Veliteľ egyptskej armády Hassan al-Roweny prihovárajúci sa k protivládnym demonštrantom v Káhire vo februári 2011 (zdroj: cdn.theatlantic.com)

Project ARES 3. februára 2012 zverejnil komentár Šádí Shanaáha, v ktorom hodnotil povolebnú situáciu v Egypte. Autor poukázal na niektoré skutočnosti, prečo nie je nutné obávať sa volebného víťazstva islamistických politických strán. V snahe objektívne informovať verejnosť o zahranično-politických udalostiach prinášame tentokrát článok od Daniela Pipesa, v ktorom tiež reaguje na výsledky parlamentných volieb v Egypte. Pán Pipes poskytuje odlišný pohľad na súčasnú situáciu a poukazuje na dôvody, prečo výsledky volieb nebudú viesť k demokratizácii miestneho režimu. Pán Pipes získal doktorát z histórie na Harvardskej univerzite, pričom tri roky študoval aj v Egypte. Prednášal na viacerých prestížnych amerických univerzitách. Pôsobil aj ako zahraničnopolitický komentátor pre viaceré televízne stanice ako BBC alebo Al Jazeera. V súčasnosti je prezidentom amerického think tanku Middle East Forum, zameraného na bezpečnostné otázky Blízkeho východu. Pán Pipes súhlasil s poskytnutím tohto článku pre Project ARES, ktorý bol pôvodne uverejnený na stránke danielpipes.org 24. januára 2012, na ktorej sú publikované viaceré zahranično – politické analýzy autora.

Keď bola 23. januára zvolená egyptská Dolná snemovňa, mali islamisti 360 zo 498 kresiel, čiže 72 percent. Toto ohromujúce číslo však odráža skôr taktiky vládnuceho vojenského vedenia, ktoré chce zostať pri moci, než verejnú mienku v krajine.

V článku, ktorý bol pred nedávnom uverejnený, ("Egyptský volebný podvod," 6. decembra 2011), sme uviedli, že rovnako, ako Anwar El-Sadat a Husní Mubarak v minulosti "takticky posilnili islamistov ako figúrky v pozadí, aby získali zo Západu podporu, zbrane a peniaze," aj Mohamed Tantawi a jeho Najvyššia rada ozbrojených síl (SCAF) "naďalej hrá túto únavnú starú hru."

Bývalý americký prezident G. W. Bush (vľavo) a jeho egyptský kolega H. Mubarak (vpravo) počas stretnutia v Egypte v roku 2008 (zdroj: georgewbush-whitehouse.archives.gov)

Pri tomto tvrdení sme poskytli tri dôkazy: (1) lokálne volebné podvody (Pozn. redakcie Project ARES: D. Pipes vo svojom článku Egyptský volebný podvod uvádza, že Najvyššia rada ozbrojených síl dočasne poverená vládnutím v Egypte financovala podplácanie miliónmi dolárov "formou 'walk around' money (drobné finančné príspevky), lacným oblečením a potravinami", ktoré umožnili stovkám miestnych pobočiek islamistických politických organizácií kúpiť si hlasy. D. Pipes sa odvolal na správu bývalého amerického veľvyslanca v Maroku M. Ginsberga); (2) SCAF ponúkol islamistom "obchod"; a (3) armáda podporuje islamistické politické strany (Pozn. redakcie Project ARES: D. Pipes vo svojom článku Egyptský volebný podvod upozornil, že Anwar El-Sadat, Husní Mubarak a teraz Mohamed Tantawi ako doplnok takticky podporovali islamistov s cieľom získať podporu Západu. Autor uvádza prípad, keď George W. Bush tlačil na Mubaraka, aby dovolil väčšiu politickú participáciu. H. Mubarak odpovedal na výzvu G. W. Busha zvolením 88 členov Moslimského bratstva do parlamentu, čím varoval Washington pred tým, že demokracia = prevzatie moci islamistami). O sedem týždňov neskôr viaceré známky poukazujú na podvod v omnoho väčšej miere.

Strana slobodných Egypťanov, klasická vedúca politická strana v Egypte, oznámila 10. januára, že podala viac ako 500 sťažností na voľby do Dolnej snemovne, "ale nebolo prijaté žiadne právne opatrenie" ako odpoveď. Strana sa stiahla z nadchádzajúcich volieb do Hornej snemovne, pretože "narušitelia volieb sú odmeňovaní tým, že profitujú z volebných výsledkov, a tí, ktorí dodržiavajú zákony, sú potrestaní" a vyzvala k ich zrušeniu.

Bývalý generálny riaditeľ MAAE M. El Baradei (zdroj: i.telegraph.co.uk)

Mohamed ElBaradei, bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) stiahol 14. januára svoju kandidatúru na úrad prezidenta, pretože voľby vnímal ako zmanipulované: "Moje svedomie," vyhlásil, "mi nedovoľuje kandidovať na úrad prezidenta, ani na žiadnu inú úradnú pozíciu, pokiaľ to nebude v rámci skutočného demokratického systému."

Podľa správy denníka El-Badil, uverejnenej 10. januára, podalo šesť kandidátov do parlamentu oficiálnu sťažnosť na celý rad úradníkov a požadovalo, aby boli voľby anulované a uskutočnené znova. Jeden z kandidátov, kandidát strany Wafd Ibrahim Kamel, vysvetlil, ako získal vládne dokumenty, ukazujúce, že voliť bolo oprávnených menej ako 40 milliónov Egypťanov, ale terajších volieb sa zúčastnilo 52 miliónov voličov, čiže 12 miliónov hlasov bolo podvodom. Tento nárast sa podľa neho dosiahol tým, že mená a identifikačné čísla legitímnych voličov sa 2 až 32 – krát duplikovali v iných volebných obvodoch.

Mamdouh Hamza, predseda mimovládnej Egyptskej Národnej rady, potvrdil toto falšovanie pre denník El-Badil, nazval ho "najväčším zločinom podvodu v egyptskej histórii." Požadoval, aby boli voľby do Dolnej snemovne uskutočnené znova, od úplného začiatku.

Naopak, víťazní islamisti, ktorí pohŕdajú demokraciou, sa takmer vôbec neusilovali utajiť podvod, ktorý stál za ich volebným úspechom. Niektorí z nich šli až tak ďaleko, že hrdo a trúfalo vyhlasovali, že byť nečestnými je ich islamskou povinnosťou. Tal'at Zahran, vodca saláfistov nazval demokratický systém "nevereckým," "kriminálnym," a "mimo [Protokolov] Sionských mudrcov." Cynicky poznamenal, že "je našou povinnosťou falšovať voľby; Boh nás za to odmení."

Predseda Najvyššej rady ozbrojených síl M. Tantawi (zdroj: www.tagesschau.de)

Je príznačné, že Zahran tiež chváli Tantawiho: "Tak ako sme dali Mubarakovi bay'a [islamský prísažný sľub lojality], teraz podporujeme SCAF. Ak sa Tantawi rozhodne zostať pri moci, budeme ho podporovať až do jeho smrti." Správy naznačujú, že islamisti a armáda bez problémov spolupracujú v takých kľúčových otázkach, ako je autonómia armády a pozmenenie ústavy z roku 1971. Ich spolupráca má zmysel, pretože islamisti usilujú o jednotu moslimov, ako aj o sústredenie plnej pozornosti na ich nevereckého nepriateľa (špeciálne na židov a kresťanov).

S toľkými dôkazmi o podvode nás zarazí, že západní politici, žurnalisti a vedci naďalej považujú falošné výsledky práve ukončených egyptských volieb za platné vyjadrenie vôle národa. Kde sú cynickí žurnalisti, spochybňujúci to, ako saláfisti z ničoho vyhrali 28 percent hlasov? Prečo tvrdí analytici, ktorí sa nedali oklamať zmanipulovanými voľbami v Rusku a Sýrii, skočili na "najväčší zločin podvodu v egyptskej histórii"? Možno preto, že sú zhovievaví ku Káhire kvôli jej takmer 40 ročnej kooperácii so západnými mocnosťami; alebo preto, že sú Tantawiho machinácie presvedčivejšie.

Vzhľadom na výslovné pohŕdanie SCAF volebnými výsledkami sme tiež prekvapení, že analytici očakávajú, že sa budú významne podieľať na budúcnosti krajiny. V skutočnosti SCAF manipulovala súčasné voľby pre svoj vlastný prospech; islamisti sú v tejto dráme pešiakmi, nie kráľmi. Nie sme svedkami ideologickej revolúcie, ale toho, ako jednotky armádnych dôstojníkov zostávajú dominantnými, aby si užívali sladké plody tyranie.

Ďakujeme za poskytnutie komentára.