Operácia obnovená nádej

Ešte pred diktátorovým pádom žiadal bývalý člen snemovne reprezentantov Howard Wolpe, v tom čase predseda Podkomisie pre Afriku, na ministerstve zahraničných vecí, aby prinútilo Barreho odstúpiť. Jeho žiadosť bola zamietnutá. „To, čo vidíte," povedal kongresman a bývalý profesor africkej politológie, „je všeobecný nezáujem o katastrofu, ku ktorej sme sami prispeli." Americký diplomat zo somálskeho hlavného mesta Mogadišo to potvrdil: „Je ľahké viniť nás za všetko, čo sa tu stalo." Avšak: „Hovoríme o suverénnej krajine. Sami sa rozhodli na to použiť americkú vojenskú pomoc týmto spôsobom, ubližovať ľuďom a zničiť vlastnú ekonomiku." Hoci Spojené Štáty vynakladali viac ako 50 miliónov dolárov ročne, aby podporili Barreho režim, neponúkli vlastne žiadnu asistenciu, ktorá by pomohla vybudovať sebestačnú ekonomiku a nakŕmiť obyvateľov Somálska. Spojené Štáty navyše cez Medzinárodný Menový Fond presadili program štrukturálnych reforiem, ktorý vážne oslabil miestnu poľnohospodársku ekonomiku.

V spojení s pádom centrálnej vlády, suchom a znepriatelenými milíciami prerušujúcimi dodávky potravín, to spôsobilo obrovský hladomor, ktorý vyústil do smrti viac ako 300 000 Somálcov, zväčša detí. Barre medzičasom eliminoval všetkých politických protivníkov, ktorých by bol národ ochotný nasledovať. Vytvoril tým politické vákuum, ktoré nebolo možné zaplniť, keď Amerikou podporovaný režim v januári 1991 konečne padol. Okamžite po vojenskom prevrate nariadil prezident evakuáciu ambasády v hlavnom meste. Táto operácia vošla do dejín pod názvom Eastern Exit. Napriek prebiehajúcej vojne v Perzskom zálive, boli pripravené lieatadlá C-130 na letiskách v Keni a dve obojživelné lode námorníctva USA v severnej časti Arabského mora.

1. januára 1992 poslala americká vláda do somálskych teritoriálnych vôd USS Guam, USS Trenton, 4.expedičnú brigádu námornej pechoty, lietadlá vzdušných síl predurčené na priamu leteckú podporu  AC-130 a 9-člennú skupinu pre špeciálne operácie SEALS. V priebehu desiatich dní evakuovali 281 nekombatantov (diplomatov s rodinami a ostatnými príslušníkmi diplomatického zboru). Počas evakuácie došlo k streľbe na amerických vojakov, avšak tí paľbu neopätovali.

11. januára USS Guam a USS Trenton vyložili evakuovaných (vrátane jedného dieťaťa narodeného počas evakuácie na palube jednej z lodí) v Muscate. Počas operácie nebol nikto zranený.Pozornosť sveta bola v tom čase upretá na začiatok Vojny v Zálive.

Vďaka koncu Studenej vojny a tomu, že Spojené Štáty mali teraz základne priamo v Perzskom Zálive, vypadlo Somálsko nakrátko z radarovej obrazovky americkej zahraničnej politiky. V novembri 1992 americký prezident George Bush senior na sklonku funkčného obdobia, (keď prehral s demokratom Billom Clintonom), podpísal ešte posledný vojenský rozkaz a vyslal do Somálska kontingent vojakov na takzvanú humanitárnu misiu. Presnejšie 30 000 námorníkov a príslušníkov prepadových a špeciálnych odriadov, ako U.S. Rangersa Delta Force. Začala sa operácia „Obnovená nádej. “Ich úlohou bolo pomáhať pri distribúcii humanitárnej pomoci, nakoľko dodávky potravinovej pomoci  prerušovali ozbrojené milície a zásoby sa nedostávala k civilnému obyvateľstvu, ktoré ju potrebovalo. Bezpečnostná rada OSN túto iniciatívu nasledujúci mesiac odsúhlasila. Mnoho Somálcov a humanitárnych organizácií bolo za ňu vďačných, ale mnohí iní vyjadrovali skepticizmus a poznamenávali, že hlad v skutočnosti dosiahol svoj vrchol už v lete a že bezpečnostná situácia sa tiež postupne zlepšila. V tom čase sa chaos ohľadom dodávok potravín obmedzoval iba na malé územie. Väčšina územia fungovala ako relatívne pokojné léna. Väčšinu potravín sa podarilo prepraviť a straty spôsobené krádežami boli len o niečo vyššie ako inde v Afrike. V niektorých prípadoch americké sily dopravenými potravinami  v podstate konkurenčne uškodili domorodým farmárom a v dlhšom časovom období spôsobili ďalší nedostatok potravín. V každom prípade sa len zopár Somálcov v tomto kľúčovom období zúčastnilo na rozhodovaní. Čo však malo pre Spojené Štáty najväčší význam, bolo to, že veľké množstvo Somálcov považovalo americké jednotky za reprezentantov vlády, ktorá bola najväčším západným podporovateľom nenávideného diktátora. Takáto drzá zahraničná vojenská prítomnosť v krajine, ktorá sa spod koloniálnej nadvlády oslobodila len pred niečo viac ako troma desaťročiami viedla k rastúcemu odporu a to hlavne preto, že elitné bojové jednotky neboli vycvičené pre takéto humanitárne misie. Spisovateľ a novinár David Halberstam citoval amerického ministra obrany, ako povedal spolupracovníkovi: „Posielame Rangerov do Somálska. Nedokážeme ich kontrolovať. Sú ako príliš vycvičení pitbuly. Nikto ich nezvládne.“

Streľba na americké vojenské cestné kontrolné body bola čoraz bežnejšia a Somálčania sa stali svedkami scén, ako zväčša bieli Američania trýznia a strieľajú ich čiernych krajanov. Úloha Spojených Štátov navyše prerástla do pokusov odzbrojiť niektorých vojnových magnátov, čo viedlo k ozbrojeným zrážkam, nezriedka v husto obývaných mestských oblastiach. Táto „plíživá misia" si vyžiadala aj americké obete, čo doma vytvorilo rastúci disent proti tomu, čo pôvodne bolo široko podporovanou zahranično-politickou iniciatívou. S láskavým súhlasom amerických daňových poplatníkov boli Barreho ozbrojeným silám predané tisíce pušiek M16, ktoré sa teraz sa dostali do rúk znepriatelených milícií a tie ich používali nielen na to, aby sa zabíjali navzájom a aby narúšali distribúciu humanitárnej pomoci, ale aj proti americkým vojakom.V máji nasledujúceho roku Spojené Štáty odovzdali vedenie misie OSN, čo bolo prvý krát, čo medzinárodné sily plnili naraz úlohy zamerané na udržanie pokoja a vynútenie mieru a zároveň zabezpečovali humanitárnu pomoc. Bolo to tiež prvý krát, čo OSN zasiahli bez formálneho pozvania vlády dotyčnej krajiny (pretože žiadna neexistovala).

Súvisiace články
Analýza: Militantný islamizmus v Africkom rohu Analýza : Somálsko - vojna klanov a radikálny islamizmus Úvaha: Somálske šance na politické riešenie vlastnej krízy Úvaha: Šance na návrat mierových síl OSN do Somálska