A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes79
mod_vvisit_counterVčera82
mod_vvisit_counterTento týždeň364
mod_vvisit_counterTento mesiac825

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Publikácia: Operácia obnovená nádej - Somálsko 1993
Napísal: Marianna KYSELOVÁ   
Piatok, 30.novembra 2007 - 20:17 hod.
Obsah článku
Publikácia: Operácia obnovená nádej - Somálsko 1993
Barreho diktatúra
Operácia obnovená nádej
Čierny jastrab zostrelený


Čierny jastrab zostrelený 

Somálci príliš neverili ani OSN. Konkrétne preto, že generálnym tajomníkom bol Butrus Butrus-Ghálí, významný podporovateľ Barreho v čase, keď stál na čele egyptského ministerstva zahraničných vecí. Americké sily, vedúce teraz misiu OSN, pokračovali v stále agresívnejších nájazdoch, vrátane významnej bitky v Mogadiše (dramatizovaná v americkom veľkofilme Black Hawk Down).Veľkého afrického štátu, ktorý vo svojej novšej histórii siahal dokonca aj po marxizme, sa zmocnili vojenskí diktátori. Najmocnejší z nich, generál Muhammad Farrah Aidid kontroloval najväčšiu časť územia vrátane hlavného mesta Mogadiša. Neexistovala žiadna ústredná vláda, ktorá by štát riadila. Jednotlivé klany územie rozporciovali a ich warlordi sa snažili zaberať čo najväčšie regióny pre seba.

ImageV januári 1993 nastúpil Bill Clinton. Operácia Obnovená nádej sa postupne stávala jeho nočnou morou. V máji sa rozhodol stiahnuť podstatnú časť vojakov domov. Čoskoro sa však ukázalo, že urobil zásadnú chybu. Vyše štyritisíc vojakov, ktorých v Somálsku ponechal, situáciu už vonkoncom zvládnuť nemohlo. Distribúcia potravín naďalej viazla.Generál Muhammad Farrah Aidid vycítil svoj čas. Nebál sa vojakov OSN a ani Američanov.

V júni, keď pakistanskí vojaci v modrých prilbách OSN kontrolovali sklad zbraní, stali sa terčom veľkého útoku. Viacerí prišli o život. Američania okamžite odpovedali. Keďže vedeli, že za prepadom stojí práve generál Aidid, rozhodli sa ho zatknúť. Od júna do októbra sa im to však nepodarilo. Museli zasiahnuť špeciálne sily. Okolo štyristo mužov z Delta Force a Rangers priletelo na vrtuľníkoch Black Hawk. Generál sa mal ukrývať v samom srdci Mogadiša, v hoteli Olympia neďaleko hlavného trhoviska.Bojovalo sa vyše sedemdesiat hodín a na konci súboja stratili Američania osemnásť mužov a vyše osemdesiat bolo ťažko ranených. Straty na druhej strane boli oveľa vyššie, padlo až tisíc Somálčanov. Obávaný generál však medzi nimi nebol.Spojenými Štátmi vedené sily OSN sa stali len ďalšou frakciou v tomto mnohostrannom konflikte. Kým sa Američania zväčša iba sťahovali na pevné pozície, ich primárnym cieľom sa stala ochrana vlastných síl.

ImageS narastúcou kritikou na Kapitolskom Vŕšku, ako zľava, tak aj sprava, stiahol v marci 1994 prezident Bill Clinton americké jednotky. Spojené národy stiahli posledné mierotvorné sily o rok neskôr. Americká intervencia do Somálska sa teraz všeobecne považuje za fiasko. Je do veľkej miery zodpovedná za následné americké váhanie ohľadom tzv. humanitárnych intervencií s výnimkou bombardovania z veľkej výšky. Bola hlavným faktorom pri odmietnutí intervenovať (či už jednostranne, alebo cez OSN) pre zabránenie genocíde v Rwande na jar 1994. Intervencia do Somálska bola pravdepodobne nevydareným pokusom dobre mieneného liberálneho internacionalizmu. Hoci nezanedbateľné sú aj iné faktory.Možno to bol pokus o získanie dôvodu na zvýšenie vojenských výdavkov napriek koncu Studenej Vojny, snaha o uchlácholenie moslimského sveta po americkom overkille vo vojne proti Iraku a nečinnosti pri masakroch moslimov v Bosne. A možno aj preventívna operácia proti moslimským extrémistom, ktorí by sa mohli vynoriť z týchto nepokojov. No moslimskí radikáli ľahko našli spolupracovníkov medzi Somálcami, už bez toho znechutenými americkou pomocou Barremu a teraz navyše rozzúrenými ničením spôsobeným priamou americkou intervenciou do ich krajiny. Ak to bolo skutočne takto, stojíme pred otázkou, ako mali Spojené Štáty reagovať.

ImageAmerické sily už začiatkom 90. rokov mali prístup k udivujúco presným spravodajským informáciám  a dokázali presne lokalizovať a zničiť povstalecké bunky v krízových regiónoch sveta. Prečo potom došlo k leteckým náletom na husto obývané oblasti, ktoré viedli k vysokým civilným stratám? Avšak vzhľadom na metódy, ktoré v aj súčasnej dobe používa Bushova administratíva na boj s terorizmom, ide o veľmi diskutabilnú problematiku. Lokálne konflikty, ktoré sa v tieto dni vedú v Afganistane či v Iraku, napovedajú, že "gunpoint diplomacy" amerického prezidenta asi nebude tým ideálnym riešením. V duchu teórie Bertranda Baddieho o multidiverzite kultúr, si bude riešenie problematiky intervencií vyžadovať niekoľko desaťročí. Ako povedal holandský profesor politológie Alex de Vaal, „je otázne, kadiaľ prebieha hranica medzi právom na suverenitu a právom na intervenciu.“  

Marianna Kyselová

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB Banská Bystrica       

Súvisiace články


Zdroje: 

www.banadir.com

www.marcacadey.com

www.hiraan.com

http://www.zmag.org/content/ForeignPolicy/zunes0117.cfm

www.mepoforum.sk

www.sfpa.sk

www.findarticles.com

Debiel, T., Nuscheler F.: Der Neue interventionizmus.Dietz Verlag, Bonn. 1996.Moskin,

J.R.: Dejiny námornej pechoty USA. Nakladateľstvo Laser-Books, Plzeň 1997.   



 
< Predchádzajúca