzlova Kaukaz zostáva centrom strategických záujmov Ruska.(Procházková,2008f) Autorka to označila za „krádež za bieleho dňa“, keďže uznanie regiónov je v rozpore s medzinárodným právom a Rusko využije túto situáciu na ospravedlnenie akéhokoľvek zásahu proti Gruzínsku ako obranu spriatelených susedov. Procházková v komentári vkladá všetku zodpovednosť do rúk Ruska kvetnatými frázami „ťaženie proti slabému nepriateľovi“, „gruzínska naivita a nepripravenosť“, „ruská neohrozenosť a verejné priznanie k lúpeži“, „bezhlavá gruzínska vojenská taktika, ktorú majú na svedomí aj americkí poradcovia“ či „ruská nehanebná a celkom neskrývaná agresívna politika“(Procházková,2008g)
    

V článku z 27.8. „Moskva uznala gruzínskych separatistov. Západ protestuje“ s podnadpisom „Rusi menia mapu sveta“ autor rozoberá uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska. Podľa autora je v tomto Rusko osamotené, keďže európske štáty a USA vrátane medzinárodných organizácií NATO a OBSE tento krok odsúdili a stále presadzujú územnú celistvosť Gruzínska. (Tóda,2008i) Uznanie oboch krajín rozpútalo ostrú kritiku Ruska a francúzsky minister zahraničia ho označil za „medzinárodného vyhnanca“(Tóda,2008j).K Rusku sa nepripojili ani ázijskí partneri na čele s Čínou, ktorá má problémy s vlastnými nepokojnými oblasťami. Gruzínsko považuje podľa článku uznanie jeho regiónov za anexiu. Napriek tomu, že Robert Fico označil Gruzínsko za provokatéra, podporuje územnú celistvosť aj jeho vstup do NATO.(Šutková,Vražda,2008)

Takúto pozíciu sa chystá obhajovať aj na nadchádzajúcom summite EÚ, ktorým sa zaoberali správy nasledujúcich sní. EÚ v záverečnom vyhlásení odsudzuje uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska, napriek tomu nezaviedli voči Rusku sankcie. EÚ však prerušila s Ruskom Dohody o partnerstve a spolupráci pokiaľ nestiahne svoje vojská na pozície spred konfliktu.(Hudec,2008a) Rusko bolo počas európskeho summitu pokojné, lebo nepredpokladalo prijatie sankcií a výsledky nazval Vladimír Putin „víťazstvom zdravého rozumu“(Procházková,2008h) Ďalšie správy sa venujú návšteve  amerického viceprezidenta v Gruzínsku, ktorá vyvolala nepokoje v Rusku, podľa ktorého je USA zodpovedné za rozpútanie vojny. Cheney urobil počas cesty viaceré vyhlásenia, ktorými vyjadril náklonnosť USA ku Gruzínsku a obvinenia smerom k Rusku.
    

Denník SME prevzal 4.9. článok z amerického magazínu Vanity Fair, ktorý označil Putina za najmocnejšieho na svete „aj pre sebavedomie, ktoré Rusko ukázalo pri invázií do Gruzínska.“(Tóda,2008k) Magazín nazval ruského premiéra „mačom, ktorý sa rád ukazuje“, či „vodca, ktorého Rusi milujú.“(Tóda,2008k)
    

Petra Procházková 6.9. hodnotí závery Rusko-gruzínskeho konfliktu. Podľa nej sa Rusko cíti ako jasný víťaz, napriek tomu, že si poškodilo na medzinárodnej scéne, dôsledkom čoho si získalo povesť agresívnej krajiny, ktorej ide len o moc.(Procházková,2008i) Otázka prvotnej provokácie ostáva podľa autorky nevyjasnená.
    

Za uvedené obdobie vyšlo 50 vydaní. Na základe kľúčových slov boli pre obdobie pred konfliktom vybraté 4 články, počas trvania konfliktu 7 článkov a po skončení 43 článkov resp. 54 spolu. Najviac článkov k téme napísal redaktor v teréne Mirek Tóda(22), Petra Procházková(17) z agentúry Epicentrum, ktorá sa špecializuje na vojnové konflikty po celom svete, Miriam Zsilleová, Tomáš Hudák, Štefan Hudec. Denník využíval prevažne správy sgentúry ČTK a SITA.

Prvé zmienky denníka o prebiehajúcom konflikte vychádzajú  až 11.8.. Na titulke bol rozhovor z britským bezpečnostným analytikom Glenmoreom Trenear-Harveyom. Podľa neho je časovanie presne naplánované, keďže celý svet sa zameriava na Čínu a teda pozornosť je rozptýlená. Podľa analytika bude hlavný dôraz kladený na urýchlené kompromisné riešenie konfliktu, lebo všetky štáty majú záujem na tom, aby cena ropy nerástla.(Benčík,2008a) Ostatné informácie sa týkajú Slovákov, ktorí sa vrátili z Gruzínska a popisovali tamojšiu situáciu: „Situácia je čoraz viac napätá. Som rád, že som sa rozhodol odísť na vlastnú päsť. Odišli sme doslova o päť minút dvanásť.“(Šimkurová,2008a) Prvé počty obetí odhadoval autor na stovky, avšak ruská strana hovorí aj o dvoch tisíckach. Podľa autorky do boja vstúpilo aj Abcházsko. Nasledoval krátky popis histórie Južného Osetska: „Južné Osetsko. Platíte rubľami, ste však v Gruzínsku“(Šimkurová,2008b) Analýzu konfliktu urobil analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson. Autor pokladá Rusko-Gruzínsky konflikt za konflikt medzi Ruskom a USA. Podľa neho konfliktu predchádzala dlhodobá ruská predpríprava a dobré načasovanie.(Samson,2008a)

Merkelová v rozhovore s Medvedevom o konflikte v Gruzínsku (msnbc.msn.com)

12.8. denník uverejnil rozhovor s gruzínskym právnikom Valerom Lomuašvilim, ktorý rozprával o bojoch priamo z miesta konfliktu a ako tieto boje postihujú miestnych Gruzíncov. Vzťahy medzi obyčajnými Rusmi a Gruzíncami sú dobré, keďže Gruzínci vedia, že za všetko môže ruská vláda a armáda a nie obyčajní Rusi.(Benčík,2008b) Vo vydaní sa nachádzal aj článok venovaný Slovákom, ktorých priviezol vládny špeciál  z arménskeho Jerevanu, ktorých z Gruzínska „vyhnali ruské bomby“. Ruské útoky odmietli aj predstavitelia EÚ a NATO. Akékoľvek násilie pri riešení konfliktov odmieta aj slovenská diplomacia.(Novotný,2008a)

Celé vydanie 13.8. sa zameralo na Rusko-gruzínsky konflikt. Na titulnej strane bol článok s varovným názvom „Vojna na Kaukaze zatvára ropovody v Gruzínsku.“ Dva ropovody britskej spoločnosti boli uzatvorené, ale dodávky na Slovensko ohrozené nie sú. Cena ropy sa zatiaľ kvôli konfliktu nezmenila. Najviac ohrozený je podľa autora druhý najdlhší ropovod na svete Baku-Tbilisi-Ceyhan.(Benčík,2008c) Obchodné vzťahy Slovenska s Gruzínskom sú málo významné, zato na ruskú ropu a plyn je Slovensko odkázané, preto bude podľa Iva Samsona zdôrazňovať dobré vzťahy.(Raková,2008a) Ostatné správy informovali o humanitárnej pomoci, ktorú Slovensko pošle do Gruzínska v spolupráci s EÚ. Následne štruktúrované chronologické zobrazenie „krízy na Kaukaze“, ktoré sa začalo 1.augusta s vystupňovaným násilia medzi juhoosetskými separatistami a gruzínskymi jednotkami, ktoré si vyžiadalo 6 mŕtvych a 21 zranených.(Kríza na Kaukaze deň...,2008).

V rozhovore Ruský veľvyslanec na Slovensku Alexander Udaľcov nazval gruzínsku akciu „barbarskou akciou“, ktorou gruzínsky prezident skompromitoval a preto už nemôže byť ruským partnerom pri rozhovoroch. Podľa neho ruské ozbrojené sily zaisťujú bezpečnosť ruských mierových vojakov a ruských občanov nachádzajúcich sa v Južnom Osetsku. (Novotný,2008b) Článok „Rusi stopli bitku, vojnu však nie“ hovoria autori, že Rusi síce oficiálne zastavili boje, no napriek tomu bombardovali mesto Gori, pri ktorom zahynul aj holandský novinár. Autori viackrát citujú ruského prezidenta: „Cieľ bol dosiahnutý. Agresor je potrestaný a utrpel značné straty“ a gruzínskeho právnika Valera Lomuašviliho: „Rusko sa snaží zlomiť duch Gruzínska. To je ich hlavný cieľ. Snažia sa ukázať, že sa proti nemu nemôže nikto postaviť a vzdorovať im.“(Buno,Novotný,2008) Róbert Kotian v komentári rozvíja tézu, že na Slovensku je debata o Kosovo vlastne debatou o južnom Slovensku a v prípade Gruzínska by Slovensko malo Rusko odsúdiť za pomoc separatistickým regiónom, avšak autor naznačuje , že to nie je isté, lebo slovenskí politici sa riadia tým, čo chce Rusko.

Ďalší názor je od ruskej opozičnej publicistky Júlie Latyninovej, podľa ktorej osetská vláda je len „pseudoštát, ktorého obyvatelia prijali rolu zmobilizovaných utečencov“, „firma čekistických generálov a osetských banditov, ktorých jediným cieľom je získať čo najviac peňazí plynúcich z Moskvy na vojnu s Gruzínskom.“(Latynina,2008) Jej názor je zameraný principiálne proti vláde Južného Osetska. Podľa Iva Samsona je konflikt akousi pomstou Ruska za „kolosálny debakel svojej dejinnej existencie“. Autor zdôrazňuje ruské imperiálne ambície, ktoré sa „opierajú o tradičné geopolitické chápanie mocenskej úlohy štátu“.(Samson,2008b) Matúš Benčík sa v analýze zameriava na vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom.

Podľa neho sú vzťahy medzi obyčajnými Gruzíncami a Rusmi veľmi blízke a to sa nezmenilo ani v súčasnosti, no v politike je medzi nimi nepriateľstvo. Gruzínsko je strategický región pre Rusko aj pre USA. Rusku sa podľa autora nepáči hlavne snaha Gruzínska o vstup do NATO.(Benčík,2008d) Krátka správa opisovala podporu Gruzínska na celom svete, ktorá sa prejavila vo forme demonštrácií proti ruskej agresii v Berlíne či Prahe s heslom „Zastavte Rusko“.(Zastavte Rusko, kričali...,2008)
    

Katarína Šimkurová citovala 14.8. vo svojom článku postoj gruzínskeho, ruského a českého analytika. Podľa gruzínskeho politológa Bakura Kvašilova sa Rusi snažia opäť dostať na medzinárodnú scénu, keďže boli ignorovaní v otázkach ako Kosovo či protiraketová obrana v strednej Európe. Podľa neho Sarkozyho mierový plán nerieši situáciu na Kukaze a je len otázkou času, kedy opäť vypuknú boje: „Z Gruzínska sa tak stala časovaná bomba na Kauakze“(Šimkurová,2008c) Ruská analytička Maria Lipmanová tiež pripúšťa nestabilitu v regióne a ignorovanie Ruska pri dôležitých otázkach, no podľa nej by sa každý štát v takej situácií zachoval rovnako. Podľa českého analytika Víta Stříteckého takáto zlá situácia spomaľuje zbližovanie Gruzínska so Západom, čo vyhovuje hlavne Rusku.(Šimkurová,2008c)
    

Krátka správa z 15.8. informuje o pripravenosti Južného Osetska a Abcházska na vyhlásenie nezávislosti a ruskej podpore. Gruzínsky prezident bol zatiaľ v Rusku obvinený z genocídy ruských občanov osetskej národnosti v Južnom Osetsku a bol proti nemu zahájený súdny proces.(Rusi vyšetrujú Saakašviliho,2008) Podľa Kataríny Šimkurovej, autorky článku „Tbilisi trápi hlad i strach z Rusov“, Saakašviliho začínajú kritizovať aj vlastní obyvatelia a Západ. „Ruské televízie neprestávajú vysielať zábery Saakašviliho v nepriestrelnej veste, ako sa so zdesením v očiach necháva strhnúť ochrankou na zem, keď sa údajne na oblohe objaví ruské lietadlo. V rovnakej chvíli a na rovnakom mieste bol tiež šéf francúzskej diplomacie Bernard Kouchner, bez vesty a s oveľa pokojnejším výrazom v tvári.“(Šimkurová,2008d) Bežní Gruzínci kritizujú Saakašviliho za prvý krok, ktorým vyprovokoval Rusov a Západ ho kritizuje za to, že sa nechal vyprovokovať Rusmi a urobil prvý krok.
    

Peter Turčík v komentári prirovnal konflikt k „novovekej imperiálnej južnej vojne“, „gruzínskej avantúre Kremľa“, „ruskej rulete“(Turčík,2008a) V texte sú viackrát zdôrazňované imperiálne ambície Ruska. Podľa autora bolo hlavným cieľom Ruska zvrhnutie Michaila Saakašviliho, čo im nevyšlo. Autor je toho názoru, že Rusko bude síce hroziť a vydierať ropou a plynom, ale to je tak všetko. Rusko dosiahlo v tomto konflikte hlavne to, že už si o ňom nikto nebude robiť prehnané ilúzie. V texte je pozorovateľná protiruská orientácia. Podľa očakávania má podobnú orientáciu aj názor veľvyslanca USA na Slovensku, Vincenta Obsitnika, ktorý pripomína podobnosť súčasného konfliktu s inváziou ruských vojsk do ČSR v 1968, keď „ruské tanky, lietadlá a vojská prekročili hranice malého suseda a veľa nevinných ľudí zahynulo.“(Obsitnik,2008) Podľa neho stojí Gruzínsko pred humanitnou krízou a chváli Slovensko za poskytnutie pomoci.
    

(sulekha.com)

V nasledujúcich dňoch sa správy zameriavali na pomalý odsun ruských vojsk z gruzínskeho územia. Podľa Petra Turčíka Rusko zosmiešnilo celú EÚ a vyjednávačov mierovej dohody. V pozícií proti Rusku sa zjednotilo takmer celé NATO s výnimkou Franúzska, Talianska a Nemecka, ktorí presadzujú umiernenejšiu pozíciu.
    

Denník nevynechal ani ekonomické dôsledky konfliktu v článku „G7 sľúbila ekonomickú podporu Gruzínska“, podľa ktorého G7 a Medzinárodný menový fond poskytne ekonomickú podporu na zachovanie zdravej ekonomiky.(G7 sľúbila ekonomickú...,2008)

Štyridsiate výročie 21.8.1968 si denník pripomenul článkom „Odpustiť Rusom? Česi nie, my skôr.“ V celom texte nie je ani jeden odkaz na prebiehajúci konflikt v Gruzínsku, alebo hľadanie podobnosti medzi týmito dvomi udalosťami.
    

Do pozornosti sa vrátila téma nezávislosti Abcházska a Južného Osetska. Zatiaľ čo Rusko je pripravené uznať oba regióny, členské štáty NATO, vrátane Slovenska, podporujú územnú celistvosť Gruzínska v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Podľa autora je problémom ekonomika oboch regiónov. Abcházsko je schopné prežiť aj bez úplnej závislosti na Rusku, no Južné Osetsko je na ruskú pomoc úplne odkázané.(Benčík,2008e) Rusko ako odpoveď na postoj Západu stoplo vojenskú spoluprácu s NATO. Podľa českého analytika Karla Svobodu dávajú najavo, že sú veľmoc a potrebujeme my ich, nie oni nás.(Novotný,2008a)
    

Peter Turčík sa vo svojom komentári pýta na otázku, či máme radšej gruzínske víno, alebo ruský zemný plyn. Vyzýva čitateľov, aby sme sa konečne prestali nechať vydierať Ruskom a „začali demonštratívne kupovať gruzínske víno.“(Turčík,2008b) Turčík pokračuje vo svojom antiruskom smerovaní aj v nasledujúcom článku, kde zdôrazňuje imperiálnu politiku Ruska v priebehu dejín až do súčasnosti končiac  Putinom a jeho mentálnym dvojčaťom Medvedevom.(Turčík,2008c) Varuje pred izolovaným Ruskom a falošnými mierotvorcami riadenými Kremľom. Autor de facto prirovnáva všetkých ľavicových politikov a odporcov voči „domácim vojnovým štváčom“ k falošným mierotvorcom riadeným Kremľom.
    

27.8. sa denník venuje ruskému uznaniu nezávislosti Južného Osetska a Abcházska, napriek protestom NATO a Európy. Tejto téme sa venuje články na titulnej strane z 27.8. „Rusi vyostrili spor so Západom“ a „Ruské facky Západu sú čoraz tvrdšie“, rozhovor s ruským analytikom Alexejom Gromykom, ktorý očakáva, že behom pár mesiacov Južné Osetsko a Abcházsko uzná desať alebo dvadsať štátov.(Novotný,2008b) Jeho predpoklad sa doteraz nepotvrdil, keďže oba regióny boli doteraz uznané okrem Ruska len Venezuelou, Nikaraguou a Nauru. Vzťahy sa podľa Pavla Novotného ešte viac vyostrili potom ako Rusko uznalo Južné Osetsko a Abcházsko, zastavilo spoluprácu s NATO a pohrozilo, že zruší svoje záväzky voči Svetovej obchodnej organizácií.(Novotný,2008c) Euróspka únia chápe krok Ruska ako hrozbu do budúcnosti pre štáty ako Ukrajina či Moldavsko. Touto témou sa zaoberá Katarína Šimurková v článku „Gruzínsko je len začiatok, obáva sa Západ.“ Špecifickým prípadom podobným Gruzínsku je podľa autorky ukrajinský Sevastopoľ, v ktorom sa objavujú požiadavky po osamostatnení.
    

Peter Turčík v komentári z 3.9. rozoberá výsledky summitu EÚ o Gruzínsku. Podľa neho EÚ zvolila rozumnú taktiku, nechala priestor na stiahnutie sa Ruska bez straty tváre, ale zároveň Rusku pohrozila „zabuchnutím dverí pred hlbšou integráciou“(Turčík,2008d) Pozorujeme zaujímavý obrat v ponímaní EÚ, keďže všetky doterajšie články a analýzy sa niesli v zmysle neúspechu európskej diplomacie pri riešení tohto konfliktu.
    

9.9. bol uverejnený článok Jána Čarnogurského, bývalého predsedu vlády, ktorý vidí paralelu medzi Kosovom a Južným Osetskom. Podľa neho už pri osamostatnení Kosova sa diskutovalo o možných oblastiach, ktoré sa budú snažiť využiť Kosovo ako precedens, ale viacerí politici to odmietli s tvrdením, že Kosovo je také osobité, že nemôže slúžiť ako precedens pre iné neuznané štáty.(Čarnogurský,2008)
    

Kálmán Petocz opätovne zdôraznil ruské imperiálne ambície v článku „Návrat Ruska k imperiálnej politike“, v ktorom viní Rusko z návratu k imperiálnej politike a autokracii, čomu podľa neho dosvedčuje vniknutie ruských vojsk na zvrchované územie Gruzínska, faktickú anexiu Abcházska a Južného Osetska, jednostranné uznanie jeho odštiepeneckých regiónov, či sebavedomé vystupovanie Vladimíra Putina. Podľa neho je Rusko „pripravené vzdať sa dodržiavania demokratických pravidiel a medzinárodného práva.“(Petocz,2008)
    

Posledný článok z 12.9. je názor Iva Samsona. Komparuje ruskú a gruzínsku verziu konfliktu. Ruská verzia je poňatá ironickým až posmešným tónom: „Ruská federácia prejavila vzácne humanitárne cítenie“, „EÚ by sa mala Rusku poďakovať za to, akú obeť prinieslo na ochranu práv menšín“, „treba oceniť genialitu bývalého ruského prezidenta Vladimíra Putina“(Samson,2008) Podľa gruzínskej pravdy sa Rusko dlhodobo snaží destabilizovať Gruzínsko a snaží sa mu zabrániť vstúpiť do NATO. Autor uznáva, že obe verzie majú trhliny.
    

Za uvedené obdobie vyšlo 50 čísiel denníka Hospodárske noviny. Na základe kľúčových slov bol v období pred konfliktom vydaný žiaden článok, počas trvania konfliktu 7 článkov a po skončení 48 článkov resp. 55 spolu. 3 články boli uvedené na titulke denníka, 40 bolo uverejnených v sekcii Domov a Zahraničie a 12 v sekcii Názory a Komentáre. Denník využíval predovšetkým služby agentúry ČTK(9). Hlavní autori venujúci sa téme boli Katarína Šimkurová(9), Pavel Novotný(9), Matúš Benčík(7) a v sekcii Názory prispel  Peter Turčík(5). Hospodárske noviny uverejňovali jednorazové názory a analýzy významných politológov či analytikov.

Gruzínski utečenci (daylife.com)

 

Rusko-gruzínsky konflikt sa udial v lete, čo býva za iných okolností prevažne pokojné obdobie, avšak leto 2008 sa nieslo v duchu Olympijských hier a pozornosť celého sveta bola zameraná na Peking. Generálny tajomník OSN v prejave pri príležitosti začiatku OH 2008 predniesol prejav v ktorom vyzýval na zloženie zbraní a ukončenie vojen počas Olympijských hier. Podľa neho je to ten správny čas na zahájenie mierového dialógu a pomoc postihnutému obyvateľstvu. (Ki-Moon,2008) Slovenské médiá sa okrem Olympijských hier zaoberali témami ako blížiace sa prezidentské voľby v USA, americké radary v Poľsku a v Česku a prijatie EURA na Slovensku.

Každý denník (s výnimkou denníka Nový Čas) mal 2-3 novinárov, ktorí sa prioritne venovali téme Rusko-gruzínskeho konfliktu. Iba denník SME mal novinára  Mirka Tódu priamo v oblasti bojov, ktorý sa však zdržiaval v gruzínskych oblastiach v blízkosti etnických Gruzíncov, čím sa vysvetľuje prevažne progruzínska orientácia jeho článkov. Denník Hospodárske noviny využíval spomedzi denníkov najviac agentúrnych správ. Obrazové prílohy článkov boli čerpané takmer výhradne z agentúry Reuters.

Tabuľka 1. Počet použitých zdrojov citácií

Podľa počtu citovaných zdrojov vidíme, že ruské, abcházska a juhoosetské zdroje boli využívané častejšie ako gruzínske, čo je pravdepodobne spôsobené vyšším počtom tém venovaným prioritne Rusku. Vymyká sa denník SME, ktorý využíval zdroje pomernejšie. Najcitovanejší gruzínsky zdroj bol gruzínsky prezident Saakašvili a pre slovenských čitateľov sa tak stal aj jediným stálym hovorcom Gruzínska. Ruská pozícia bola pravidelne predstavovaná prezidentom Dmitrijom Medvedevom, ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, premiérom Vladimirom Putinom a zástupcom náčelníka generálneho štábu ruskej armády Anatolijom Nogovicynom. Ich úlohy boli v médiách rozdielne. Medvedev mal formu kultivovaného demokratického prezidenta, Sergej Lavrov bol prezentovaný ako šikovný diplomat, Putin zastával pozíciu silného Ruska a Nogovicyn v médiách predstavoval ruskú armádu. Ako politici z tretej strany boli najčastejšie citovaní šéf NATO Jaap de Hoop Scheffer, americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy či britský minister zahraničia David Miliband. Oficiálny postoj Slovenska formuloval premiér Robert Fico a  slovenské Ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom svojich hovorcov.

Pomenovanie konfliktu je rôznorodé pri všetkých denníkoch. Aj podľa neho je možné zistiť prípadnú zaujatosť článku. Denník Pravda označoval konflikt ako "rusko-gruzínsky konflikt", "rusko-gruzínska vojna", neskôr bolo viackrát použité označenie "víkendová vojna", keďže konflikt začal 7.augusta(štvrtok) a de iure skončil 12.augusta(utorok) t.j. boje sa odohrávali hlavne počas víkendu. Ojedinele používané názvy boli "horúca vojna", "saakašviliho dobrodružstvo" či "vojna o energie". Denník SME zo začiatku spájal konflikt s celým regiónom, kde sa boje odohrávali, keďže prvé označenia sú "kaukazský konflikt" a "veľká kaukazská vojna".

Neskôr sa geografické vyčlenenie zúžilo na Gruzínsko a prevažujúce označenie "vojna/konflikt/kríza v Gruzínsku" pretrvalo počas celého sledovaného obdobia. V druhej polovici augusta bol už konflikt spájaný aj s Ruskom v pomenovaniach "vojna medzi Ruskom a Gruzínskom" a "rusko-gruzínsky konflikt". V denníku sa objavil aj názov, často používaný zahraničnými médiami "5-dňová vojna". Hospodárske noviny použili viaceré prívlastky ako "vlečúci sa konflikt", "krvavé boje s Ruskom", "barbarská akcia v Južnom Osetsku", "novoveká imperiálna južná vojna", "dobre zinscenovaná "mierová misia" Ruska", atď. . Napriek tomu, že denník sa profiluje ako ekonomický denník, ako môžeme pozorovať v tomto prípade na zaujatosti použitých pomenovaní, postavil sa aj do role mienkotvorného denníka.

Najvyšší podiel na jednostranne orientovaných článkoch vo všetkých periodikách boli  príspevky v sekciách vyhradených pre komentáre, názory a analýzy, v ktorých sa autori takmer vždy priklonili na jednu zo strán. Výnimkou boli analýzy odborníkov z oblasti ekonomiky a energetiky, ktorí si zachovávali odstup od subjektívneho hodnotenia konfliktu. 

Tabuľka 2.Percento článkov zobrazujúcich preferencie hlavným aktérom zúčastneným na konflikte

V tabuľke č.2 vidíme, že denníky sa v konflikte priklonili viac na stranu Gruzínska.  Najvyšší počet objektívnych článkov je v denníku SME, avšak môžeme vidieť aj mimoriadne vysoké preferovanie Gruzínska a na druhej strane minimálnu, takmer až nulovú náklonnosť k Rusku. Hospodárske noviny vydali najviac článkov, v ktorých otvorene prezentovali podporu Gruzínsku. V porovnaní s denníkom SME však uverejnili aj prorusky orientované články. Denník Pravda poskytol v porovnaní s ostatnými denníkmi najvyváženejšie informácie, aj keď sa nevyhol miernemu príklonu k Gruzínsku.  Na základe zozbieraných materiálov o preferovaní strán konfliktu jednotlivými denníkmi môžeme konštatovať, že  hlavné slovenské denníky sa držali trendu väčšiny európskych periodík a viacmenej podporovali Gruzínsko.

Treba však dodať, že počas bojov a niekoľko dní po nich boli denníky v hodnotení skôr zdržanlivejšie, čo je možné pripísať nedostatku informácií, ktorými novinári disponovali. Badateľnejšiu podporu Gruzínska sme zaznamenali až po uznaní nezávislosti Abcházska a Južného Osetska. Vysoká podpora Gruzínska nemusí však znamenať len obhajobu gruzínskych krokov ale môžeme si ju vysvetliť aj ako nesúhlas s činmi Ruska a antipatiou voči nemu. Na základe toho vychádza možná téza, že denníky nepodporovali ani tak Gruzínsko, ako sa snažili zdiskreditovať Rusko.

Príčiny konfliktu boli udané rôzne. Z regionálneho hľadiska boli viackrát uvedené historické rozpory medzi Gruzínskom a regiónom Južného Osetska a Abcházska, ktoré volajú po nezávislosti. Z širšieho pohľadu sa Rusko chcelo pomstiť Západu za udalosti v minulosti, kedy bolo Rusko prehliadané či gruzínska provokácia Ruska. Pravda zverejnila príčiny konfliktu, ktoré udali obe strany t.j. podľa Gruzínska chcelo Rusko dosiahnuť zmenu režimu a odstránenie gruzínskeho prezidenta Saakašviliho z úradu a ovládnuť celý Kaukaz. Podľa Ruska Gruzínsko páchalo genocídu na juhoosetských obyvateľoch. V denníku SME sa objavovali ako priame príčiny zrážky medzi gruzínskymi jednotkami a juhoosetskými separatistami, ktoré vyhrotili do gruzínskeho útoku na Južné Osetsko krátko na to, ako boli gruzínske dediny ostreľované separatistami. Gruzínsky útok bol vysvetľovaný aj snahou o znovuzískanie Južného Osetska pod priamu gruzínsku vládu.

Podľa gruzínskej verzie Rusko „huckalo“ separatistov k agresii. V denníku sa postupom času príčiny konfliktu prestali rozoberať a všetka pozornosť bola venovaná ruskej agresii a invázií do Gruzínska. Hospodárske noviny predkladali rôzne príčiny. V začiatkoch hovorili o etnických nezhodách, strate gruzínskeho územia, no neskôr boli príčiny konfliktu spájané s Ruskom a jeho imperiálnou politikou, tiež nebola vynechaná ani ignorácia Ruska pri dôležitých medzinárodných otázkach. Vzhľadom na ekonomické zameranie denníka príčiny hľadal aj v energetickej oblasti a Gruzínsku ako juhokaukazskom energetickom koridore.  Na základe zhrnutia výsledkov môžeme konštatovať, že prvá zdôrazňovaná príčina konfliktu bol útok juhoosetských separatistov na gruzínske dediny, čo bolo neskôr vyvrátené a spomenuté len krátko, keďže autori sa okamžite zamerali na ruskú inváziu a viacerí uviedli, že otázka „kto začal?“ nie je dôležitá.

Do akej miery bola využitá propaganda oboch zúčastnených strán sa snažíme uviesť na príkladoch 5 zložiek propagandy podľa Krejčího. Zložka tajné plánovanie by sa dala dokázať prítomnosťou PR agentúr, ktoré si obe strany najali dlhú dobu pred konfliktom z rôznych príčin. Démonizácia vodcu je zrejmá napríklad pri ironickom až zosmiešňujúcom opise ruského generála Anatolija Nogovicyna či sebavedomého "kágebáka" Putina, ale aj "babráka" a "blázna" Saakašviliho. Destabilizácia cieľového režimu sa pravdepodobne prejavila v autormi opakovane odsudzovanej ruskej imperiálnej politiky ešte z čias Sovietskeho zväzu a energetického vydierania Európy. Vyššie spomenuté rôzne príčiny, ktoré udali obe strany, sa dajú považovať za hľadanie legitimity vlastných akcií.

Mediálna vojna, ktorú počas konfliktu Rusko aj Gruzínsko zohrali, sa prejavila v najvýznamnejších európskych médiách, tak aj v mediálnom prostredí Slovenska. Mediálna stratégia gruzínskej PR agentúry Aspect Consulting sa odrazila aj v článkoch slovenských denníkov. Podľa zistení bolo vo vybraných slovenských periodikách Gruzínsko všeobecne vnímané ako obeť veľkého imperiálneho Ruska a snažilo sa o vyvolanie pocitu spolupatričnosti a súcitu u čitateľov. Gruzínsko, ako kaukazská krajina s demokratickým režimom a demokraticky zvoleným prezidentom, hľadalo aj prostredníctvom médií a teda európskej a americkej verejnej mienky podporu pre svoju zahraničnú politiku.

Progruzínska orientácia článkov sa najčastejšie prejavovala vo videní konfliktu "MY"/Gruzínsko, Európa, USA/ verzus "ONI"/Rusko/, čo bolo aj jedným z hlavných cieľov gruzínskej agentúry v snahe o čierno-biele zobrazenie udalosti. Pre Slovákov bolo špecifikom v gruzínskej mediálnej stratégií odkazovanie na citlivú tému ruskej invázie do ČSR z augusta 1968, ktorého štyridsiate výročie sme si v auguste 2008 pripomínali. PR agentúra GPlus zastupujúca Rusko neuviedla konkrétne témy, ktorých sa pridržiavala, preto sa nedá posúdiť, akú veľkú úlohu v mediálnej stratégií zohrala.

Jeden z prvkov najčastejšie sa objavujúcich v médiách v prospech ruských cieľov však bolo prirovnávanie Abcházska a Južného Osetska ku Kosovu s otázkou "Ak Kosovo, prečo nie Abcházsko a Južné Osetsko?" odvolávajúc sa na medzinárodné právo. Gruzínsko malo oproti Rusku mediálnu vojnu zvládnutú úspešnejšie, či už po obsahovej alebo technickej stránke.
    

Podľa výsledkov našej štúdie na prípade Rusko-gruzínskeho konfliktu si slovenské denníky Pravda, SME, Hospodárske noviny a Nový Čas v prípade informovania svojich čitateľov o Rusko-gruzínskom konflikte neudržali plnú objektivitu. Z našej analýzy môžeme vidieť, že príčiny konfliktu sa líšili podľa denníka aj časového posunu, až sa dostali úplne na okraj záujmu novinárov. Tak ako sa líšili príčiny, líšili sa aj pomenovania konfliktu. Medzi najpoužívanejšie patrili "Rusko-gruzínsky konflikt", "Kaukazská vojna" či "vojna medzi Ruskom a Gruzínskom".

Okrem týchto strohých pomenovaní autori článkov používali aj citovo zafarbenejšie výrazy ako "horúca vojna", "vlečúci sa konflikt", "krvavé boje s Ruskom", atď. . Za hovorcu Gruzínska bol považovaný dovtedy málo známy gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý ochotne poskytoval rozhovory zahraničným novinárom vo výbornej angličtine. Rusko bolo reprezentované viacerými predstaviteľmi a to prezidentom Dmitrijom Medvedevom, premiérom Vladimirom Putinom, ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a zástupcom náčelníka generálneho štábu ruskej armády Anatolijom Nogovicynom, ktorý podľa niektorých novinárov predstavoval ruskú armádu.
    

Zoznam bibliografických odkazov

BARIAK,L. 2008. Minister Kubiš sa s Ficom pri Gruzínsku nezhodne [online]. 2008. Aktuálne. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://aktualne.centrum.sk

BENČÍK,M.2008d. Neposlušný postsovietksy satelit [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete: http://hn.hnonline.sk

BENČÍK,M.2008a. Boje môžu prerásť do niečoho väčšieho [online]. Hnonline. [cit 2010-02-22]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

BENČÍK,M.2008b. Lomuašvili: Mesto Gori je zrovnané so zemou [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-22]. Dostupné na internete: http://hn.hnonline.sk

BENČÍK,M.2008e. Rusi nezávislé Abcházsko uznajú. My nie. [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

BUNO,M,NOVOTNÝ,P.2008. Rusi stopli bitku, vojnu však nie [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

CARTMELL,M.2008. Georgia's PR agency lashes out at Russian 'propaganda' [online]. 2008. PRWeek. [cit 2010-01-15]. Dostupné na internete: http://www.prweek.com

ČAPLOVIČ,M.2008a. Rusko chce zvrhnúť nášho prezidenta [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-02]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk

ČAPLOVIČ,M.2008b. Osem, august, blúznenie [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

ČAPLOVIČ,M.2008c. Zhodia Rusi Saakašviliho z kresla? [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-05]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

ČARNOGURSKÝ,J. 2008. Kosovo a Južné Osetsko [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-28]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

CLOGG,R. Abkhazia: Ten years on [online]. 2001. Conciliation Resources. [cit 2010-02-28]. Dostupné na internete: http://www.c-r.org

DELWICHE,A. 1995. Propaganda analysis [online]. 1995. Propaganda Critic web site. [cit 2010-01-15]. Dostupné na internete: http://www.propagandacritic.com

DEMKO, M. 2008. Hospodárske noviny už majú nového majiteľa [online]. 2008. Mediálne. [cit 2010-01-12]. Dostupné na internete: http://medialne.etrend.sk

Do Gruzínska pošleme najmä zdravotnícky materiál [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

DRÁBEK,I.2008a. Gruzínsky vabank [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-02]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

Európa nechystá pre Rusko trest [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-04-03]. Dostupné na internete:http://spravy.pravda.sk

Fico: Môžeme sa každému pozerať priamo do očí [online]. 2008. Aktuálne. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://aktualne.centrum.sk

Fico: Vojnu vyprovokovalo Gruzínsko [online]. 2008. Sme. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

G7 sľúbila ekonomickú podporu Gruzínsku [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

Gašparovič: SR je za jednotné Gruzínsko [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk

Gruzínci vojnu prehrali. Moskva odmieta mier [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

Gruzíncom ide pomoc [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-16]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

Gruzínsko a Rusko smútili [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-17]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

Gruzínsko-ruský konflikt: I po roce trvá napětí a nejistota [online]. 2009. Blisty. [cit 2010-01-18]. Dostupné na internete: http://www.blisty.cz

HALLIN,D., Mancini,P. 2008. Systémy médií v postmoderním světe. Praha:Portal. 2008. 367s. ISBN 978-80-7367-377-2

HEINRICH,H-G,TANAEV,K.2009. GEORGIA & RUSSIA: CONTRADICTORY MEDIA COVERAGE OF THE AUGUST WAR [online]. 2009. Caucasian Review of International Affairs. [cit 2010-03-03] Dostupné na internete: http://cria-online.org

HUDÁK,T.2008a. Moskva opláca Západu Kosovo [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

HUDEC,Š.2008. Európa nechce Rusov trestať [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-21]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

CHIVERS,C.J. BARRY,E. 2008. Georgia Claims on Russia War Called Into Question [online]. 2008. NYTimes. [cit 2010-01-17]. Dostupné na internete: http://www.nytimes.com

IIFFMCG.2009. Report on the Conflict of Georgia Volume I[online]. 2009. Independent International Fact Finding Mission on the Conflict in Georgia. [cit2009-11-15]. Dostupné na internete: http://www.ceiig.ch

Juhoosetský líder spôsobil chaos [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-05]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

Južné Osetsko začalo húfne evakuovať deti a ženy [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

KERN,M. 2008. Premiér Robert Fico sa oficiálne k vojne zatiaľ nevyjadril [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

KNIGHTLEY,P. 2000. Fighting dirty [online]. 2000. Guardian. [cit 2010-01-16]. Dostupné na internete: http://www.guardian.co.uk

KOTIAN,R.2008. Aj my, lebo tak chcú Rusi [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

KREJČÍ,O. 2001. Mezinárodní politika. Praha: EKOPRESS, 2001. ISBN 80-86119-45-9

KREJČÍ,O. 2008. Analýza gruzínskej krízy - geopolitické dôsledky dvojdňovej vojny [online]. 2008. MEpoforum. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://www.medzinarodnapolitika.sk

Kremeľ nerozplačú [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

Kríza na Kaukaze deň za dňom [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

KUBIŠ,J. 2008. V Gruzínsku zlyhali všetci spoločne [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

LATTA,B. 2008a. Čakateľ a babrák Saakašvili [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

LATTA,B. 2008b. Gruzínci: nahí v tŕní [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

LATTA,B. 2008c. Cheney dráždi Moskvu [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

LATYNINA,J.2008. Južné Osetsko,s.r.o. [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

MATIŠÁK,A. 2008a. Sovietsky zväz [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-02]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

MATIŠÁK,A.2008b. Putinove dni [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://nazory.pravda.sk

Medial coverage of Darfur conflict in Sudanese and non-Sudanese media [online]. 2009. International media support. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://www.i-m-s.dk

MEDVEDEV,D. 2008. Press Statement following Negotiations with French President Nicolas Sarkozy [online]. 2008. President of Russia. [cit 2009-11-12]. Dostupné na internete: http://eng.kremlin.ru

Moskva: Celistvosť Gruzínska? Zabudnite [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk

NOSKO,A. 2008. Rusko a studený európsky sen [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

NOVOTNÝ,P. 2008a. Svadobnú cestu zrušila vojna [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

NOVOTNÝ,P. 2008b. Máme právo použiť silu [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

NOVOTNÝ,P. 2008c. Rusi v ceste na Západ zaradili spiatočku [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

NOVOTNÝ,P.2008d. Rusko len zohľadnilo realitu [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

NOVOTNÝ,P.2008e. Rusi vyostrili spor so Západom [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

OBSITNIK,V. 2008. Rusko musí dodržiavať svoje slovo [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

PARKER. 2000. Understanding Self-Determination: The Basics [online]. 2000. Association of Humanitarian Lawyers. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://130.94.183.89

PETOCZ,K. 2008. Návrat Ruska k imperiálnej politike [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-28]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

POLAKOVIČOVÁ,V. 2009. Najsledovanejšími médiami denník Nový čas, rádio Expres a TV Markíza. [online]. 2009. Strategie. [cit 2009-11-10]. Dostupné na internete: http://www.strategie.sk

Pre Gruzínsko ropa nezdražie [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008e. Rusi sa z Gruzínska neponáhľajú [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008h. Rusko pochválilo Európu za víťazstvo rozumu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-21]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008i. Gruzínsko prišlo o enklávy, Rusi o reputáciu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-21]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008a. Gruzínsko sa pripravuje na vojnu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008b.Gruzínsko sa bojí veľkej kaukazskej vojny [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-13]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008c. Spor o odtrhnutý gruzínsky región Južné Osetsko prerástol do ozbrojeného konfliktu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk/c/4012603/gruzinsko-a-rusko-vedu-vojnu.html

PROCHÁZKOVÁ,P.2008d. Rusi sľúbili odchod. Už dnes [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008f. Duma rozporciovala Gruzínsko [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

PROCHÁZKOVÁ,P.2008g. Ruská priamosť [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

RAKOVÁ,Ľ.2008a. Obchody s Gruzínskom sa rátajú iba v desiatkach miliónov [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

Reakcie na Rusko-gruzínsky konflikt [online]. 2008. Dnes. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://dnes.atlas.sk

REYNOLDS,P. 2008. Russians losing propaganda war [online]. 2008. BBC News. [cit 2010-01-15]. Dostupné na internete: http://news.bbc.co.uk/2/hi/7562611.stm
Rusi vinia Tbilisi z plánov na inváziu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-17]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2008. Bratislava : Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, 2009. 228 s. ISBN 978-80-89356-06-5

Rusi vyšetrujú Saakašviliho [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

Rusko na južnom Kaukaze končia s hrou na mierové sily [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-05]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk 

Rusko nemôže byť v kúte, tvrdí Kubiš [online]. 2008. Dnes. [cit 2010-01-14]. Dostupné na internete: http://dnes.atlas.sk

Rusko uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska [online]. 2008. Sme. [cit 2010-01-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

RYŠÁNKOVÁ,I. 2008. ANALÝZA: Mediální válka: Když pro slzy nevidí písmena [online]. 2008. Blisty. [cit 2009-11-18]. Dostupné na internete: http://www.blisty.cz

ŘÁDEK, M.2008. Slepá ulička v Gruzínsku [online]. 2008. Mepoforum. [cit 2010-01-17]. Dostupné na internete: http://www.mepoforum.sk

Saakašvili podpísal prímerie [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: http://pravda.newtonit.sk

SAMSON,I. 2008a. Ruský trik na južnom Kaukaze [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-22] Dostupné na internete: http://hnonline.sk

SAMSON,I.2008b. Ruský revanšizmus vo svetle Gruzínska [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-23]. Dostupné na internete: http://hn.hnonline.sk

SAMSON,I.2008c. Priveľa lží v konflikte na Kaukaze [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-28]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

SHAH,A. 2005. War, Propaganda and the Media [online]. 2005. Global Issues [cit 2010-01-15]. Dostupné na internete: http://www.globalissues.org

Slováci sú najmenej nakazení rusofóbiou [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-04]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk

ŠIMKUROVÁ,K. 2008a. Bomby vyhnali našich ľudí z Gruzínska [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-22]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

ŠIMKUROVÁ,K. 2008c. Na Kaukaze tiká časovaná bomba [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

ŠIMKUROVÁ,K. 2008d. Tbilisi trápi hlad i strach z Rusov [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

ŠINKUROVÁ,K. 2008b. Južné Osetsko. Platíle rubľami, ste však v Gruzínsku [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-22]. Dostupné na internete: http://hn.hnonline.sk

ŠÍPOŠ,G. 2004. Vlastníctvo médií a jeho dosah na nezávislosť a pluralitu médií [online]. 2004. Ineko. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.ineko.sk

ŠTUKOVÁ,V,VRAŽDA,D.2008. Provokatér môže do NATO [online]. 2008. Sme. [cit 2010-12-21]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

ŠUPOVÁ,T.2008. Aliancia: Rusko porušilo právo [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

THE EU RUSSIA CENTRE. 2008. A Tale of Two Tales – Media Coverage of the Russia-Georgia Conflict [online]. 2008. Euractiv. [cit 15.11.2009]. Dostupné na internete: http://www.euractiv.sk

Thousands remains displaced a year after Georgia/Russia conflict [online]. 2009. Amnesty International. [cit 15.12.2009]. Dostupné na internete: http://www.amnesty.org

TÓDA,M.2008a. Rusko odhryzlo kus Gruzínska [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TÓDA,M.2008b. Ruské tanky sú v Gruzínsku [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TÓDA,M.2008c. Tbilisi prečkalo vojnu bez výstrelu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk/

TÓDA,M.2008d. Ruské prímerie: Rabovačky v Gori [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-16]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

TÓDA,M.2008e. Saakašvili nespí. Ničia mu krajinu [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-17]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

TÓDA,M.2008f. Rusi nás zabrali, hovoria v Poti [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TÓDA,M.2008g. Generál Ratatata [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

TÓDA,M.2008h. Rusko sa zbalí len naoko [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

TÓDA,M.2008i. Rusi menia mapu sveta [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TÓDA,M.2008j. Rusko zatiaľ márne hľadá spojencov [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-12]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TÓDA,M.2008k. Putin je vplyvnejší ako Murdoch [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-21]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

TURČÍK,P.2008a. Ruská ruleta pod Kaukazom [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

TURČÍK,P.2008b. Gruzínske víno, ruský plyn a čo je to dočasnosť [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

TURČÍK,P.2008c. Ruský mier [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

TURČÍK,P.2008d. EÚ - Rusko: zatiaľ remíza [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

VASILKO,T.2008. Rusov nasrdila základňa v Poľsku [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

Vo vojne s Gruzínskom prišlo o život 64 ruských vojakov [online]. 2009. Sme. [cit 2020-01-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

Vojna na Kaukaze zatvára ropovody v Gruzínsku [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26] Dostupné na internete: http://hnonline.sk

Vojna na webe [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-18]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk

Vojnu nahrádza volanie po mieri [online]. 2008. Pravda. [cit 2010-03-02]. Dostupné na internete: http://spravy.pravda.sk

Vydavateľ denníka Pravda eviduje za tri kvartály minulého roka stratu 3,7 milióna korún [online]. 2007. Mediálne. [cit 2009-11-12]. Dostupné na internete: http://medialne.etrend.sk

WILBY,P. 2008. Georgia won the PR war [online]. 2008. Guardian. [cit 2010-01-15]. Dostupné na internete: http://www.guardian.co.uk

Za jednotné Gruzínsko [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-19]. Dostupné na internete: http://dennik.sme.sk

Zastavte Rusko, kričali ľudia vo svete [online]. 2008. Hnonline. [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete: http://hnonline.sk

ZSILLEOVÁ,M. 2008b. Moskva nechce ustúpiť v politike [online]. 2008. Sme. [cit 2010-02-17]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk