A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes44
mod_vvisit_counterVčera151
mod_vvisit_counterTento týždeň350
mod_vvisit_counterTento mesiac2244

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Súkromné vojenské spoločnosti v ozbrojených konfliktoch - prípadová štúdia Irak III.
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Sobota, 16.júla 2011 - 14:04 hod.
3. Pôsobenie vojenských konzultačných firiem v Iraku

3.1 Vojenské konzultačné firmy v Iraku – všeobecný vstup

 

Popri vojenských podporných firmách dôležitú úlohu v Iraku zohrávajú aj vojenské konzultačné firmy poskytujúce ozbrojených kontraktorov. Už krátko po páde Husajnovho režimu a vytvorení CPA USA a ich spojencami v apríli 2003 vojenské konzultačné firmy prevzali množstvo úloh, pričom počet kontraktorov pracujúcich pre tieto PMCs narastal. Velenie americkej armády totiž pred začatím vojenskej invázie pripravilo plány, podľa ktorých malo v roku 2006 pôsobiť v Iraku len 5 000 amerických vojakov (Geraghty, 2010). Krátko po svojom založení CPA rozpustila irackú armádu, niekoľko irackých ministerstiev, čím stratilo zamestnanie viac ako 400 000 Iračanov. Došlo k odvolaniu bývalých členov prohusajnovskej strany Baas z vedúcich pozícií v štáte, čo negatívne ovplyvnilo 1,5 až 2,5 milióna obyvateľov. Zahraničným spoločnostiam investujúcim v Iraku bol dovolený stopercentný zisk. Smernice CPA boli vydávané v angličtine, arabský preklad sa oneskoroval (Pelton, 2008).
 
 
V dôsledku týchto opatrení CPA dochádzalo k nárastu povstania miestneho obyvateľstva proti dočasnej koaličnej správe a zahraničným vojskám, s čím velenie americkej armády pred inváziou nepočítalo. Kvôli nečakanému zhoršeniu bezpečnostnej situácie bola preto armáda nútená hneď od vytvorenia CPA využiť služby vojenských konzultačných firiem v dôsledku nedostatočných vlastných kapacít. Kontraktori pracujúci pre tieto PMCs sa už v roku 2004 stali po americkej armáde druhou najväčšou vojenskou silou v počte 20 000 osôb (Polreich, 2004). Nárast počtu ozbrojených kontraktorov pokračoval aj po rozpustení CPA a odovzdaní moci novej irackej vláde v júni 2004. Kontraktori pracujúci pre konzultačné firmy prevzali množstvo úloh, čím pomáhali vojskám mnohonárodnostných síl MNF-I[35] na čele s USA, ktoré pôsobili na irackom území po odovzdaní moci miestnej vláde s cieľom udržiavať stabilitu bezpečnostnej situácie. Podľa odhadov GAO pôsobilo v Iraku v júni 2006 až 48 000 ozbrojených kontraktorov (Geraghty, 2010).  

 

Všetky významné kontrakty získali najmä britské a americké PMCs, preto práve im budeme venovať najväčšiu pozornosť. Ide hlavne o americkú PMC Xe Services, v minulosti pôsobiacu pod názvom Blackwater[36]. Xe Services získala prvý kontrakt v Iraku v lete v roku 2003. Na jeho základe mala poskytovať ozbrojenú ochranu P. Bremerovi, ktorý bol na čele CPA od mája 2003 do júna 2004. Po rozpustení CPA poskytovala táto PMC ozbrojenú ochranu americkým veľvyslancom i delegáciám amerického Kongresu, ktoré navštívili Irak. Kontrakty podpísané v rokoch 2003 – 2007 medzi americkým ministerstvom zahraničných vecí a Xe Services dosiahli celkovú hodnotu jednu miliardu amerických dolárov (Scahill, 2007).


Ďalšími dôležitými americkými vojenskými konzultačnými firmami sú DynCorp a Triple Canopy. Už v apríli 2003 DynCorp podpísala s americkou vládou kontrakt v hodnote 50 miliónov amerických dolárov na výcvik irackej polície. Na jeho základe mala DynCorp vyhodnotiť bezpečnostnú situáciu a najať kontraktorov na vytvorenie policajného, súdneho a trestného systému (Pelton, 2008). Zároveň DynCorp i Triple Canopy boli popri Xe Services najvýznamnejšími poskytovateľmi ozbrojenej ochrany pre zahraničných diplomatov pôsobiacich v Iraku. Len za samotné poskytovanie ochrany pre diplomatov získala Triple Canopy od amerického ministerstva zahraničných vecí v rokoch 2003 – 2006 kontrakty v hodnote 250 miliónov amerických dolárov. Triple Canopy  zohrávala dôležitú úlohu aj v poskytovaní ozbrojeného sprievodu pre konvoje vojenskej podpornej firmy Halliburton/KBR zásobujúce americké vojenské základne (Fainaru, 2008).


Okrem týchto veľkých amerických PMCs zameriame našu pozornosť aj na britské konzultačné firmy. Medzi najväčšie britské PMCs tohto druhu patria Erinys a Aegis. Len v rokoch 2004 – 2007 americká armáda zaplatila obom PMCs až 548 miliónov amerických dolárov za poskytovanie ochrany pre rekonštrukčných pracovníkov v Iraku (Fainaru, 2008). V marci 2004 Aegis obdržala od CPA kontrakt v hodnote 100 miliónov amerických dolárov na poskytovanie ochrany Zelenej zóny, opevnenej oblasti v Bagdade slúžiacej ako sídlo dočasnej koaličnej správy. V júni 2004 získala ďalší lukratívny kontrakt v hodnote 293 miliónov amerických dolárov, na základe ktorého mala ďalšie tri roky poskytovať protiteroristickú podporu, bezpečnostné analýzy a zaisťovať komunikáciu medzi kontraktormi a príslušníkmi MNF-I (Isenberg, 2009b). Aegis bola zároveň zodpovedná za poskytovanie ozbrojenej ochrany pre zariadenia americkej armádnej agentúry USACE,[37] zodpovednej za rekonštrukčné projekty v Iraku (Pincus, 2007). Erinys je na druhej strane známa kontraktom z augusta 2003 v hodnote 40 miliónov amerických dolárov, na základe ktorého mala poskytnúť kontraktorov na ochranu irackej ropnej infraštruktúry (Isenberg, 2004).

 

Tieto britské a americké PMCs zohrávajú svoj význam aj v súčasnosti, po roku 2008, kedy USA a Irak podpísali novú dohodu, na základe ktorej sa majú americké vojská stiahnúť z Iraku do decembra 2011. Ešte v júli 2009 americká vláda rozšírila firme Xe Services kontrakt o poskytovaní ochrany zahraničným diplomatom o 20 miliónov amerických dolárov. V dôsledku viacerých škandálov spôsobených jej kontraktormi v Iraku však musela Xe Services ukončiť svoje pôsobenie v tomto štáte. Práve DynCorp a Triple Canopy prevzali kontrakty Xe Services (Scahill, 2009).


Britským a americkým PMCs nebudeme venovať najväčšiu pozornosť len v dôsledku toho, že získali najvýznamnejšie kontrakty v Iraku od roku 2003 po súčasnosť. Dôvodom je aj fakt, že v mnohých prípadoch ide o mediálne najznámejšie firmy. V množstve incidentov spôsobených PMCs, ktoré sú uverejnené v médiách, figurujú najčastejšie názvy práve týchto britských a amerických firiem. Mediálne známymi sú aj v dôsledku úzkeho prepojenia s poprednými americkými politikmi. To je prípad hlavne amerických PMCs. Práve z tohto dôvodu sú častým objektom kritiky v médiách, že kvôli politickým konexiám neboli tieto PMCs, ich vedenie a zamestnanci nikdy vážne potrestaní aj napriek množstvu incidentov, ktoré sa odohrali v Iraku v dôsledku činnosti ich kontraktorov. Pritom neustále získavali nové kontrakty.

Je samozrejme otázne, do akej miery tieto väzby ovplyvňujú získavanie nových kontraktov aj napriek mnohým škandálom. Fakt je ale ten, že vzťahy medzi PMCs, ich vedením a americkými politikmi sú veľmi úzke. Firma DynCorp venovala v rokoch 1999 – 2002 viac ako pol milióna amerických dolárov na politické kampane, z toho 72 percent Republikánom (Geraghty, 2010). Najvyšší predstavitelia Triple Canopy venovali 7 000 amerických dolárov na prezidentskú kampaň kandidátov G. Busha a D. Cheneyho v roku 2004 (Joiris, 2006). Bývalý riaditeľ a zakladateľ Xe Services E. Prince[38] je známy úzkymi väziebami s republikánskymi politikmi. E. Prince v rokoch 1997 – 2007 daroval 230 000 amerických dolárov pre republikánskych senátorov a reprezentantov v Kongrese. Okrem tejto sumy daroval peniaze aj jednotlivým senátorom i reprezentantom (Čech, 2007).  


Ďalším dôvodom, prečo sú tieto firmy mediálne známe, je fakt, že spomenuté PMCs a ich predstavitelia sú spojení s viacerými škandálmi ešte pred inváziou USA a ich spojencov do Iraku v roku 2003. V dôsledku týchto škandálov sú potom logicky dôležitým objektom pozornosti médií zaoberajúcich sa ich činnosťou v Iraku. Napríklad, riaditeľ britskej PMC Aegis T. Spicer velil v roku 1992 práporu škótskej gardy v Severnom Írsku. Vojaci pod jeho velením boli obvinení z vraždy nevinného írskeho civilistu. Preto z tohto dôvodu je najčastejším kritikom vplyvná írska lobbystická skupina vo Washingtone Írsky národný výbor, ktorá pozorne sleduje a neustále kritizuje aktivity Aegis v Iraku (Geraghty, 2010).

3.2 Vojenský aspekt využívania konzultačných firiem v Iraku
 

    
Vychádzajúc z predchádzajúcej podkapitoly môžeme konštatovať, že vojenské konzultačné firmy by mali pomáhať oficiálnym armádam, keďže množstvo úloh ako ochrana objektov či diplomatov je zverená kontraktorom. Oficiálne armády tak môžu venovať väčšie kapacity pre útočné vojenské operácie, ako napríklad protipovstalecké či protiteroristické akcie. Otázkou však ostáva, či zverené úlohy zvládajú PMCs skutočne efektívne, aby uľahčovali situáciu oficiálnym armádam v danom konflikte.


Na začiatku apríla 2004 vypukli v Iraku povstania vedené šíitskym radikálnym duchovným vodcom Muktada al-Sadrom. Povstalci zaútočili na sídla CPA v mestách Nadžaf a Kút. V tom čase americká armáda viedla vojenskú operáciu Vigilant Resolve, ktorej cieľom bolo obsadiť mesto Fallúdžu, sídlo sunnitských povstalcov, a zároveň čelila sérii povstaní, ktoré vypukli na celom irackom území. Z tohto dôvodu nemohla americká armáda včas a dostatočne pomôcť obliehaným sídlam CPA v Nadžafe a Kúte (Pelton, 2008). Začiatkom apríla 2004 povstalci zaútočili na sídlo CPA, ktoré strážilo osem kontraktorov Xe Services, niekoľko vojakov španielskej, salvadorskej armády a pár príslušníkov americkej námornej pechoty.[39] Španielski vojaci hneď po útoku opustili svoje pozície (Isenberg, 2009a). Kontraktori ostali na pozíciách a do značnej miery koordinovali salvadorských vojakov, dokonca prevzali velenie nad príslušníkmi námornej pechoty.

 

Keďže v tom čase nemohla americká armáda vyslať pomoc, Xe Services poslala obliehanému sídlu CPA vlastné vrtuľníky, ktoré dodali dochádzajúcu muníciu a odviezli jedného raneného príslušníka námornej pechoty. Kontraktori nakoniec spolu s pár príslušníkmi salvadorskej i americkej armády ubránili sídlo CPA, kým neprišli americké špeciálne jednotky, ktoré porazili povstalcov (Scahill, 2007). V rovnakej dobe zaútočili povstalci na základňu CPA v Kúte, ktorej velil guvernér M. Etherington. Ochrana základne bola zverená príslušníkom ukrajinskej armády, najatým irackým strážcom a kontraktorom spoločnosti Triple Canopy. Ihneď po útoku mnohí ukrajinskí vojaci opustili svoje pozície ako aj miestni irackí strážcovia. Všetci príslušníci Triple Canopy však zotrvali na pozíciách a bránili sídlo proti početnej presile. Nakoniec sa ubránili a M. Etherington bol bezpečne prepravený zo základne (Geraghty, 2010).
    

Tieto prípady dokazujú, že konzultačné firmy sú dôležitým partnerom oficiálnych armád. Kým americká armáda bola zaneprázdnená bojovými operáciami vo Fallúdži a v ďalších oblastiach Iraku, PMCs splnili svoje úlohy, ich kontraktori ochránili sídla CPA a zaistili bezpečnosť guvernérovi. Kontraktori sa v týchto prípadoch stali spoľahlivejšími partnermi americkej armády ako príslušníci oficiálnych armád spojeneckých štátov, ktoré vyslali svoje jednotky do Iraku.
    

Existuje viacero dôvodov vysvetľujúcich, prečo zaznamenali kontraktori podstatne väčší úspech v porovnaní s príslušníkmi oficiálnych armád. Prvým dôvodom je fakt, kontraktori pracujúci pre PMCs sú často bývalí príslušníci oficiálnych armád, v mnohých prípadoch ide o jednotky pre špeciálne operácie, protipovstalecké či protiguerrilové oddiely. Z tohto dôvodu majú títo kontraktori dlhoročné skúsenosti s bojmi v nepriateľskom prostredí na rozdiel od príslušníkov oficiálnych armád. V tejto súvislosti vojenský analytik D. Isenberg tvrdí, že v PMCs pôsobia často bývalí príslušníci armád a špeciálnych jednotiek. Naproti tomu v armáde v mnohých prípadoch pôsobia vojaci, ktorí „nedávno ukončili svoj základný výcvik alebo špeciálnu školu“, v dôsledku čoho sú „mladí a neskúsení“ (Isenberg, 2009a, s. 44). Tento faktor vysvetľuje, prečo v Nadžafe a Kúte kontraktori s dlhoročnými skúsenosťami v nepriateľskom prostredí ostali na mieste a koordinovali neskúsených vojakov, z ktorých mnohí opustili pozície. V prípade kontraktorov Xe Services išlo väčšinou o bývalých prílušníkov amerických špeciálnych síl Navy SEAL. Na druhej strane kontraktori Triple Canopy mali vojenské skúsenosti vo využití leteckej podpory. Keď koaličné vojská vyslali na pomoc vrtuľníky AC-130, títo kontraktori informovali pilotov o rozmiestnení útočiacich povstalcov (Pelton, 2008).
    

Pokiaľ ide o druhý dôvod, velenie španielskej a ukrajinskej armády neskôr argumentovalo, že ich kontingenty mali byť nasadené ako mierové sily, nie bojové jednotky. Preto mali obmedzené možnosti účinne zareagovať na útok povstalcov (Pelton, 2008). Na druhej strane PMCs sa nemohli obhajovať tým, že boli nepripravené na ťažký útok. Museli jednoducho ostať na svojich pozíciách, lebo je to ich práca zaistiť bezpečnosť klienta. Na rozdiel od armády si jednoducho ako súkromná firma nemôžu dovoliť zlyhať, keďže by to ohrozilo záujem o ich služby v budúcnosti. V tejto súvislosti bývalý americký plukovník a príslušník námornej pechoty T. Hammes vyhlásil, že pre Xe Services „je problém, ak je jeho klient zabitý“. Pre Xe Services to znamená, že „sú mimo biznisu“. Dodáva, že ak je zabitá osoba, ktorú majú chrániť príslušníci oficiálnej armády, „je to veľmi zlá vec“. Budú prebiehať vyšetrovania, avšak „nikto neodíde z biznisu“ (Scahill, 2007, s. 137). Je jasné, že kvôli jednému zlyhaniu nebude ohrozená činnosť celej armády ako v prípade PMCs.
    

Na druhej strane na základe činnosti konzultačných firiem v Iraku môžeme konštatovať, že priveľká závislosť oficiálnych armád na PMCs tohto druhu prináša riziká. PMCs sa totiž vyznačujú relatívne veľkými stratami na životoch kontraktorov. Napríklad, Xe Services stratila počas svojho pôsobenia v Iraku do marca 2007 27 kontraktorov a DynCorp 26 kontraktorov do januára 2006. Patria medzi spoločnosti, ktoré utrpeli v Iraku značné straty (Geraghty, 2010). Od augusta 2003 do septembra 2004 britská firma Erinys poverená chrániť ropnú infraštruktúru v Iraku, prišla o 21 kontraktorov, ktorí boli zabití počas nepriateľských akcií a ďalších 26 bolo zranených (Isenberg, 2004). Hoci samozrejme na prvý pohľad tieto čísla nie sú príliš vysoké, podľa „niektorých správ do dnešnej doby padlo viac ako 700 príslušníkov firiem zaoberajúcich sa strážením majetku a osôb v Iraku. Vzhľadom k celkovým počtom to sú zrejme nepomerne vyššie obete, ako majú regulérne koaličné vojská“ (Pelton, 2008, s. 14).
    

Existuje viacero príčin vysvetľujúcich pomerne vysoké straty na životoch kontraktorov. V prvom rade, irackí povstalci uprednostňujú ako cieľ útokov kontraktorov pred príslušníkmi oficiálnych armád. Dôvodom je totiž fakt, že úloha kontraktorov spočíva hlavne v zaistení ochrany svojich klientov či zariadení a odrazení prípadného útoku. Na tento účel majú povolené nosiť len ľahké zbrane a obmedzené množstvo munície. Z tohto hľadiska predstavujú pre povstalcov ľahší cieľ ako oficiálne armády vyzbrojené ťažkými zbraňami, ktoré môžu vykonať odvetný útok. Napríklad, 20. apríla 2005 boli zabití traja kontraktori americkej spoločnosti Edinburgh Risk & Security Management[40]. Ich úlohou bolo vyzdvihnúť na bagdadskom letisku dvoch pracovníkov operácie Apollo[41]. Počas cesty boli kontraktori prepadnutí povstalcami, ktorí zaútočili s guľometmi PKM schopnými preraziť pancierové vozidlá PMCs. Firma vypracovala následne správu o celej udalosti.

 

 

Podľa jej záverov nedostatočná palebná sila bola príčinou úmrtia troch kontraktorov. Pre budúcnosť majú byť podľa odporúčania správy kontraktori sprevádzajúci konvoje vyzbrojení ťažšími zbraňami na odrazenie útoku schopnými ničiť i nepriateľské pancierové vozidlá, ktoré povstalci využili aj počas tohto incidentu (Farina, 2005). Na začiatku júna 2005 zaútočili povstalci západne od Bagdadu na konvoj chránený kontraktormi. Povstalci vyčkali, kým kontraktori vystrieľajú obmedzené množstvo munície zo svojich ľahkých zbraní s krátkym dostrelom a následne zaútočili. Povstalci použili guľomety RPK a raketomety RPG, ktoré mali podstatne väčší dostrel ako zbrane kontraktorov (Geraghty, 2010).         
    

Druhou príčinou vysvetľujúcou tieto pomerne vysoké straty na životoch kontraktorov pracujúcich pre vojenské konzultačné firmy je fakt, že kontraktori v mnohých prípadoch nosia miestne oblečenie a používajú automobily podobné miestnym, aby utajili svoju identitu a nestali sa cieľom povstalcov. Na druhej strane v dôsledku týchto opatrení PMCs príslušníci mnohonárodnostných síl v Iraku MNF-I si často zmýlili povstalcov s kontraktormi a spustili na nich streľbu. Len v priebehu prvej polovice roka 2005 došlo minimálne k 20 incidentom tohto druhu (Private Security Contractors at..., 2008). Napríklad, 11. júna 2005 americkí vojaci spustili paľbu na konvoj prevážajúci zásoby do Fallúdže sprevádzaných ozbrojenými kontraktormi, ktorých si zmýlili s miestnymi povstalcami (Geraghty, 2010).

3.3 Politický aspekt využívania konzultačných firiem v Iraku    


    

Môžeme konštatovať, že z hľadiska vzťahu mocnosť s vojenskou prítomnosťou v cudzom štáte voči vlastnému obyvateľstvu využívanie konzultačných firiem prináša isté výhody. Oficiálne armády využívajú konzultačné firmy v prípadoch, kedy s vysokou pravdepodobnosťou hrozia straty na životoch. Strata kontraktora je politicky menej citlivá záležitosť ako smrť príslušníka oficiálnej armády, keďže nárast počtu zabitých vojakov prispieva k strate podpory obyvateľstva pre pokračovanie vojenskej prítomnosti v zahraničí. Napríklad, z tohto hľadiska zahraničné koaličné vojská v Iraku využívali často konzultačné firmy na ozbrojenú ochranu pre cestné konvoje. Fakt, že ide o vysoko nebezpečné úlohy, dokazujú štatistiky. Podľa štatistík z roku 2004 na ceste smerom k bagdadskému letisku sa odohral jeden samovražedný atentát každých pár dní (Geraghty, 2010).
    

Vďaka využitiu konzultačných firiem sa môžu vojensky angažovať aj štáty, ktorým politická situácia neumožňuje vyslať oficiálne armády. Napríklad, ide o Izrael, ktorý má veľmi napäté vzťahy s moslimskými štátmi. Jeho priame vojenské angažovanie v Iraku by bolo logicky veľmi kontraproduktívne. Avšak podobne ako USA a ich spojencom Izraelu záleží na budovaní nového prozápadného režimu. S cieľom vyhnúť sa medzinárodnej kritike zo zasahovania do vnútorných záležitostí Izrael využíva PMCs. Podľa informácií uverejnených izraelskými médiami na začiatku roka 2005 desiatky kontraktorov pracujúcich pre izraelské PMCs pomáhali na severe Iraku založiť kurdské protiteroristické jednotky a poskytovali výcvik kurdským bezpečnostným zložkám (Tal-Shir, 2005).   
    

Konzultačné firmy tiež pomáhajú vláde USA definitívne stiahnúť svoje vojská z Iraku po tom, čo posledné bojové jednotky opustili jeho územie v auguste 2010. Z politického hľadiska je podstatne výhodnejšie prenechať ostávajúce nebojové úlohy, ako napríklad výcvik miestnych bezpečnostných zložiek, kontraktorom. Aj obmedzený počet ostávajúcich vojakov, ktorí majú poskytovať napríklad výcvik či ochranu diplomatov, si totiž môžu obyvatelia USA, Iraku i medzinárodné spoločenstvo vysvetliť ako úmyselné predlžovanie vojenskej prítomnosti. Výbor amerického Senátu pre zahraničné vzťahy FRC[42] vydal v januári 2011 správu, podľa ktorej americké ministerstvo zahraničných vecí plánuje po roku 2011 využívať služby 5 500 kontraktorov na poskytovanie ochrany pre približne 17 000 civilných zamestnancov pracujúcich pre vládu USA v Iraku. Do októbra 2011 ministerstvo zahraničných vecí USA podľa tohto dokumentu prevezme od ministerstva obrany množstvo úloh, napríklad výcvik irackých bezpečnostných zložiek. Z veľkej časti na to ministerstvo zahraničných vecí bude potrebovať služby PMCs (FRC, 2011).
    

Napriek istým spomenutým výhodám však využívanie konzultačných firiem prinieslo aj značné nevýhody z politického hľadiska. Hlavným dôvodom bola neexistencia efektívnych právnych nástrojov na kontrolu týchto PMCs zo strany štátu. Americký diplomat P. Bremer, ktorý stál na čele CPA, vydal v júni 2004 nariadenie, Rozkaz 17, na základe ktorého mali byť kontraktori „vyňatí z irackého legálneho procesu s ohľadom na ich povinnosť rešpektovať okolnosti a podmienky uzatvorenej zmluvy či subdodávateľskej zmluvy“. Na základe tohto dokumentu má byť velenie mnohonárodnostných síl MNF-I zodpovedné za „predchádzanie činom výrazne nesprávneho správania kontraktorov“ (Coalition Provisional Authority Order Number 17, 2004, s. 5).
    

Z vyššie spomenutých ustanovení Rozkazu 17 vyplýva, že kontraktori nepodliehali irackému právu, vďaka čomu sa ocitli mimo kontroly irackých štátnych orgánov. Velenie MNF-I, ktoré malo na základe tohto dokumentu predísť zlému správaniu kontraktorov, nepodniklo pritom do roku 2007 žiadne zásadnejšie opatrenia pre kontrolu PMCs. Vo väčšine prípadov, ak zlyhal kontraktor, velenie MNF-I nepotrestalo PMCs. Jedine kontraktor musel ukončiť svoj pracovný pomer vo firme a v tichosti bol premiestnený do inej PMC. Napríklad, v decembri 2006 zamestnanec Xe Services A. Moonen zabil v opitosti jedného z osobných ochrancov irackého viceprezidenta Abdula-Mahdiho. Kontraktor A. Moonen bol prepustený z Xe Services, avšak o dva mesiace bol zamestnaný v novej PMC CSA[43] (Isenberg, 2009a). Dôvodom, prečo velenie vojsk ani ďalšie zodpovedné americké inštitúcie nikdy dôsledne nekontrolovali PMCs a závažnejšie nepotrestali tieto spoločnosti a ich kontraktorov, bol zrejme fakt, že oficiálne armády v Iraku záviseli od množstva služieb kontraktorov a nepotrebovali ich činnosť nejakým spôsobom zbytočne obmedzovať.

 

Na druhej strane však tým došlo k situácii, kedy boli  kontraktori fakticky nekontrolovateľní, čo často zneužívali. Napríklad, dochádzalo k mnohým incidentom, kedy kontraktori sprevádzajúci konvoje strieľali bez predchádzajúcej výstrahy streľbou do vzduchu priamo na civilné automobily s cieľom predísť prípadným samovražedným atentátom. V roku 2005 bolo na internete uverejnené video, na ktorom boli podľa popisu kontraktori pracujúci pre britskú PMC Aegis. Video ukazovalo zábery civilných áut, do ktorých strieľali kontraktori bez predchádzajúcich varovných výstrelov do vzduchu. Aegis i americká armáda, s ktorou táto PMC uzavrela kontrakty v Iraku, vykonali nezávislé vyšetrovania. Výsledkom bolo zistenie, že nedošlo k žiadnym civilným obetiam pri tomto incidente a Aegis konala v súlade s predpismi pre PMCs (Geraghty, 2010). Zvláštnosťou je však skutočnosť, že správa o závere vyšetrovaní nebola nikdy zverejnená (Pelton, 2008).

 

Ďalší známy incident sa odohral v septembri 2007 v Bagdade, kedy americká PMC Xe Services prepravovala zamestnanca americkej rozvojovej agentúry USAID. Počas prepravy sa tento tím rozhodol prísť na námestie Nisour, kde boli prepadnutí povstalcami iní zamestnanci Xe Services. Po príchode na námestie jeden kontraktor spustil streľbu proti automobilu idúceho oproti konvoju bez varovných výstrelov, pričom zabil dvoch civilistov. Následne začali kontraktori strieľať po okolí, čo si vyžiadalo smrť niekoľkých ďalších civilistov (Blackwater incident..., 2008). V tejto súvislosti je dôležité dodať, že podľa irackých predstaviteľov za obdobie jún 2005 až september 2007 sa odohralo 10 podobných incidentov, kde zomreli nevinní civilisti a mali na tom podiel zamestnanci Xe Services. V dôsledku toho, že iracké štátne orgány neboli schopné kontrolovať činnosť PMCs, obrátili sa na velenie americkej armády. Generálmajor H. Kamal, riaditeľ odboru pre spravodajskú činnosť na irackom ministerstve vnútra, v súvislosti s incidentmi Xe Services apeloval v júni 2007 na americké vojenské velenie, aby zasiahlo voči spoločnosti. Velenie americkej armády odmietlo zasiahnúť s odôvodnením, že kontrakty Xe Services boli podpísané s americkým ministerstvom zahraničných vecí, nie s ministerstvom obrany, preto bola táto PMC mimo ich kontrolu (Fainaru, 2008).


Na základe uvedených príkladov môžeme konštatovať, že neexistencia efektívnych mechanizmov, ktorými by disponovala iracká vláda na kontrolu činnosti kontraktorov a neochota velenia MNF-I vážnejšie potrestať PMCs za nevhodné správanie, viedli kontraktorov k používaniu neprimeranej sily, čo malo za následok smrť nevinných civilistov. Z politického hľadiska ide o veľké riziko. Je zrejmé, že tieto incidenty prispeli k určitej strate podpory miestneho obyvateľstva voči USA, ich spojencom a ich vojenskej prítomnosti, ktorú udržiavali v Iraku. V tejto súvislosti je nutné dodať, že iracké obyvateľstvo často zamieňa kontraktorov s agentami CIA alebo Mossadu, v dôsledku čoho sú vlády USA a ich spojencov obviňované z priamej zodpovednosti za incidenty.

 

Túto chybnú domnienku podporujú aj radikálni islamisti vďaka propagande (Scahill, 2007). Tieto faktory môžu prispieť k radikalizácii miestneho obyvateľstva a nárastu jeho podpory miestnym antizápadným politickým silám, čo je logicky v rozpore s pôvodnými cieľmi USA a ich spojencov v Iraku. Je zrejmé, že otázka kontroly činnosti kontraktorov bude závažným problémom aj po stiahnutí sa amerických vojsk z Iraku v decembri 2011. V novembri 2008 USA s cieľom zlepšiť vzťahy s posthusajnovským režimom v Iraku, podpísali novú bilaterálnu dohodu, ktorá upravovala aj otázky kontroly PMCs. Podľa znenia dohody sú kontraktori pracujúci pre PMCs „občanmi Spojených štátov alebo tretích štátov, a ktorí sú v Iraku, aby poskytovali tovary, služby a bezpečnosť pre alebo v mene Ozbrojených síl Spojených štátov na základe kontraktu alebo subkontraktu s Ozbrojenými silami Spojených štátov“ (Agreement Between the United States..., 2008, s. 2). Na základe tejto dohody majú iracké orgány právo „vykonávať jurisdikciu nad kontraktormi Spojených štátov“ (Agreement Between the United States..., 2008, s. 8).

 

Z dohody vyplýva, že iracké orgány získali konečne právo zasiahnúť v prípade nevhodného správania sa kontraktorov. Na druhej strane ide len o prípady, ak PMCs podpísali dohodu s americkou armádou. Po stiahnutí sa vojsk z Iraku však mnohé úlohy prejdú na americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré bude podpisovať kontrakty s PMCs. Z tohto hľadiska sa opäť ocitnú PMCs mimo kontroly irackých orgánov, vďaka čomu ich kontraktori nebudú obmedzení v používaní nadmernej sily. To môže opäť viesť k smrti mnohých nevinných civilistov, nárastu nenávisti miestneho obyvateľstva voči Západu a zhoršeniu vzťahov s miestnym posthusajnovským režimom.   
    

Ďalším zásadným politickým problémom využívania konzultačných firiem je ich nasadenie v špeciálnych bojových operáciách. V lete 2009 viaceré západné médiá uviedli informácie, podľa ktorých sa kontraktori Xe Services zúčastnili spolu s príslušníkmi americkej tajnej služby CIA v rokoch 2004 – 2006 bojových operácií. Ich cieľom bolo zatknúť alebo zavraždiť popredných lídrov islamistických militantov v Iraku. Akcie boli namierené aj proti členom al-Kájdy v Mezopotámii[44] (Risen et al., 2009). Tieto informácie nepriamo potvrdili aj viacerí bývalí zamestnanci CIA, ako napríklad bývalý riaditeľ M. Hayden, ktorý v roku 2008 počas vyšetrovania americkým Kongresom vyhlásil, že „CIA pravidelne využívala kontraktorov pre spravodajské analýzy a operácie“ (Griffin, 2009). Je samozrejme otázne, do akej miery sú tieto informácie pravdivé. Na druhej strane  sa však tieto udalosti v rokoch 2004 – 2006 mohli reálne odohrať vzhľadom na fakt, že mnohí kontraktori PMCs sú bývalými príslušníkmi jednotiek pre špeciálne operácie.

 

Z tohto hľadiska je aj nasadenie PMCs do operácií tohto druhu v budúcnosti dosť reálne, preto je nutné zaoberať sa aj touto otázkou. Do určitej miery je z politického hľadiska využitie PMCs na špeciálne operácie výhodou. Často ide o veľmi citlivé akcie ako odstránenie vplyvných politických lídrov. Vďaka využívaniu kontraktorov sa tak vlády štátov môžu vyhnúť obvineniam z priamej zodpovednosti za tieto politické vraždy. Na druhej strane tieto informácie o nasadení PMCs v špeciálnych operáciách v Iraku priniesli množstvo otázok. Úlohou konzultačných firiem je predovšetkým ochrana a obrana. Ich využitie v bojových útočných operáciach otvára otázku, do akej miery je potrebné rozširovať úlohy PMCs. V tejto súvislosti bývalý právny zástupca CIA J. Smith vyhlásil, že použitie sily je tradične kompetenciou vlády štátu. Z tohto hľadiska je podľa jeho slov využívanie kontraktorov na bojové operácie problém.

 

Predsedkyňa výboru amerického Senátu pre spravodajskú činnosť D. Feinsteinová vyhlásila v súvislosti s rozširovaním úloh PMCs: „Je obzvlášť problémom, keď sú kontraktori využívaní na vykonávanie činností, ktoré sú svojou podstatou vládne“ (Miller, 2009). Z týchto vyhlásení vyplýva, že v dôsledku rozširovania činností PMCs existujú obavy, či tým nedochádza k oslabovaniu moci štátu. V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že nešlo len o prípad Xe Services, kedy PMCs vykonávali úlohy tradične patriace do kompetencií štátnych orgánov. Napríklad, osem kontraktorov americkej PMC DynCorp sa spolu s príslušníkmi irackej polície zúčastnilo v máji 2004 razie v dome proamerického irackého politika A. Chalabiho (Isenberg, 2009a). Poveriť PMCs činnosťou ako účasť na špeciálnych operáciách či policajných misiách je istým rizikom. Výsledkom tejto činnosti je často zatknutie, vypočúvanie väzňov a získavanie dôležitých informácií. Často ide o citlivé informácie, ktoré potrebuje štát utajiť z bezpečnostných dôvodov. Je preto rizikové zveriť tieto úlohy aj súkromným firmám.

3.4 Ekonomický aspekt využívania konzultačných firiem v Iraku   


    

Môžeme konštatovať, že je veľmi ťažké odpovedať na otázku, či využívanie konzultačných firiem znižuje ekonomické náklady štátu na ozbrojený konflikt. Na jednej strane je pravdou, že príslušníci oficiálnych armád dostávajú podstatne nižšie mesačné mzdy ako príslušníci PMCs. Napríklad, v roku 2004 kontraktori, ktorí boli bývalí príslušníci britských špeciálnych síl SAS, dostávali mesačnú mzdu 10 000 amerických dolárov. Bežný americký vojak, dokonca nižší poddôstojník, pritom v Iraku zarobil priemerne 1000 amerických dolárov. Na druhej strane v mnohých prípadoch pre PMCs nepracujú len západní kontraktori, ale aj príslušníci štátov južnej Ázie či Južnej Ameriky, ktorí dostávajú podstatne nižšie mzdy. Napríklad, v roku 2004 britská PMC ArmorGroup International najímala pre prácu v Iraku nepálskych kontraktorov, ktorí dostávali mzdu 1000 amerických dolárov mesačne (Arthur, 2004).
    

 

V tejto súvislosti je tiež dôležité upozorniť na dva významné faktory. Po prvé, ako bolo vyššie v práci spomenuté, po uplynutí zmluvného termínu vláda preruší vzťah s danými kontraktormi. Na druhej strane v prípade príslušníkov oficiálnych armád aj po ukončení ich činnosti v ozbrojenom konflikte je vláda povinná vojakom hradiť „dlhodobé poistenie, dôchodky, výcvik, príspevky či náklady na liečenie“ (Pelton, 2008, s. 144). Druhým dôležitým faktorom je skutočnosť, že armáda ako aj iné druhy bezpečnostných zložiek štátu sú často nútené navyšovať svoje stavy kvôli novým zvereným úlohám. To si vyžaduje vysoké finančné náklady na výcvik nových zamestnancov. Pri využití konzultačných firiem však nie je nutné navyšovať početné stavy, čím sa ušetria značné prostriedky. V tejto súvislosti napríklad americký úrad pre kontrolu vládnych výdavkov GAO vykonal štúdiu v októbri 2008 – 2009, či je výhodnejšie využiť stálych zamestnancov ministerstva zahraničných vecí alebo uprednostniť PMCs. Po roku 2011 totiž americké ministerstvo zahraničných vecí prevezme množstvo úloh v Iraku od ministerstva obrany.

 

Preto je dôležitá otázka, či je ekonomicky výhodnejšie využiť PMCs alebo zvýšiť počet stálych zamestnancov ministerstva poskytujúcich bezpečnostné služby. Podľa štúdie GAO celkové náklady na rok poskytovania ochrany diplomatickému personálu v regióne Bagdadu súkromnými kontraktormi predstavovali 380 miliónov amerických dolárov. Na druhej strane v prípade stálych zamestnancov náklady predstavovali približne 400 miliónov amerických dolárov. Pritom až vyše polovicu tejto sumy predstavovali náklady na najímanie a výcvik nových zamestnancov (Chunovic, 2010). Je potrebné tiež dodať, že ochranu diplomatického personálu v Bagdade poskytujú predovšetkým západní kontraktori. Využitím juhoázijských alebo juhoamerických kontraktorov by bol tento rozdiel podstatne väčší (Gaudin, 2010).   
    

Môžeme preto všeobecne skonštatovať, že z krátkodobého hľadiska je využívanie konzultačných firiem nákladnejšie, pokiaľ PMCs využívajú západných kontraktorov, ktorí poberajú niekoľkonásobne vyššie mesačné mzdy ako príslušníci oficiálnych armád. V prípade, ak PMCs využívajú juhoázijských alebo juhoamerických kontraktorov, neexistujú priveľké rozdiely v nákladoch. Z dlhodobého hľadiska je však ekonomicky výhodnejším  využiť služby PMCs, keďže kontraktorom nie je nutné hradiť dlhodobé dôchodky či poistenie a ich služby je možné využiť okamžite bez nutnosti zvyšovať stavy či investovať do výcviku nových zamestnancov.
    

V prípade konzultačných firiem sú hlavným problémom z ekonomického hľadiska predražené kontrakty a plytvanie finančnými prostriedkami, podobne ako v prípade vojenských podporných firiem.     
    

Napríklad, v roku 2007 americkí finanční kontrolóri preskúmali kontrakt firmy DynCorp na výcvik irackej polície v hodnote 1,2 miliárd amerických dolárov. Počas vyšetrovania zistili, že nedokázali podľa dokumentov spoločnosti DynCorp overiť, či boli efektívne vynakladané finančné prostriedky na realizáciu programu. Vysoké poplatky, ktoré účtovala DynCorp americkej vláde, mali byť podľa viacerých médií pritom využité za zbytočné služby, ktoré nijakým spôsobom neprispeli k zlepšeniu výcviku irackých policajných zložiek. Firma DynCorp dodala skener za 1,8 miliónov amerických dolárov, ktorý v skutočnosti nebol nikdy použitý, a nakúpila 20 luxusných prívesných vozidiel za 4 milióny amerických dolárov (US-Iraqi Contract..., 2007).


V roku 2009 americkí finanční kontrolóri skúmali kontrakty ďalšej konzultačnej firmy, Xe Services. Podľa kontrolórov využívala táto PMC menší počet kontraktorov, ako bolo pôvodne požadované, na poskytovanie ochrany pre diplomatický personál. Je zrejmé, že toto opatrenie robila Xe Services kvôli zisku s cieľom ušetriť na platoch pre kontraktorov. Tým však americká vláda platila zbytočne veľké poplatky za nedostatočne poskytnuté služby. Podľa kontrolórov bolo až 55 miliónov amerických dolárov využitých na služby, ktoré v skutočnosti neboli riadne vykonané (Rood, 2009).  
    

Tieto predražené kontrakty dvoch najvýznamnejších firiem v Iraku spochybňujú ekonomickú výhodnosť uprednostňovania konzultačných firiem. Hlavnou príčinou predražovania sú viaceré faktory.
    

V prvom rade, podobne ako v prípade podporných firiem, problém je, že konzultačným firmám bola väčšina významných kontraktov udelená bez verejnej súťaže. Napríklad, išlo o väčšinu kontraktov udelených Xe Services v rokoch 2003 – 2007 v hodnote 1 miliardy amerických dolárov. Kontrakt na výcvik irackej polície v hodnote 50 miliónov amerických dolárov bol DynCorpu udelený po zorganizovaní obmedzenej súťaže, kde konkurenčnú ponuku dala len jediná firma. Môžeme preto konštatovať, že nedostatočná konkurencia v dôsledku absencie verejnej súťaže vedie k predraženým kontraktom a nenúti PMCs efektívnejšie vynakladať finančné prostriedky (Isenberg, 2009a).
    

V druhom rade, ďalšou príčinou je fakt, že neexistujú presné údaje o počte kontraktorov pracujúcich pre jednotlivé PMCs v Iraku. V decembri 2006 GAO vydal správu, podľa ktorej nie je žiaden orgán fungujúci v rámci amerického ministerstva obrany poverený získavaním presných údajov o množstve kontraktorov pôsobiacich v Iraku (GAO, 2006). V novembri 2009 M. Thibault, predseda  americkej komisie zloženej z členov Kongresu pre kontrolu kontraktov v Iraku CWC[45], vyhlásil pre médiá, že „viac ako šesť rokov od zvrhnutia baasistického režimu v Iraku stále nevieme, koľko kontraktorov pracuje v regióne“. Nedostatok presných údajov o počte kontraktorov podľa M. Thibaulta umožňuje „plytvanie, podvody a zneužívanie peňazí daňových poplatníkov“ (No precise number for..., 2009). Neschopnosť vládnych orgánov zistiť presné údaje o počte kontraktorov pracujúcich pre PMCs v Iraku vysvetľujú, prečo PMCs ako Xe Services poskytovali na svoje služby menší počet zamestnancov, ako bolo pôvodne požadované ministerstvom zahraničných vecí. Pri absencii presných údajov si ministerstvo nedokázalo overiť, či Xe Services kapacitne zvládne dané úlohy. V dôsledku toho dochádzalo k plytvaniu peňazí a riziku, že za danú cenu nebude dostatočne poskytnutá určitá služba.
    

V poslednom rade, okrem toho, že PMCs z dôvodu zisku účelovo zamestnávajú menej kontraktorov na dané úlohy, ako pôvodne požaduje klient, zároveň zvyknú investovať menej prostriedkov do zaistenia bezpečnosti vlastných zamestnancov, ako je pôvodne požadované v zmluve. Tým sa zvyšuje riziko, že dôjde k ohrozeniu života kontraktorov i klientov. V dôsledku týchto skutočností dochádza k tomu, že zákazník platí obrovské finančné čiastky za nedostatočne poskytnuté služby. Napríklad, v marci 2004 boli kontraktori Xe Services poverení poskytnúť ozbrojený sprievod nákladným autám nemeckej podpornej firmy ESS smerujúcej z Bagdadu do vojenského tábora Camp Ridgeway. Okrem toho, že na túto úlohu poskytla firma menej kontraktorov, kontraktori neboli vyzbrojení guľometmi a nemali pancierové vozidlá, ako bolo pôvodne požadované v zmluve s ESS. Tieto faktory prispeli k smrti všetkých kontraktorov, keď prechádzali mestom Fallúdža. Vo Fallúdži boli kontraktori prepadnutí a zabití povstalcami, pričom ich telá boli spálené a znetvorené (Pelton, 2008).

3.5 Možnosti riešenia problémov v dôsledku činnosti konzultačných firiem             


    

Vyššie spomenuté prípady činnosti konzultačných firiem v Iraku dokazujú, že ich využívanie prináša z každého aspektu isté výhody. Na druhej strane však nasadenie kontraktorov v irackom konflikte prinieslo aj množstvo problémov i rizík z vojenského, ekonomického i politického hľadiska.
    

 

Z vojenského hľadiska predstavovala problém ľahká výzbroj kontraktorov a obmedzené množstvo munície, v dôsledku čoho sa kontraktori stali pomerne častým cieľom irackých povstalcov. V tejto súvislosti za logické opatrenie možno považovať povolenie pre kontraktorov nosiť ťažšie zbrane. Na druhej strane to môže priniesť značné politické riziká, keďže kontraktori často zneužívali nedostatočné kontrolné mechanizmy zo strany štátnych inštitúcií na nadmerné využívanie sily. Za lepšie riešenie preto môžeme považovať monitorovanie trás konvojov sprevádzaných kontraktormi, aby im v prípade prepadnutia povstalcami boli včas vyslané posily. V tejto súvislosti už boli prijaté isté opatrenia. Britská PMC Aegis je od roku 2004 poverená monitorovaním trás kontraktorov sprevádzajúcich konvoje.

 

Okrem toho jej úlohou je spravodajská činnosť, ako napríklad zisťovanie povstaleckej aktivity v jednotlivých lokalitách, vďaka čomu získavajú PMCs vedomosti o úrovni bezpečnosti jednotlivých dopravných trás pre konvoje. Navyše, tieto informácie boli zdieľané s velením MNF-I, v súčasnosti armády USA (Isenberg, 2009b). Vďaka tomu majú príslušníci oficiálnych armád poznatky o pozíciách kontraktorov, čím sa zamedzuje riziku, že budú vojaci považovať zamestnancov PMCs za povstalcov a spustia streľbu. Na druhej strane je nutné, aby na novom systéme participovali všetky významné konzultačné firmy. Spoločnosti DynCorp i Xe Services, patriace medzi najvýznamnejšie PMCs v Iraku, odmietli účasť, vďaka čomu nebolo možné monitorovať trasy ich konvojov (Pincus, 2007). Tento faktor vysvetľuje, prečo dochádzalo aj po roku 2004 k viacerým incidentom, keď spustili vojaci paľbu na kontraktorov, ktorých si zmýlili s povstalcami, ako aj k úspešným útokom povstalcov na konvoje.  
    

Z politického hľadiska je nutné posilniť právne mechanizmy a prijať náležité opatrenia, aby bol štát schopný kontrolovať konzultačné firmy a dokázal dostatočne potrestať tieto PMCs i kontraktorov za ich nevhodné správanie, ako napríklad streľba do civilistov. Ako sme už v tejto práci spomenuli, iracké orgány síce po roku 2008 získali právo vykonávať jurisdikciu nad PMCs realizujúcimi úlohy pre americké ministerstvo obrany. Avšak PMCs, ktoré podpísali kontrakty s americkým ministerstvom zahraničných vecí, sú stále nekontrolovateľné. Z tohto hľadiska bude v budúcnosti nutná koordinácia všetkých štátnych inštitúcií používajúcich služby PMCs, aby spoločne prijímali opatrenia na ich kontrolu. V tejto súvislosti námestníci amerického ministerstva obrany i zahraničných vecí už podpísali v máji 2007 dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa dohodli vypracovať spoločnú legislatívu na kontrolu kontraktorov. Na základe tejto dohody velenie koaličných síl i americké veľvyslanectvo v Bagdade mali spoločne oznámiť každý závažný incident irackej vláde. Veľvyslanectvo ako i velenie MNF-I mali zdieľať informácie o výsledkoch vyšetrovaní závažných incidentov s cieľom spolupracovať na zlepšení mechanizmov na kontrolu PMCs v budúcnosti.

 

Spolu s irackou vládou mali veľvyslanectvo i velenie MNF-I viesť pravidelné diskusie o zlepšení kontroly kontraktorov (Memorandum of Agreement..., 2007). Táto inštitucionálna koordinácia môže logicky viesť k zlepšeniu kontroly všetkých PMCs, i tých, čo podpísali kontrakty s americkým ministerstvom zahraničných vecí. Na druhej strane je otázne, do akej miery budú tieto ustanovenia realizované v praxi, keďže vláda USA potrebuje služby kontraktorov a nemá pravdepodobne záujem zbytočne obmedzovať ich činnosť. Okrem posilnenia právnych mechanizmov je logicky nevyhnutné vytvoriť nové inštitúcie a prijať ďalšie opatrenia, aby vládne i armádne orgány efektívne vykonávali kontrolu nad PMCs. Napríklad, americké ministerstvo zahraničných vecí po roku 2007 prijalo nasledujúce opatrenia. Po prvé, ide o vytvorenie novej pracovnej pozície v rámci ministerstva, špeciálni agenti, ktorých úloha je sprevádzať tímy PMCs poskytujúcich ochranu zamestnancom ministerstva zahraničných vecí počas ich cesty mimo veľvyslanectva a tým ich kontrolovať, aby využívali palebnú silu v rozumnej miere.

 

Po druhé, ďalšou novou pozíciou je skupina vyšetrovateľov, ktorí majú byť vyslaní okamžite na miesto streľby a podať správu. Po tretie, na vozidlách PMCs boli namontované videokamery archivujúce záznam, ktoré mali pomáhať pri vyšetrovaní incidentov (Elsea et al., 2008). Na jednej strane tieto opatrenia môžu prispieť k zvýšenej kontrole PMCs a do istej miery i predchádzať incidentom ako zneužívanie palebnej sily. Zároveň si ale opäť musíme položiť otázku, či štátne a armádne orgány majú záujem na prísnej kontrole PMCs, keďže ich služby potrebujú. Okrem toho si tieto opatrenia zamerané na kontrolu PMCs zo strany štátnych inštitúcií a armády vyžadujú pomerne vysoké náklady na vytvorenie a udržiavanie nových pracovných pozícií, a investície do nových zariadení. Na tento problém upozorňuje aj americký úrad pre kontrolu vládnych výdavkov GAO vo svojej správe vydanej v máji 2010 (GAO, 2010). Tieto náklady na kontrolu PMCs môžu preto značne spochybniť ekonomickú výhodu využívania PMCs, čo už je v súčasnosti značne sporné. Vychádzajúc z činnosti konzultačných firiem v Iraku, posledným dôležitým problémom z politického hľadiska je fakt, že vykonávajú úlohy tradične zverené štátu, čo môže viesť k jeho oslabovaniu a ohrozeniu záujmov. Je nevyhnutné, aby boli prijaté právne dokumenty, ktoré jasne vymedzia v rozumnej miere rozsah právomocí konzultačných firiem. V novembri 2010 viaceré PMCs pôsobiace v minulosti alebo v súčasnosti v Iraku ako Aegis, DynCorp či Xe Services podpísali nový medzinárodný dokument „Medzinárodný kódex správania pre poskytovateľov súkromných bezpečnostných služieb“, na ktorého tvorbe sa podieľala aj švajčiarska vláda v konzultácii s americkou a britskou vládou, angažovaných od začiatku irackého konfliktu.

 

V článku 31 je uvedené, že PMCs a ich personál nesmú použiť strelné zbrane proti osobám s výnimkou „sebaobrany alebo obrany iných proti bezprostrednej hrozbe smrti alebo vážneho zranenia“ (International Code of Conduct for..., 2010, s.8). Toto ustanovenie jasne stanovuje, že úlohy PMCs spočívajú v obrane a ochrane klientov a kontraktori sa nesmú zúčastňovať útočných operácií. Na druhej strane však tento dokument nie je právne záväzný, z tohto hľadiska bude ťažké vymôcť od PMCs plniť ustanovenia. V článku 14 je vyslovene uvedené, že dokument „samotný nevytvára žiadne právne záväzky“ pre PMCs (International Code of Conduct for..., 2010, s.6). Okrem právnych noriem je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby konzultačné firmy neprekračovali svoje právomoci. Napríklad, ide o zákaz používania a skonfiškovanie zbraní útočnej povahy, ktoré môžu tieto PMCs použiť na bojové operácie. Po tom, ako sa veliteľom koaličných vojsk v Iraku stal generál D. Petraeus v roku 2007, boli prijaté viaceré opatrenia na kontrolu PMCs. Medzi nimi bolo aj rozhodnutie skonfiškovať kontraktorom všetky ofenzívne zbrane pre bojové operácie ako ťažký guľomet Browning .50 (Fainaru, 2008).
    

 

Z ekonomického aspektu je dôležitým opatrením udeľovanie kontraktov organizovaním verejnej súťaže a viacerým firmám. Konkurencia núti jednotlivé firmy efektívnejšie vynakladať finančné prostriedky. Napríklad, Xe Services získala v roku 2005 kontrakt na poskytovanie ochrany pracovníkom organizácie Medzinárodný republikánsky inštitút[46] pôsobiacich v Iraku bez zorganizovania verejnej súťaže. Po tom, ako Xe Services ukončila svoju činnosť v Iraku, bola zorganizovaná verejná súťaž a kontrakt bol pridelený dvom firmám. Kým v januári 2008 Xe Services účtovala 114 470 amerických dolárov za služby, vo februári 2010 jedna z dvoch PMCs, ktorá získala kontrakt po odchode Xe Services z Iraku, Ardan Energy Services[47], účtovala organizácii 33 120 amerických dolárov. Je preto zrejmé, že verejné súťaže a účasť viacerých PMCs prispievajú k nižším cenám kontraktov (Sizemore, 2010). Ďalším opatrením je vytvorenie databázy presného počtu kontraktorov pracujúcich pre PMCs v Iraku. Vďaka tomu klienti PMCs ako armáda či ministerstvo zahraničných vecí získajú vedomosti o reálnych schopnostiach jednotlivých PMCs, či dokážu nasadiť potrebný počet kontraktorov a donútia firmy umelo nezvyšovať skutočný počet vlastných zamestnancov.

 

V dôsledku tohto opatrenia armáda a štátne inštitúcie predídu riziku, že by plytvali finančnými prostriedkami. Práve v spomenutej dohode o spolupráci medzi americkými námestníkmi ministerstiev obrany a zahraničných vecí je uvedené, že obe ministerstvá sa budú snažiť vytvoriť spoločnú databázu pre účely zvýšenia transparentnosti (Memorandum of Agreement..., 2007). Plytvaniu finančných prostriedkov zabránia aj vyššie spomenuté opatrenia ministerstva zahraničných vecí, ako napríklad špeciálni agenti sprevádzajúci kontraktorov. Títo agenti môžu byť napríklad využití na kontrolu, či PMCs riadne plnia svoje úlohy, aby nedochádzalo k prípadom, keď klienti ako ministerstvo obrany či zahraničných vecí platili veľké sumy za  nedostatočne poskytnuté služby. Na druhej strane si musíme opäť položiť otázku, či si tieto opatrenia nevyžiadajú privysoké dodatočné náklady.

 

 
Záver
 
 

 

Na záver môžeme všeobecne skonštatovať, že využívanie PMCs prináša výhody najmä z politického hľadiska v prípade, pokiaľ ide o vzťah mocnosť s vojenskou prítomnosťou v zahraničí voči vlastnému obyvateľstvu. Nasadenie PMCs v Iraku poukázalo na fakt, že oficiálne armády a vlády štátov poverujú kontraktorov vysoko rizikovými úlohami, ktoré si často vyžadajú obete na životoch. Vďaka tomu môže oficiálna armáda štátu znížiť straty na životoch svojich príslušníkov. To je výhoda najmä z politického hľadiska, keďže stratou každého vojaka klesá podpora obyvateľstva pre pokračovanie vojenskej prítomnosti v zahraničí. Prípady využitia PMCs v Iraku poukázali aj na ďalšie výhody z politického hľadiska. PMCs sú nasadzované v prípadoch, kedy by štát riskoval, že bude obvinený zo zasahovania do vnútorných záležitostí, čo môže negatívne ovplyvniť jeho vzťahy so zahraničím. To bol príklad Izraela, ktorý uprednostnil služby PMCs pred nasadením príslušníkov vlastných oficiálnych armád. Nesmierny význam tieto spoločnosti zohrávajú aj v čase sťahovania sa vojsk, keďže kontraktori môžu nahradiť armádu v mnohých úlohách, v dôsledku čoho môžu mocnosti ukončiť rýchlejšie vojenskú prítomnosť v danom štáte. Je politicky priateľnejšie ponechať pár tisíc kontraktorov ako rovnaký počet vojakov na území určitého štátu.
    

 

Z politického aspektu však spoliehanie sa štátu a jeho armády na PMCs prinieslo aj vážne problémy. Pokiaľ ide o podporné firmy, hlavný problém bol ten, že uprednostňovali zahraničných pracovníkov pred miestnymi Iračanmi a subdodávateľské firmy zo zahraničia pred lokálnymi. V prípade Iračanov a irackých firiem totiž hrozilo riziko, že existuje prepojenie na miestne teroristické a povstalecké skupiny. Zároveň mnohé rekonštrukčné projekty tieto PMCs dostatočne nerealizovali v dôsledku neexistencie efektívnej kontroly zo strany vládnych a armádnych orgánov. Pokiaľ ide o konzultačné firmy, problém nastal najmä v dôsledku nadmerne používanej palebnej sily kontraktorov, čo často viedlo k smrti mnohých nevinných civilistov. Príčinou týchto problémov je absencia efektívnych právnych a iných mechanizmov na kontrolu PMCs, ktoré by zabránili nevhodnému správaniu sa kontraktorov, ako napríklad streľba do civilistov, a jasne vymedzili rozsah ich právomocí. Tieto vyššie spomenuté faktory nepochybne viedli k strate podpory miestneho obyvateľstva voči USA, ich spojencom a ich vojskám pôsobiacich v Iraku. Ďalším rizikom je nasadzovanie kontraktorov do operácií, ktoré tradične patria do kompetencií štátnych orgánov a oficiálnej národnej armády, čo oslabuje moc štátu a ohrozuje jeho záujmy.
  

 Situácia v Iraku dokázala, že nasadenie konzultačných firiem prináša do istej miery výhody i z vojenského aspektu. PMCs preberajú od armád zodpovednosť za nebojové úlohy ako ochrana objektov či výcvik. Vďaka tomu môže armáda uvoľniť ďalšie kapacity na vykonávanie bojových operácií. Situácia v Iraku pritom poukázala na fakt, že kontraktori s dlhoročnými skúsenosťami v armáde vedia tieto úlohy zvládať efektívnejšie ako príslušníci oficiálnych armád, ktorí väčšinou len ukončili výcvik a boli nasadení na miesto ozbrojeného konfliktu.
    

Z vojenského hľadiska však využívanie PMCs prinieslo aj problémy. Podporné firmy v mnohých prípadoch nedokázali poskytnúť dostatočnú technickú a logistickú podporu pre fungovanie armády. Napríklad, dodávali nevhodne upravenú vodu či potraviny. Po prvé, hlavnou príčinou bol nízky počet personálu v armádnych i štátnych inštitúciách kontrolujúcich realizáciu dohôd s podpornými firmami. Druhou dôležitou príčinou boli dohody o imunite zbavujúce firmy zodpovednosti v prípade smrti či ujmy na zdraví vojakov. Po tretie, podporné firmy ako hlavní dodávatelia poverovali čiastočnými úlohami ďalšie subdodávateľské firmy, ktoré neboli priamo kontrolované štátnymi orgánmi.

 

Vďaka tomu dochádzalo ku korupcii a zákazky získavali často subdodávatelia podplácaním hlavných dodávateľov, hoci ich neboli schopní realizovať. Po štvrté, americká armáda podcenila význam podporných firiem a začala sa zaoberať plánmi na využitie PMCs pre logistickú podporu až po začatí invázie do Iraku. Tým nemali PMCs dostatočný čas na prípravu. Na druhej strane pri využívaní služieb konzultačných firiem bol najväčším problémom z vojenského hľadiska fakt, že kontraktori sa stali častým cieľom povstalcov, keďže nosili len ľahké zbrane na sebaobranu a ochranu klientov, vďaka čomu nehrozil odvetný útok ako v prípade oficiálnej armády. Zároveň absentovala dostatočná komunikácia medzi oficiálnymi armádami a kontraktormi, v dôsledku čoho si často vojaci zmýlili povstalcov so zamestnancami PMCs, na ktorých spustili paľbu.
    

Z ekonomického hľadiska je značne sporné, či uprednostňovať kontraktorov pred príslušníkmi oficiálnych armád. V prípade konzultačných firiem je z krátkodobého hľadiska výhodným uprednostniť príslušníka ozbrojených síl daného štátu, ktorý si vyžaduje podstatne menšie mesačné náklady ako kontraktor. Na druhej strane z dlhodobého hľadiska je výhodnejšie zamestnať kontraktorov, s ktorými je možné po uplynutí zmluvného pomeru ihneď prerušiť vzťahy na rozdiel od príslušníkov oficiálnych armád, ktorým treba platiť rôzne dávky či poistenie.

 

Zároveň v prípade, ak sú armáda či iné ozbrojené zložky nútené zvyšovať počet počet svojich síl, je výhodnejšie najať už skúsených kontraktorov, ako prijať nových stálych zamestnancov, čo si vyžaduje nemalé náklady na previerky, výcvik a dlhodobé udržiavanie. Na základe prípadu Iraku môžeme konštatovať, že najväčšie problémy z ekonomického hľadiska boli predražené kontrakty a plytvanie finančnými prostriedkami v prípade konzultačných i podporných firiem. Hlavným dôvodom v oboch prípadoch bola chýbajúca konkurencia, ktorá by znížila ceny, v dôsledku absencie verejnej súťaže pri poskytovaní kontraktov a fakt, že zákazky boli často udeľované len jedinej firme. Pokiaľ ide o podporné firmy, príčinou predražených kontraktov boli aj dohody „cost-plus“, ktoré umožňovali firmám požadovať poplatky za služby poskytnuté navyše, čím sa kontrakty nesmierne predražili. Ďalším problémom bol vzťah dodávateľ a subdodávateľ.

 

Čím viac subdodávateľov pracovalo pre dodávateľa, tým dochádzalo k väčšiemu predražovaniu kontraktov pre armádu. V prípade konzultačných firiem bola hlavným dôvodom plytvania finančných prostriedkov neexistencia presných databáz o počte kontraktorov pracujúcich pre PMCs. Z tohto dôvodu mohli PMCs poskytovať na svoje úlohy menej kontraktorov, ako si pôvodne zaplatil klient, napríklad ministerstvo zahraničných vecí USA. V dôsledku neexistencie presných číselných údajov bolo ťažké overiť si schopnosti PMCs kapacitne splniť požiadavky. Pri tejto absencii efektívnej kontroly tiež konzultačné firmy investovali menšie prostriedky do vybavenia kontraktorov, ako bolo pôvodne dohodnuté v zmluve s klientom, čo opäť viedlo k plateniu peňazí za neposkytnuté služby.
    

Na základe týchto problémov a ich príčin vyplývajúcich z činnosti PMCs v Iraku zastávame názor, že bude dôležité posilniť kontrolu PMCs. Navrhujeme preto najdôležitejšie opatrenia, ktoré by mali vlády a ich oficiálne armády prijať, pokiaľ bude nutné nasadiť tieto spoločnosti do podobných konfliktov ako Irak aj v budúcnosti.
    

Prvým opatrením je zaistiť dohľad nad realizáciou kontraktov, zaviesť nové orgány a prijať nových pracovníkov dohliadajúcich, či PMCs dostatočne realizujú rekonštrukčné projekty, technickú i logistickú podporu pre armády. Rovnako by mohli  jednotlivé inštitúcie, ktoré sú klientami PMCs, vytvoriť nové pracovné pozície. Úloha týchto nových pracovníkov by bola sprevádzať ozbrojených kontraktorov v teréne a dohliadať, či nezneužívajú palebnú silu a či PMC investovala dostatočne do opatrení na zabezpečenie kontraktu, napríklad opancierovanie vozidiel. Na druhej strane, ako sme v tejto práci upozornili, nárast počtu nových kontrolných orgánov a zamestnancov znamená pre štát rast byrokracie. To znamená nové finačné náklady potrebné na jej udržiavanie, čo značne spochybňuje ekonomickú výhodnosť PMCs. Z tohto hľadiska by bolo vhodným riešením poveriť aspoň čiastočne kontrolou PMCs aj súkromné firmy.
    

Druhým opatrením je prijatie právnych mechanizmov, ktoré jasne stanovia, že PMCs bez ohľadu na klienta budú spadať pod jurisdikciu štátu, kde pôsobia. Tým by sa malo predísť prípadom, keď iracká vláda získala právo vykonávať jurisdikciu len nad PMCs, ktoré podpísali kontrakt s americkou armádou. V dôsledku toho sa PMCs, ktoré podpísali kontrakt s ministerstvom zahraničných vecí, ocitli mimo kontroly. Rovnako je dôležité, aby všetky vládne inštitúcie využívajúce služby PMCs spolupracovali a koordinovali svoju činnosť pri tvorbe nových legislatívnych a ďalších opatrení. Zároveň by právne normy mali jasne stanoviť obranný charakter konzultačných firiem, aby ich služby neboli využívané na úlohy tradične zverené štátnym orgánom ako účasť na bojových operáciách či policajných misiách, a nedochádzalo tým k vytváraniu paralelných súkromných armád či polície. Samozrejme, ak majú mať tieto dokumenty význam, je dôležité, aby boli právne záväzné.
    

Ako tretie opatrenie by mala armáda a všetky dôležité vládne inštitúcie, ktoré sú klientami súkromných vojenských spoločností, i samotné PMCs, vytvoriť spoločné databázy kontraktorov. To by prispelo k transparentnosti, keďže všetci klienti ako armáda či ministerstvo zahraničných vecí by mali spoločne k dispozícii presné údaje o kapacitných schopnostiach PMCs zvládať zverené úlohy. Zároveň by mala spoločná databáza obsahovať aj mená osôb a spoločností napojených na teroristické skupiny. Vďaka tomu by mohli PMCs bez väčších rizík infiltrácie najímať miestnych obyvateľov a poskytovať subkontrakty miestnym firmám.
    

Po štvrté, dôležité je zabezpečiť úzku komunikáciu medzi oficiálnymi armádami a PMCs. Ide najmä o výmenu informácií o pohybe konvojov sprevádzaných kontraktormi. Vďaka tomu by kontraktori mali mať istotu, že armáda alebo iné skupiny kontraktorov v blízkom okolí prídu na pomoc v prípade prepadnutia. Zároveň by tým získali príslušníci oficiálnych armád presné údaje o pozícii kontraktorov, kvôli čomu by si ich nezmýlili s povstalcami. Nutné je však, aby sa na tomto komunikačnom systéme medzi armádou a PMCs zúčastňovali všetky súkromné vojenské spoločnosti.
    

V poslednom rade, potrebné je prijať ešte niektoré opatrenia, ktorými sa má zabrániť plytvaniu finančnými prostriedkami a predraženým kontraktom. Ide hlavne o organizovanie verejnej súťaže a udeľovanie kontraktov pre viac firiem. Aj takáto obmedzená konkurencia prispieva k nižším cenám kontraktov. Ďalším opatrením je posilniť kontrolu subdodávateľským firiem, či im nie sú prideľované zákazky len z dôvodu, aby hlavní dodávatelia účelovo zvýšili cenu kontraktov.
                    

Zdroje
 


Agreement Between the United States of America and the Republic of Iraq On the Withdrawal of United States Forces from Iraq and the Organization of Their Activities during Their Temporary Presence in Iraq [online]. 2008. New York Times.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
http://graphics8.nytimes.com


ARTHUR, S. 2004. Krvavé peníze - účetnictví americké okupace Iráku [online]. Britské listy. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
http://blisty.cz

 

BALLARD, K. M. 2007. The Privatization of Military Affairs: A Historical Look into the Evolution of the Private Military Industry. In JÄGER, T., KŰMMEL, G. (eds.) Private Military and Security Companies Chances, Problems, Pitfalls and Prospects. Wiesbaden : GWV Fachverlage GmbH, 2007. ISBN 978-3-531-14901-1, s. 37 – 53.

Blackwater incident: What happened [online]. 2008. BBC News. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://news.bbc.co.uk/2/hi/7033332.stm >

BOWYER, R. 2004. Dictionary of Military Terms. 3. vyd. London : Bloomsbury Publishing Plc., 2004. 289 s. ISBN-13: 978-0747574774.

BRIODY, D. 2004. THE HALLIBURTON AGENDA The Politics of Oil and Money. New Jersey : John Wiley & Sons, Inc., 2004. 290 s. ISBN 0- 471-63860-9.

BROMWICH, D. 2008. Euphemism and American Violence. In New York Review of Books, 2008, číslo 5. ISSN 0028 – 7504, s. 28 – 30.



BROOKS, D. J. 1999. The Business End of Military Intelligence: Private Military Companies [online]. Military Intelligence Professional Bulletin. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.fas.org >

CALKINS, L. B., FISK, M. C. 2009. KBR Seeks to Blame Army, Insurgents for Iraq Deaths [online]. Bloomberg. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.bloomberg.com>

CAPACCIO, T. 2010. KBR to Get $568 Million Army Order as Federal Agency Alleges Kickbacks  [online]. Bloomberg. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.bloomberg.com/ >

Coalition Provisional Authority Order Number 17 [online]. 2004. The Coalition Provisional Authority. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.iraqcoalition.org >

Convention of the OAU for the Elimination of Mercenarism in Africa [online]. 1977. International Humanitarian Law - Treaties & Documents. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.icrc.org >

ČECH, N. 2007. Soukromí zabijáci v privatizované válce [online]. Britské listy.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.blisty.cz/art/36687.html >

DPC. 2005. Halliburton´s Questioned and Unsupported Costs in Iraq Exceed $1.4 Billion [online]. United States House of Representatives Committee on Government Reform Minority Staff Special Investigations Division. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete: <http://dpc.senate.gov>


ELKIND, P. 2005. THE TRUTH ABOUT HALLIBURTON [online]. CNN Money.
[cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://money.cnn.com >

ELSEA, J. K., SCHWARTZ, M., NAKAMURA, K. H. 2008. Private Security Contractors in Iraq: Background, Legal Status, and Other Issues [online]. Congressional Research Service. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://www.fas.org>

FAINARU, S. 2008. Big Boy Rules America´s Mercenaries Fighting in Iraq. Philadelphia : Da Capo Press, 2008. ISBN 978-0-306-81743-4. 254 s.

FARINA, Ch. 2005. Edinburgh Risk and Security Management After Action Review [online]. Defense Review. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.defensereview.com >

FRC. 2011. IRAQ: THE TRANSITION FROM A MILITARY MISSION TO A CIVILIAN-LED EFFORT [online]. Senate Foreign Relations Committee. [cit. 10. 2. 2011].
Dostupné na internete:
<http://foreign.senate.gov>

GAO. 2006. High-Level DOD Action Needed to Address Long-standing Problems with Management and Oversight of Contractors Supporting Deployed Forces [online]. United States Government Accountability Office. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.gao.gov >

GAO. 2010. Warfighter Support: A Cost Comparison of Using State Department Employees versus Contractors for Security Services in Iraq [online]. United States Government Accountability Office. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.gao.gov >


GAO Issues Report on Halliburton’s Troop Support Contract in Iraq [online]. 2004. Halliburton Watch. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.halliburtonwatch.org >

GAUDIN, S. 2010. Sociétés militaires privées : De la privatisation à la mercenarisation du champ de bataille [online]. Theatrum Belli.  [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.theatrum-belli.com>

GERAGHTY, T. 2010. Žoldáci Zasvěcený příběh nájemných žoldnéřů. Praha : Naše vojsko, 2010. 403 s. ISBN 978-80-206-1097-3.

GRASSO, V. B. 2010. Defense Logistical Support Contracts in Iraq and Afghanistan: Issues for Congress  [online]. Federation of American Scientists. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.fas.org >

GRIFFIN, J. 2009. CIA Hired Blackwater for Al Qaeda Hit Squads [online]. Fox News. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.foxnews.com >

HASTINGS, D. 2006. Whistle-blower lawsuit: Halliburton subsidiary overcharged, took food meant for U.S. troops' party [online]. Taiwan News. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.taiwannews.com.tw >

HEDGPETH, D. 2008. KBR Faulted on Water Provided to Soldiers [online]. The Washington Post. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.washingtonpost.com >



HEFLING, K., LARDNER, R. 2010. Company under fire for faulty electrical work in Iraq awarded deal worth up to $2.8 billion [online]. The Associated Press. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://abcnews.go.com>

HOWE, H. M. 1998. Private Security Forces and African Stability: The Case of Executive Outcomes. In The Journal of Modern African Studies, roč. 36, 1998, číslo 2. ISSN 0022-278X, s. 310.

CHATTERJEE, P. 2009. HALLIBURTON´S ARMY How a Well-Connected Texas Oil Company Revolutionized the Way America Makes War. New York : Nation Books, 2009. 284 s. ISBN 978-1-56858-392-1.

CHATTERJEE, P. 2010. Agility Attempts to Vault Fraud Charges [online]. CorpWatch. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.corpwatch.org/article.php?id=15513 >

CHUNOVIC, L. 2010. Private security contractors vs military in Iraq: GAO studies the comparative cost [online]. GSN News. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.gsnmagazine.com/node/20339 >

International Code of Conduct for Private Security Service Providers [online]. 2010. International Code of Conduct for Private Security Service Providers. [cit. 30. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.icoc-psp.org>

International Convention against the Recruitment, Use, Financing and Training of Mercenaries [online]. 1989. United Nations Documents. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.un.org/documents/ga/res/44/a44r034.htm>


ISENBERG, D. 2004. Protecting Iraq's precarious pipelines [online]. Asia Times.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.atimes.com>

ISENBERG, D. 2009. Private Military Contractors and U.S. Grand Strategy. Oslo : International Peace Research Institute, 2009. 49 s. ISBN 978-82-7288-324-8.

ISENBERG, D. 2009a. SHADOW FORCE Private Security Contractors in Iraq. Westport : Praeger Security International, 2009. 244 s. ISBN 978-0-275-99633-8.

ISENBERG, D. 2009b. Dogs of War: Contractors fulfilling a contract -- imagine that [online]. United Press International. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.upi.com >

JOIRIS, C. 2006. The Mercenary Challenge to Anti-militarism [online]. War Resisters League. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.warresisters.org>

KELLEY, M. 2007. Largest Iraq contract rife with errors [online]. USA TODAY. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.usatoday.com >

KRAMER, D. 2007. Does History Repeat Itself? A Comparative Analysis of Private Military Entities. In JÄGER, T., KŰMMEL, G. (eds.) Private Military and Security Companies Chances, Problems, Pitfalls and Prospects. Wiesbaden : GWV Fachverlage GmbH, 2007. ISBN 978-3-531-14901-1, s. 23 – 35.

LOI n° 2003-340 du 14 avril 2003 relative à la répression de l'activité de mercenaire (1) [online]. 2003. AdmiNet. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://admi.net>

LUDWIG, M. 2010. KBR Under Pressure From Congress Over Allegations of Poisoning Soldiers [online]. Truthout. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.truth-out.org/ >

Memorandum of Agreement (MOA) Between the Department of Defense and the Department of State on USG Private Security Contractors [online]. 2007. United States Department of Defense Publications.  [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.defense.gov >

MILLER, G. 2009. CIA-Blackwater assassination contract points to larger connections [online]. Los Angeles Times. [cit. 6. 11. 2010].
<http://articles.latimes.com >

MILLER, T. C. 2007. Contractors outnumber troops in Iraq [online]. Los Angeles Times. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://articles.latimes.com >

Nedvědická, V. 2010. Nasazení soukromých vojenských společností ve vojenských operacích v Iráku a Afghánistánu. In Globální bezpečnost v Obamově éře. Praha : Metropolitní univerzita Praha, 2010. ISBN 978-80-86855-58-5, s. 134 – 158.

No precise number for contractors in Iraq [online]. 2009. Middle East Online.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.middle-east-online.com >

ORTIZ, C. 2007. Overseas Trade in Early Modernity and the Emergence of Embryonic Private Military Companies. In JÄGER, T., KŰMMEL, G. (eds.) Private Military and Security Companies Chances, Problems, Pitfalls and Prospects. Wiesbaden : GWV Fachverlage GmbH, 2007. ISBN 978-3-531-14901-1, s. 11 – 22.

ORTIZ, C. 2010. Private Armed Forces and Global Security A Guide to the Issues. Santa Barbara : Praeger, 2010. 250 s. ISBN 978-0-313-35592-9.

PAVKA, M. 2000. Soukromé společnosti zabývající se vojenskou činností [online]. Centrum strategických studií. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.barrister.cz >

Payback: 99 percent of political donations from Halliburton's board of directors go to Republicans [online]. 2004. Halliburton Watch. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.halliburtonwatch.org >

PELHAM, N. 2003. Iraq: Contractors Accused of Importing Labor and Exporting Profit [online]. CorpWatch. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.corpwatch.org/article.php?id=8770>

PELTON, R. Y. 2008. Oprávnění zabíjet Kontraktoři ve válce s terorismem. Praha : Mladá fronta, a.s., 2008. 384 s. ISBN 978-80-204-1907-1.

PEROLLI, B. 2006. Role of Third Country Nationals in Iraq Queried. In Journal of International Peace Operations, roč. 2, 2006, číslo 2. ISSN 1933-8198, s. 17.

PINCUS, W. 2007. Security Contracts to Continue in Iraq [online]. The Washington Post. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.washingtonpost.com>

POLREICH, M. 2004. Privatizace národních zájmů [online]. Britské listy.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.blisty.cz/art/18694.html>

Private Military Companies: Options for Regulation. 2002. London : Stationery Office, 2002. 48 s. ISBN 0 10 291415 X.

Private Security Contractors at War [online]. 2008. Human Rights First. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://www.humanrightsfirst.org >

Protocol Additional to the Geneva Conventions of 12 August 1949, and relating to the Protection of Victims of International Armed Conflicts (Protocol I) [online]. 1977.  International Humanitarian Law - Treaties & Documents. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.icrc.org >

RISEN, J., MAZZETTI, M. 2009. Blackwater Guards Tied to Secret C.I.A. Raids [online]. The New York Times.  [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.coml >

RIZZO, J. 2010. New legislation for defense contractors calls for congressional OK [online]. CNN Politics. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://articles.cnn.com >

ROOD, J. 2009. Audit: U.S. Overpaid Blackwater [online]. ABC News. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://abcnews.go.com >

SCAHILL, J. 2007. Blackwater The Rise of the World´s Most Powerful Mercenary Army. New York : Nation Books, 2007. 550 s. ISBN: 978-1-560-25979-4.

SCAHILL, J. 2009. Blackwater Still Armed in Iraq [online]. ZNet. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://www.zcommunications.org >

SCHOR, E. 2010. Military Contractors Were Granted Legal Indemnity for Hazardous Substances [online]. The New York Times. [cit. 31. 1. 2011]. Dostupné na internete:
<http://www.nytimes.com >



SCHWELLENBACH, N., SEBERT, L. 2010. The Struggle to Police Foreign Subcontractors in Iraq and Afghanistan [online]. The Center for Public Integrity.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.publicintegrity.org >

SINGER, P. 2003. Corporate Warriors: The Rise of the Privatized Military Industry. New York : Cornell University Press, 2003. 352 s. ISBN 0-8014-4114-5.

SIZEMORE, B. 2010. Blackwater may have overcharged for Iraq work, audit finds [online]. All Business.  [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.allbusiness.com>

SULLIVAN, J. 2010. Blumenauer demands that Pentagon explain KBR immunity deal [online]. The Oregonian. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.oregonlive.com>

SULLIVAN, J. 2010a. Hexavalent chromium case: Iraq contractor cut deal for lawsuit immunity [online]. The Oregonian. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.oregonlive.com >

Tal-Shir, A. 2005. Israelis trained Kurds in Iraq [online]. Ynetnews. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.ynetnews.com>

TATE, D. 2008. US Lawmakers Probe Electrocutions of US Troops in Iraq [online]. Global Security. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://www.globalsecurity.org >



TATE, J. 2010. National Security Inc. [online]. The Washington Post. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://projects.washingtonpost.com >

TF SAFE improves electrical safety in Iraq. [online]. 2008. US Army Corps of Engineers.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.usace.army.mil >

The Military Balance 2009. London : Routledge, 2009. 450 s. ISBN 978-1-85743-516-0.

The Montreux Document On pertinent international legal obligations and good practices for States related to operations of private military and security companies during armed conflict [online]. 2008. In International Humanitarian Law - Treaties & Documents.
[cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.icrc.org >

US-Iraqi contract 'in disarray' [online]. 2007. BBC News. [cit. 6. 11. 2010].
Dostupné na internete:
<http://news.bbc.co.uk >

VISINGR, L. 2007. Soukromé vojenské společnosti: Nepostradatelná podpora [online].
NATOaktual. [cit. 6. 11. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.natoaktual.cz >

ZELINKA, P. 2007. Privatizace bezpečnosti - Typologie coby nutnost. In Journal of Security Issues, roč. 1, 2007, číslo 1. ISSN 1802-9361, s. 1-28. Dostupné na internete:
<http://www.jsiss.net >
 

Zoznam skratiek


CAMCO (Central Aircraft Manufacturing Company)
Americká korporácia montujúca vojenské lietadlá v Číne v 30. rokoch 20. storočia

CPA (Coalition Provisional Authority)
Dočasná koaličná správa

CRS (Congressional Research Service)
Úrad poskytujúci členom amerického Kongresu analýzy o dôležitých politických otázkach

CSA (Combat Support Associates)
Názov kuvajtskej súkromnej vojenskej spoločnosti

CWC (Commission on Wartime Contracting)
Komisia amerického Kongresu pre kontrolu kontraktov v Iraku a Afganistane

DCAA (Defense Contract Audit Agency)
Úrad kontrolujúci kontrakty amerického ministerstva obrany

DCMA (Defense Contract Management Agency)
Americký úrad pre kontrolu kontraktov ministerstva obrany

DPC (Democratic Policy Committee)
Výbor amerického Senátu zložený z členov Demokratickej strany

DSCP (Defense Supply Center Philadelphia )
Úrad zodpovedný za zaistenie logistickej podpory pre americké vojská v zahraničí

ECOMOG (Economic Community of West African States Monitoring Group)
Zoskupenie ozbrojených síl západoafrických štátov

EO (Executive Outcomes)
Britská súkromná vojenská spoločnosť
ESS (Eurest Support Services)
Nemecká spoločnosť poskytujúca potraviny

FRC (Foreign Relations Committee)
Výbor amerického Senátu pre zahraničné vzťahy

GAO (Government Accountability Office)
Americký úrad pre kontrolu vládnych výdavkov

ICCC (Iraq Coalition Casualty Count)
Mimovládna organizácia monitorujúca straty vojakov a kontraktorov v Iraku

KBR (Kellogg, Brown and Root)
Názov americkej súkromnej vojenskej spoločnosti

KMS (Keenie Meenie Services)
Názov britskej súkromnej vojenskej spoločnosti

LMI (Logistics Management Institute)
Americký inštitút poskytujúci poradenstvo vláde v oblasti logistiky

LOGCAP (Logistics Civil Augmentation Program)
Program armády USA na logistické využitie civilných zdrojov

MNF-I (Multi-National Force – Iraq)
Mnohonárodnostné sily v Iraku

MPRI (Military Professional Resources Inc.)
Názov americkej súkromnej vojenskej spoločnosti

MWR (Morale, Welfare and Recreation)
Zariadenia umožňujúce oddychové a rekreačné aktivity pre vojakov


Navy SEAL (Sea, Air, Land)
Špeciálne jednotky americkej armády

OFPP (Office of Federal Procurement Policy)
Úrad pre kontrolu vládnych kontraktov

PMC (Private Military Company)
Súkromná vojenská spoločnosť

PMCs (Private Military Companies)
Súkromné vojenské spoločnosti

PSC (Private Security Company)
Súkromná bezpečnostná spoločnosť

PSCs (Private Security Companies)
Súkromné bezpečnostné spoločnosti

RIO, RIO II (Restore Iraqi Oil)
Americké programy pre obnovu irackého ropného priemyslu

RUF (Revolutionary United Front)
Zjednotená revolučná fronta v Sierra Leone

SAS (Special Air Service)
Názov britských špeciálnych síl

SSF (Sultan's Special Forces)
Názov ománskych špeciálnych síl

TF SAFE (Task Force for Safety Actions for Fire and Electricity)
Úrad kontrolujúci bezpečnosť zariadení na amerických vojenských základniach

 

Poznámky


[1]CAMCO bola založená už v roku 1933. Spoločnosť montovala vojenské lietadlá pre čínsku armádu bojujúcu proti Japonsku. Až na prelome rokov 1940-1941 CAMCO začala najímať bývalých príslušníkov americkej armády, prezývaných Lietajúce tigre.
[2]    Základy jednotiek SAS boli položené počas 2. svetovej vojny s cieľom viesť operácie za nepriateľskými líniami. Jednotky sú poverené rôznymi špeciálnymi operáciami, ako napríklad protiteroristické akcie či oslobodzovanie rukojemníkov.
[3]    Spoločnosť bola založená v roku 1977. Okrem Srí Lanky sa KMS angažovala počas studenej vojny v iných regiónoch sveta ako Saudská Arábia, Afganistan či Omán. Na začiatku 90. rokov KMS ukončila svoju činnosť, v súčasnosti jej bývalá dcérska spoločnosť Saladin Security pôsobí v Iraku.
[4]    MPRI bola založená v roku 1987. Od založenia spoločnosti jej zamestnanci poskytovali výcvik zahraničným armádam v mnohých štátoch sveta ako Bosna a Hercegovina, Irak, Kuvajt či Juhoafrická republika. Firma pôsobí do súčasnosti.
[5]    Išlo o medzinárodnú vojenskú operáciu na čele s USA s cieľom odstrániť vojenský režim, ktorý bol nastolený po zvrhnutí zvoleného prezidenta Aristideho. Operácia prebiehala od septembra 1994 do marca 1995 a viedla k znovunastoleniu vlády Aristideho.
[6]    Vigilant Warrior bola vojenská vedená USA, ktorá bola odpoveďou na aktivity irackých vojsk, ktoré sa priblížili ku kuvajtským hraniciam. Operácia prebiehala od októbra 1994 do decembra 1994, kedy sa iracká vláda rozhodla stiahnúť svoje pozemné sily z územia blízko Kuvajtu.
[7]     Ide o americký inštitút založený v roku 1961. Poskytuje americkej vláde a jej agentúram okrem iných služieb aj      poradenstvo v oblasti riadenia a poskytovania logistiky.
[8]    Ománske špeciálne sily SSF sa rozhodol založiť sultán Kabús po potlačení ozbrojeného odporu proti vláde, ktorý viedli komunistické guerrilly v rokoch 1962 – 1975. Cieľ bol ten, aby jednotky SSF boli schopné rýchlo reagovať na bezpečnostné hrozby, najmä útoky protivládnych teroristických a guerrillových skupín.
[9]    Ide o jednotky amerického námorníctva pre špeciálne operácie založené v roku 1962. Príslušníci Navy SEAL sú schopní operovať na vode, vo vzduchu, na súši i pod vodou. Medzi ich úlohy patria operácie rôzneho charakteru ako oslobodzovanie rukojemníkov, protiteroristické akcie či prieskum bojiska.
[10]    EO bola založená v roku 1989. Poskytovala vojenský personál, výcvik a logistickú podporu len pre oficiálne uznané vlády štátov. Spoločnosť prerušila svoju činnosť v roku 1998.
[11]    ECOMOG bolo zoskupenie príslušníkov ozbrojených síl viacerých západoafrických štátov, ktoré mali spoločne pôsobiť na mieste konfliktov. Nigéria prispievala v najväčšej miere, pokiaľ išlo o počet vojakov a financie. ECOMOG bolo založené v roku 1990 s cieľom intervenovať v Libérii, kde prebiehala občianska vojna. ECOMOG predstavovalo jeden z prvých pokusov v Afrike založiť regionálnu bezpečnostnú iniciatívu.
[12]    Sandline bola založená na začiatku 90. rokov 20. storočia. Okrem Sierry Leone mala Sandline záujem angažovať sa aj v Papua Novej Guinei, kde chcela pomôcť miestnej vláde získať pod kontrolu ostrov Bougainville kontrolovaný rebelmi. Táto operácia však nebola nikdy zrealizovaná. Spoločnosť ukončila činnosť v roku 2004. Zakladateľ Sandline T. Spicer je v súčanosti riaditeľom súkromnej vojenskej spoločnosti Aegis pôsobiacej v Iraku.
[13]    GAO bol založený v roku 1921. Pomáha americkému Kongresu kontrolovať výdavky federálnej vlády. Na požiadanie výborov a podvýborov Kongresu vedie kontrolu, či federálne zdroje sú vynakladané efektívne, podáva správy o ekonomickej efektivite vládnych programov a pomáha hľadať riešenia, ako najefektívnejšie ušetriť finančné prostriedky.
[14]    KBR, Inc. bola dcérskou spoločnosťou Halliburtonu 44 rokov. Na začiatku apríla 2007 sa však KBR, Inc. stala samostatnou firmou. Z tohto dôvodu, pokiaľ budeme hovoriť o činnosti KBR pred aprílom 2007, použijeme pojem Halliburton/KBR, keďže Halliburton realizoval svoje kontrakty v Iraku prostredníctvom KBR. Keď budeme analyzovať jej aktivity po apríli 2007, použijeme názov KBR, keďže v tomto období už išlo o samostatnú spoločnosť. 
[15]    Ide o jedno z 10 amerických vojenských veliteľstviev. Bolo založené v roku 1983. Pod jeho operačnú zodpovednosť patrí Egypt, Blízky východ a stredná Ázia. Jeho úlohou je podporovať vojensko-bezpečnostnú spoluprácu medzi USA a štátmi v danom regióne.
[16]    Po tom, čo USA a ich spojenci vojensky zvrhli režim prezidenta Saddáma Husajna, nastolili v Iraku 21. 4. 2003 dočasnú koaličnú správu CPA. Tá bola rozpustená 28. 6. 2004, kedy bola moc odovzdaná dočasnej irackej vláde. V roku 2005 bola moc zverená irackej prechodnej vláde a po parlamentných voľbách v decembri 2005 sa k moci dostala prvá iracká stála vláda.
[17]    V roku 2010 zostávalo v USA približne 50 000 amerických vojakov.
[18]    Tieto zariadenia umožňujú vojakom na základniach oddychové a rekreačné aktivity.
[19]    Členmi DPC sú senátori za Demokratickú stranu. Pomáha pri tvorbe návrhov zákonov demokratických senátorov, vedie vypočúvania, pomáha pri rozvoji spoločnej pozície Demokratickej strany.
[20]    Agility bola založená v roku 1979 a v roku 2004 sa stala najväčším poskytovateľom logistických služieb na Blízkom východe. Poskytuje logistické služby vládam, ministerstvu obrany i medzinárodným organizáciám na celom svete.
[21]    Úrad generálneho inšpektora bol založený v roku 1978. Jeho úloha je informovať americké ministerstvo obrany a Kongres o jednotlivých realizovaných programoch či kontraktoch ministerstva, viesť vyšetrovania a navrhovať možné riešenia.
[22]    DCMA je americký vládny úrad za kontrolu realizácie kontraktov ministerstva obrany a iných poverených vládnych agentúr. Ako samostatný úrad bol založený v roku 2000.
[23]    Úrad CRS, známy ako think tank Kongresu, má za úlohu poskytovať objektívne analýzy o dôležitých politických otázkach pre členov oboch komôr amerického Kongresu.
[24]    Tamimi bola založená v roku 1953. Spoločnosť má pobočky v Kuvajte, Bahrajne, Spojených arabských emirátoch či Katare. Jej aktivity zahŕňajú technické či logistické podporné služby, konštrukcia ropovodov,  poskytovanie potravín alebo iných životne dôležitých služieb. Armáda USA je dôležitý klient firmy Tamimi.
[25]     ESS je dcérska spoločnosť britskej firmy Compass Group PLC založenej v roku 1941 a poskytujúcej      podporné či logické služby. Ako subdodávateľ firmy Halliburton/KBR ESS bola v rokoch 2003 - 2006 zodpovedná za fungovanie 13 stravovacích zariadení na vojenských základniach v Iraku.
[26]    Altanmia býva často v médiách za tento subkontrakt kritizovaná aj z dôvodu, že  predtým nemala žiadne skúsenosti v oblasti nákupu, predaja a prepravy paliva. Predtým nepôsobila ani v ropnom priemysle, ako tvrdí aj vedenie kuvajtskej štátnej ropnej spoločnosti KPC. Podľa mnohých médií má vedenie spoločnosti Altanmia úzke väzby s členmi kuvajtskej kráľovskej rodiny. 
[27]     Jej úloha je zhromažďovať štatistiky o stratách na životoch vojakov i kontraktorov. Údaje zverejňuje aj na     svojej internetovej stránke spolu s grafmi i tabuľkami. Organizácia bola vytvorená v roku 2003 s cieľom     monitorovať straty civilistov a vojakov v ozbrojených konfliktoch v Iraku a Afganistane. Údaje z internetovej      stránky tejto organizácie využívajú viaceré americké i britské médiá ako napríklad BBC.
[28]    DCAA je agentúra ministerstva obrany zodpovedná za kontrolu kontraktov amerického ministerstva obrany a do istej miery aj iných agentúr. Poskytuje rôzne finančné poradenské služby orgánom ministerstva zodpovedných za tvorbu nových kontraktov.
[29]    Tento úrad je zodpovedný za zabezpečovanie všetkých potrebných tovarov a služieb pre amerických vojakov ako strava, oblečenie, lieky a pod. pôsobiacich v zahraničí.
[30]    Napríklad, T. Sultan je výkonným riaditeľom Agility. Zároveň pôsobí v dozornej rade Sultan Center. J. Sultan a jeho štyria bratia sú držiteľmi akcií Sultan Center a kontrolujú značnú časť akcií Agility.
[31]     OFPP bol založený v roku 1974 a vláde poskytuje poradu pri prijímaní opatrení, aby získavanie tovarov a      služieb od súkromných dodávateľov bolo ekonomicky čo najvýhodnejšie. 
[32]    Úrad je zodpovedný za vykonávanie inšpekcií zariadení využívaných americkými vojakmi v Iraku. Plne funguje od augusta 2008.
[33]    Ide o civilného zamestnanca v rámci ministerstva obrany. Jeho úloha je podávať výborom Kongresu, predstaviteľom vlády a verejnosti informácie o programoch, plánoch, schopnostiach a kapacitách armády.
[34]    Americký galón má hodnotu približne 3,8 litrov.
[35]    MNF-I boli mnohonárodnostné sily. Ich úloha bola udržiavať stabilitu v Iraku po rozpustení CPA v lete 2004. Na základe rezolúcie BR OSN 1546 z júna 2004 bolo úlohou MNF-I udržiavať bezpečnosť v Iraku, zabraňovať terorizmu a chrániť iracké územie. MNF-I ukončili svoju činnosť 31. decembra 2009. V Iraku ostali len príslušníci amerických ozbrojených síl. Z irackého územia sa majú americké vojská definitívne stiahnúť do konca decembra 2011.
[36]    Firma pôsobila pod názvom Blackwater v rokoch 1997 – 2009. Vo februári 2009 vedenie firmy zvolilo meno Xe Services, keďže pôvodný názov Blackwater bol spojený s mnohými mediálnymi škandálmi.
[37]    USACE je americká armádna agentúra, ktorá má približne 34 000 zamestnancov a je zodpovedná za množstvo úloh. Poskytuje služby v oblasti konštrukčných prác vo viac ako 90 štátoch sveta, dohliada nad udržiavaním infraštruktúry a poskytovaním nevyhnutného technického vybavenia pre americkú armádu.  
[38]    Bývalý príslušník amerických špeciálnych síl SEAL E. Prince bol spoluzakladateľom firmy Xe Services v roku 1997. V marci 2009 E. Prince oznámil, že odstupuje z funkcie výkonného riaditeľa firmy.
[39]     Príslušníci americkej námornej pechoty pôsobia v rámci amerických námorných síl. Využívajú mobilitu amerického námorníctva s cieľom rýchlo odpovedať na bezpečnostné krízy vo svete. Zúčastnili sa aj invázie do Iraku v roku 2003. Po páde Husajnovho režimu naďalej pôsobili v Iraku a zúčastnili sa i útoku amerických síl na iracké mesto Fallúdža držané povstalcami v apríli 2004. V roku 2008 pôsobilo v aktívnej službe 190 000 príslušníkov námornej pechoty.
[40]    Táto PMC bola založená v roku 2003 a väčšinu svojich aktivít zameriavala firma na Irak. V roku 2006 bola firma premenovaná na Edinburgh International a v apríli 2010 Triple Canopy získala kontrolu v tejto spoločnosti.
[41]    Úlohou tejto operácie bola organizácia volieb v Iraku.
[42]    FRC bol založený v roku 1816 a ide o jeden z pôvodných stálych výborov amerického Senátu. Všeobecne možno konštatovať, že je poverený dohľadom nad zahraničnou politikou americkej vlády. Má právomoc vypočúvať vysokých predstaviteľov amerického ministerstva zahraničných vecí.
[43]    CSA je kuvajtská PMC založená v roku 1998 s cieľom poskytovať výcvik, logistickú podporu a ozbrojenú ochranu pre americkú armádu v Kuvajte.
[44]    Organizácia bola založená v roku 2003 a spočiatku operovala pod názvom Jama'at al-Tawhid wal-Jihad. Je známa aj ako al-Kájda v Iraku. Ide o sunnitskú extrémistickú skupinu, ktorá má za cieľ zvrhnúť miestny režim v Iraku, marginalizovať šíitsku populáciu a nastoliť islamský kalifát.
[45]    Komisia bola založená v roku 2008. Kontroluje kontrakty podpísané medzi vládou a PMCs, ktoré sa týkajú Afganistanu a Iraku. Komisia je zodpovedná za preskúmanie, zhodnotenie a tvorbu odporúčaní, ako efektívne kontrolovať realizáciu týchto kontraktov.
[46]    Ide o neziskovú organizáciu založenú v roku 1983, ktorá je financovaná vládou USA. Jej úloha je pomáhať pri rozvoji demokratických systémov v zahraničí.
[47]    Ide o PMC so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Zameraná je na poskytovanie bezpečnostných služieb medzinárodným spoločnostiam v regiónoch s nestabilnou bezpečnostnou situáciou.
 

 
< Predchádzajúca