Hoci je Somálsko jednou z najrôznorodejších krajín Afriky, len málokto očakával chronickú nestabilitu a násilné nezhody, ktoré ho postihli v posledných rokoch. V skorých 70. rokoch bolo Somálsko klientom Sovietskeho zväzu a dokonca mu dovolilo založiť námornú základňu v Berbere, na strategickom severnom pobreží, blízko úžiny, ktorá vedie do Červeného Mora. Somálsky diktátor Siad Barre nadviazal tento vzťah ako odpoveď na silnú americkú vojenskú podporu tradičnému somálskemu rivalovi, Etiópii, ktorá v tom čase bola pod vládou feudálneho vládcu Haile Selassieho. Keď vojenský prevrat ľavicových dôstojníkov roku 1974 zvrhol monarchiu a nasledujúci rok vyhlásil krajinu za marxisticko-leninský štát, veľmoci si vymenili spojencov. Sovietsky Zväz začal podporovať etiópsky "Dirg", Spojené Štáty Barreho režim v Somálsku.
V roku 1977 Somálsko napadlo východoetiópsku oblasť Ogaden a pokúsilo sa preičleniť etnicky somálske obyvateľstvo tejto oblasti. Etiópia za silnej sovietskej vojenskej podpory a pomoci 20 000 kubánskych vojakov dokázala tento útok odraziť. Zbigniew Brzezinski, vtedajší poradca prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť, tvrdil, že tento konflikt znamenal ukončenie obdobia zmierneného napätia so Sovietskym Zväzom a obnovenie Studenej Vojny.
Od neskorých 70. rokov až do obdobia tesne pred Siad Barreho zvrhnutím roku 1991 poslali Spojené Štáty do Somálska stovky miliónov dolárov v zbraniach a ako protihodnotu využívali vojenské zariadenia pôvodne vybudované pre Sovietov. Tieto základne boli určené na podporu americkej vojenskej intervencie na Strednom východe. Americkí politici nepovažovali za dôležité, čo ich podpora Barreho režimu spôsobí obyvateľom Somálska. Vláda po celé 80. roky ignorovala varovania odborníkov na Afriku, ochrancov ľudských práv a humanitárnych organizácií, ktorí tvrdili, že pokračovanie pomoci diktátorskej vláde Siad Barreho doženie Somálsko do nepokojov. Ukázalo sa, že tieto predpovede boli tragicky presné. Počas takmer pätnástich rokov podpory Spojených Štátov a Talianska, Barreho čoraz autoritátorskejší režim zmasakroval tisíce civilistov. Skutočná občianska vojna vypukla roku 1988 a útlak ešte vzrástol.
Vodcovia kmeňov v severnej tretine krajiny vyhlásili nezávislosť len aby unikli vládnemu prenasledovaniu. Veľkou centralizáciou moci vo svojej vláde Barre vážne oslabil tradičné štruktúry somálskej spoločnosti, ktoré po mnoho rokov umožňovali udržať civilný poriadok. Aby si udržal moc, Barre vyvolával rozpory medzi somálskymi kmeňmi. Sial semená budúceho bratovražedného chaosu, ktorý zase prispel ku masovému hladu a popohnal nešťastnú humanitárnu intervenciu Spojených Štátov roku 1992.
