A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes12
mod_vvisit_counterVčera71
mod_vvisit_counterTento týždeň83
mod_vvisit_counterTento mesiac460

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Moslimské bratstvo
Napísal: Matúš MASICA   
Sobota, 12.marca 2011 - 16:44 hod.
Moslimské bratstvo (al-Ikhwan al-Muslimun) (MB) je najstarším moslimským hnutím v Egypte. Bolo založené v 20. rokoch 20. storočia (približne rok 1928) Hassanom al-Bannaom. Činnosť bratstva bola zameraná najmä na uplatňovanie charitatívnych princípov islamu. Po založení bratstva al-Bannaom sa začali po celej krajine otvárať ďalšie „pobočky“, ktoré samostatne zakladali mešity, školy, alebo športové kluby. Myšlienky bratstva sa začali rýchlo šíriť celým arabským svetom. Odhaduje sa, že v 40. rokoch 20. storočia malo bratstvo okolo 2 mil. podporovateľov, či nasledovateľov.  Bratstvo sa snažilo o rozširovanie islamskej morálky, no pomerne rýchlo sa dostalo aj k politickej angažovanosti. Približne v rovnakom čase bolo al-Bannanom založené aj polovojenské krídlo organizácie „Special Apparatus“ (zameriavalo sa najmä na boj s Britmi). Využívali pri tom taktiky bombových útokov, prípadne iné techniky sabotáže. Z počiatku šlo najmä o oslabenie západných vplyvov v Egypte.

Najmä o oslabenie koloniálnej moci Veľkej Británie v krajine. V roku 1948 bolo bratstvo oficiálnou vládou Egypta rozpustené najmä pod tlakom Veľkej Británie kvôli narušovaniu britských a židovských záujmov v regióne. Krátko po zákaze prišlo aj obvinenie bratstva z podielu na vražde vtedajšieho egyptského premiéra Mahmouda al-Nuqrashiho. Zakladateľ bratstva al-Banna nakoniec stupňujúce sa násilie odsúdil, bol však zavraždený (pravdepodobne bezpečnostnými jednotkami vtedajšieho egyptského režimu).

 

 

V roku 1952 sa skončila koloniálna nadvláda Veľkej Británie nad Egyptom. Stalo sa tak aj v dôsledku vojenského prevratu dôstojníkov egyptskej armády, ktorí si hovorili tzv. „Slobodní dôstojníci“. Bratstvo pri tomto prevrate zohralo podpornú úlohu. Neskôr sa Bratstvo neúspešne pokúsilo o zavraždenie prezidenta Gamala Abdula Nassera (bol zakladajúcim členom „Slobodných dôstojníkov“).

 

Táto skutočnosť viedla k zákazu Moslimského bratstva. Došlo k represáliám voči tejto organizácii. Stovky členov MB boli uväznení. Konflikt s oficiálnymi egyptskými autoritami viedol k zmene hodnotovej orientácie MB. Najvýraznejšie sa bratstvo začalo profilovať pod vplyvom osobnosti Sayyida Qutba. Qutb začal písať o potrebe Džihádu aj voči západnému svetu aj voči „falošnému“ islamskému svetu, ktorý podľa neho potreboval radikálnu reformu. Jeho práca z roku 1964 „Míľniky“ („Milestones“) inšpirovala mnoho radikálnych islamských hnutí. V roku 1965 došlo k opätovnému zásahu so strany vlády proti MB.

 

 

Qutb bol zatknutý a následne v roku 1966 popravený. Takto sa pre mnohých radikálov stal mučeníkom islamu. Pre mnohých je však Qutb (spolu napísal 24 kníh) známi aj ako vynikajúci básnik a poet a rovnako aj ako osobnosť, ktorá významnou mierou prispela a formovala kultúru regiónu a celého islamského sveta.

 

 

V roku 1970 sa stal v Egypte prezidentom Anwar al-Sadat (na jeho miesto nastúpil Hosni Mubarak, ktorý vládol až do súčasného prevratu v Egypte). Mal prepojenie na MB, ale aj na skupinu „Slobodných dôstojníkov“. Avšak vzťahy medzi vtedajším prezidentom al-Sadatom a MB sa pomerne rýchlo pokazili (blízkosť a rozpory medzi MB a skupinou Slobodných dôstojníkov majú korene ešte v časoch Abdula Nassera, ktorý na tajné zakladajúce zhromaždenie SD pozval aj MB; MB sa na aktivitách SD určitú dobu aj aktívne podieľalo, avšak došlo k rozporu medzi Abdul Nasserom a predstaviteľmi bratstva, čo viedlo neskôr k vzniku priameho konkurenčného vzťahu medzi týmito dvomi organizáciami). Al-Sadat bol vo svojej dobe veľmi významným prezidentom Egypta.

 

 

Práve Sadat zahájil mierové rokovanie s Izraelom, ktoré neskôr aj úspešne zavŕšil. Spolu s vtedajším izraelským premiérom Menachem Beginom získali Nobelovu cenu za mier v roku 1978.

 

Sadat sa rovnako pokúsil aj o hlboké ekonomické reformy, ktoré však boli v konečnom dôsledku sprevádzané veľkou infláciu a nerovnomerným rozdeľovaním statkov, čo viedlo až k hladovým nepokojom v roku 1977. Napriek tomu, že jeho hviezda stúpala v medzinárodnom meradle na domácej pôde strácal stále viac. V roku 1981 zahájil veľkú policajnú akciu proti svojim domácim politickým oponentom, čo ešte viac zhoršilo jeho situáciu v Egypte.

 

 

V rovnakom roku sa konala veľká vojenská prehliadka na oslavu úspešného egyptského ťaženia v Yom Kippurskej vojne (aj keď na koniec bolo ťaženie Egypta proti Izraelu zastavené za podpory USA, Egypt so Sadatom na čele dosiahol významné morálne víťazstvo, čo pomohlo aj k neskoršiemu uzavretiu mierovej dohody).

 

Sadat bol na tejto prehliadke zavraždený skupinou vojakov, ktorí patrili k slávnostnému sprievodu pred zrakmi celého auditória. So šiestich útočníkov boli traja zabití a troch sa podarilo zadržať. Útočníci patrili k organizácii Al Gamaa al-Islamiyya. Jej vtedajší šéf Ayman al-Zawahiri (v súčasnosti USA označovaný za údajnú „dvojku“ v al-Qaeda) bol za podiel na príprave útoku zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia, následne bol vyhostený z Egypta. Druhý osnovateľ vraždy Karam Zohdi bol odsúdený na doživotie, avšak v roku 2003 bol prepustený a oficiálne svoj čin oľutoval.

 

V 80. rokoch 20. storočia sa Moslimské  bratstvo pokúsilo o opätovné začlenenie do politického života. Postupne začalo tvoriť rôzne politické koalície s rôznymi egyptskými opozičnými stranami, až v roku 2000 získali zástupcovia MB 17 kresiel v Ľudovom zhromaždení (je potrebné vnímať Ľudové zhromaždenie ako nedemokratický orgán, avšak do určitej miery jeho zloženie odráža pomer politických síl v krajine).

 

 

Historicky najlepšie volebné výsledky dosiahli zástupcovia MB v roku 2005. Oficiálna egyptská moc bola týmto výsledkom šokovaná. V tomto roku teda Moslimské bratstvo získalo vo voľbách (to aj napriek rozsiahlym policajným represáliám a volebným podvodom) 20 % kresiel v Ľudovom zhromaždení. Toto číslo signalizovalo pomerne veľké percento populácie, ktorá je z nejakého dôvodu nespokojná s režimom a túto nespokojnosť otvorene demonštruje.

 

Bez platných volebných reštrikcií a bez volebných manipulácií, ku ktorým pravidelne pri voľbách dochádzalo by bolo oficiálne číslo pravdepodobne výrazne vyššie. Výsledok týchto volieb viedol k zastaveniu prebiehajúceho procesu určitých reforiem zo strany vládnej moci v Egypte.

 

Ako zámienka slúžila skutočnosť, že nárast moci Moslimského bratstva by mohol ohroziť stabilitu v krajine, moc prezidenta a hrozí, že by došlo k pokusu o prebratie moci zástupcami radikálneho islamu. Režim teda prijal rozsiahle opatrenia na obmedzenie vplyvu Moslimského bratstva. Pre bratstvo bola obmedzená možnosť podieľať sa na ďalších voľbách. Bola obmedzená ich možnosť fungovania v parlamente, boli zatknuté stovky podporovateľov.

 

Vedúce osobnosti MB a ľudia, ktorí bratstvo finančne podporovali boli postavení pred vojenské súdy. Došlo k zmene ústavy, podľa ktorej nesmie byť žiadna politická strana založená na náboženskom základe. Boli zavedené aj tzv. protiteroristické zákony, ktoré okrem iného dali bezpečnostným zložkám rozsiahle právomoci v oblasti zadržiavania podozrivých, ale aj možnosti obmedzovať verejné zhromaždenia. Legislatívne opatrenia však reálne neznížili legitímnosť politickej sily MB.

 

 

Tieto legislatívne opatrenia boli namierené najmä proti možnosti rôznych opozičných skupín participovať na politickom živote krajiny, či moci. Táto skutočnosť zasiahla rovnakou mierou aj neislamskú opozíciu v Egypte. V podstate sa položil základ pre monopolné postavenie vtedajšej vládnej Nacionálno-demokratickej strany, ktorá bola riadená prezidentom Hosnim Mubarakom a jeho klanom.

 

V roku 2007 MB prvý krát oficiálne vyjadrilo potrebu založenia regulárnej politickej strany (dovtedy sa politická participácia MB prejavovala najmä cez rozličnú spoluprácu s rôznymi politickými zoskupeniami, v ktorých malo bratstvo väčší, alebo menší vplyv; prípadne išlo o participáciu jeho jednotlivých členov).

 

V posledných rokoch teda nastávala najmä situácia, keď MB bolo ako celok pasívnejšia v politickom živote, ale zato aktívnejšie v socio-kultúrnych aktivitách. Najmä úspechom v oblasti socio-kultúrnych aktivít získalo bratstvo významný manévrovací priestor pre politické pôsobenie. Na základe spoločenských aktivít sa im darilo výrazne vplývať na spoločenské zmýšľanie ľudí.

V politickom živote zakázané hnutie teda získavalo body v živote sociálnom.

 

Mnohé vyhlásenia MB sú nejasné a nejednoznačné. Nie je z nich jasné akú politickú cestu bratstvo uznáva (nie je jasné akú politickú formu uznávajú predstavitelia MB, aj keď oficiálne vyhlásenia hovoria o demokracii). Nejednoznačné je aj vnímanie postavenia žien, či náboženských menším. V roku 2007 prišlo MB s návrhom na zavedenie rady učencov (mudrcov), ktorá by podávala stanovisko resp. schvaľovala, (prípadne zamietala) návrhy zákonov civilných inštitúcií.

 

Táto platforma mala tiež zabezpečiť aby sa žiadny kresťan ani žena nemohli stať prezidentom, či premiérom krajiny. Avšak aj v rámci MB existujú viaceré názorové prúdy a skupiny. 

 

Jeden z tých najmiernejších názorových prúdov otvorene odmieta uvedené návrhy a hovorí len o zavedení islamského rámca na zákony (v súčasnosti sa bratstvo oficiálne zasadzuje o presadenie vlády islamského práva Sharia). Oficiálni predstavitelia bratstva odmietajú násilie.

 
 
MB predstavuje v Egypte (ale aj ostatnom moslimskom svete) príliš veľkú spoločenskú silu na to, aby sa bez jeho participácie dal systém dlhodobou udržať. Dobrovoľné začlenenie MB do politického systému krajiny je pod vedením Hosni Mubaraka a jeho nástupcov nepravdepodobné. Pravdepodobne jednou z príčin politickej nestability v Egypte je obmedzenie možnosti pre Moslimské Bratstvo podieľať sa na spravovaní spoločnosti prostredníctvom aktívneho podielu na politickej správe krajiny.

 
Moslimské bratstvo bolo založené na myšlienke, že Islam nie je len náboženstvo, ale hlavne spôsob života. Hlavným heslom MB je akési motto „Islam je riešenie“ („Islam is the solution“). Naďalej je to najdôležitejšou myšlienkou ktorú sa bratstvo snaží šíriť.

 

ZDROJE:
http://www.crisisgroup.org

http://www.bbc.co.uk
http://www.nytimes.com

http://www.ikhwanweb.com/

Emerson, S., Report on the  Roots of Violent Islamist, Extremism and Efforts to Counter It: The Muslim Brotherhood, Senate Comittee on Homeland Security and Governmental Affairs, July 10. 2008, www.investigativeproject.org

Abaza, K., Political Islam and Regime Survival in Egypt, The Washington Institute for Near East Policy, January 2006

http://www.britannica.com

http://middleeast.about.com

 
< Predchádzajúca