A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Interview

 Vážení čitatelia, JUDr. Marek Čejka, PhD. v minulosti poskytol pre Project ARES svoje interview so židovským rabínom zo Západného brehu. Miestny rabín poskytol v interview svoj názor na vývoj izraelsko –...
 Vážení čitatelia, Project ARES Vám tentokrát prináša interview, ktoré nášmu portálu poskytol JUDr.
 V decembri 2011 sa stiahli posledné americké jednotky z irackého územia. V tejto súvislosti pre Project ARES poskytol rozhovor Mgr. Tomáš Raděj, PhD. Pán Raděj dlhší čas strávil v štátoch...
 Project ARES Vám tentokrát prináša interview, ktoré poskytol Horia-Victor Lefter. Pán Lefter je absolventom politických vied na Université Montesquieu v Bordeaux vo Francúzsku. Pán Lefter sa špecializuje na...
 Miroslav Kadlec pôsobil vo Venezuele ako stážista 8 mesiacov v rámci organizácie AIESEC. Je absolventom Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pán Kadlec sa venuje cestovaniu po svete, spoznávaniu cudzích...

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes100
mod_vvisit_counterVčera155
mod_vvisit_counterTento týždeň100
mod_vvisit_counterTento mesiac2809

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Irán - jadrový program, podpora teroristických skupín, vzťahy s Ruskom a strednou Áziou

Legenda kvality vzťahov
veľmi záporný záporný skôr záporný skôr kladný kladný veľmi kladný

Najčítanejšie

Charakteristika neštátnych ozbrojených aktérov – prípadová štúdia Hizballáh III
Napísal: Marek MUTŇAN   
Sobota, 29.júna 2013 - 11:26 hod.

 

Vzťah s externými aktérmi

Vzťah Hizballáhu k ostatným aktérom medzinárodných vzťahov môžeme definovať na dve dôležité časti, a to vzťah so spojencami a nepriateľmi. Formovanie týchto vzťahov pozorujeme od vzniku hnutia v roku 1982. Samotné hnutie vzniklo ako reakcia na vyššie uvedené udalosti, preto analýza jeho vzťahov k ďalším aktérom vychádza zo štruktúry spojenec – nepriateľ.

Izrael

Hlavným nepriateľom Hizballáhu je Izrael. Hizballáh neuznáva jeho právo na existenciu a hlavným cieľom jeho boja je jeho likvidácia. Tento nepriateľský postoj je formovaný na jednej strane izraelskými akciami v Libanone počas občianskej vojny, ale aj rétorikou hlavného spojenca Hizballáhu Iránu. Izrael je aj v Otvorenom liste definovaný ako najväčší nepriateľ. ,,Tento nepriateľ je najväčšie nebezpečenstvo pre naše budúce generácie a pre osud našej krajiny, najmä pokiaľ ide o idei rozšírenia a expanzie, ktorá začala v Palestíne a túžba k vzniku veľkého Izraela od Eufratu k Nílu“ (An Open Letter The Hizballah Program). Hlavným dôvodom a predpokladom, ktorým Hizballáh zdôvodňuje svoju existenciu a svoj boj voči Izraelu, je ním definovaná agresia židovského obyvateľstva. Tento pohľad má však aj izraelský pohľad na daný problém. Izrael ako novodobý štát bol založený na historickom území, ktoré bolo od dávnych čias osídlené židovským obyvateľstvom, toto obyvateľstvo bolo v neskorších časoch vyhnané z tohto územia. Moslimský vplyv na tomto území sledujeme až od nášho letopočtu, teda neskôr ako na tomto území bolo usídlené židovské obyvateľstvo. Vo vzťahu k Izraelu ďalej Hizballáh neuznáva žiadne dohody a prímeria. ,,Sme si vedomí žiadnej zmluvy s nimi, žiadneho zastavenia paľby a žiadnej mierovej dohody, či už separátne alebo celkovo. Dôrazne odsudzujeme všetky plány na vyjednávanie s Izraelom a považujeme všetkých vyjednávačov za nepriateľov z toho dôvodu, že všetky vyjednávania nie sú nič iné ako legitimizovanie sionistickej okupácie Palestíny“ (An Open Letter The Hizballah Program). Preto Hizballáh označí svoj boj za definitívne skončený, až keď bude tento jeho najväčší nepriateľ zničený. Stiahnutie izraelských vojsk z územia Libanonu považuje Hizballáh za svoje víťazstvo.

 

Proti Izraelu bojuje okrem vojenských operácií aj nevojenskými, a to konkrétne zhrnuté v štyroch bodoch:

1. Presun teroristov a ich spolupracovníkov cez hraničné priechody s Izraelom pomocou falšovaných dokumentov

2. Pomáha vybudovať teroristické organizácie v samotnom Izraeli

3. Vykonáva cezhraničné podporné operácie hlavne prevozy zbraní a ľudskej sily

4. Finančne podporuje teroristické skupiny namierené proti Izraelu. (Hizballah (Party of God), 2011 )

Vojenské operácie proti Izraelu sa zameriavajú od teroristických k metodike povstaleckej skupiny. Hizballáh alebo organizácie, ktoré používa ako krycie organizácie, málokedy zaútočia na civilné židovské obyvateľstvo. Týmto myslíme priame teroristické útoky samovražedných atentátnikov a nie raketové ostreľovanie severného Izraela, ku ktorému dochádza veľmi často. Pri výpočte bojových stretov vychádza počet teroristických útokov ako menší oproti operáciám prevedeným klasickými technikami povstaleckej skupiny. Operácie vedené metodikou povstaleckej organizácie sa zameriavajú na pozície izraelskej armády v južnom Libanone, v takzvanej bezpečnostnej zóne. V tejto zóne dochádza buď k priamym útokom, ktoré sa však vzhľadom k palebnej prevahe uskutočňujú pri zníženej viditeľnosti. Najčastejšie používané metódy sú priame útoky, ale aj útoky na zásobovacie konvoje, prepady hliadok, používanie IED na zásobovacích trasách. Hizballáh napriek tomu, že disponuje aj s letectvom a tankovými jednotkami hlavne od 90. rokov uskutočňuje tieto operácie vyššie zmienenou metodikou, nakoľko Izrael disponuje niekoľko násobne vyššou palebnou prevahou.

Spojené štáty americké

V rámci vzťahov Hizballáhu k Spojeným štátom americkým môžeme podobne ako v rámci vzťahov s Izraelom hovoriť o vzťahu k nepriateľovi. Hizballáh vníma USA ako hlavného utláčateľa moslimov na svete. Takisto vníma USA ako hlavného podporovateľa sionistického Izraela pri jeho agresívnej politike voči susedom. Účasť americkej armády v mierových jednotkách, ktoré boli dislokované v Libanone v 80. rokoch, bola predstaviteľmi hnutia chápaná ako okupácia libanonského územia, voči ktorej bolo treba bojovať. Otvorený list vníma USA ako arogantnú superveľmoc snažiacu sa o ovládnutie libanonského územia, ktorá marginalizuje boj utláčaných, teda členov Hizballáhu len na boj teroristov, a definuje ich boj proti USA ako boj trvalý, pretože odhodlanie členov hnutia bojovať je veľké ( An Open Letter The Hizballah Program). Na základe tejto definície a takisto na vnímaní moslimského sveta a jeho postoja voči USA môžeme hodnotiť akcie, ktoré Hizballáh organizoval voči americkým cieľom. Či už to bola politika únosov alebo priame útoky na americké ciele, ktoré sme hodnotili vyššie. USA vzhľadom k danej politickej situácii a následnej vlne únosov vlastných občanov v Libanone pristúpili na obmedzenie diplomatických vzťahov a odporučili vlastným občanom necestovať do krajiny (Norton, 2007). Samotné zaradenie Hizballáhu ako organizácie teroristickej alebo povstaleckej prišlo zo strany USA až v roku 1997, kedy bol Hizballáh zaradený na zoznam teroristických organizácií. Pozoruhodné na tom je to, že k tomuto zaradeniu došlo až mimo nami sledované obdobie, čo hodnotíme jednoznačne ako dôsledok politickej situácie v krajine. Zaradenie k teroristickým organizáciam je aj následkom toho, že všetky akcie, ktoré Hizballáh vykonal voči americkým cieľom až na útok na základňu námornej pechoty, môžeme hodnotiť ako čisto teroristické.

 

Irán

Irán je definovaný ako jeden z hlavných sponzorov a duchovných zakladateľov Hizballáhu. Dôvody boli hlavne podpora šiítskej komunite a ich vzájomná prepojenosť v nábožensko – politických otázkach. Irán sa na podobné skupiny zameral hlavne po Iránskej islamskej revolúcii v roku 1979, kedy došlo k vytvoreniu teokratického modelu štátu. Po tomto vytvorení nového štátneho zriadenia smerovali snahy Iránu k vývozu myšlienok Iránskej islamskej revolúcie do celého islamského sveta. Táto geopolitická snaha narážala na rozdielnosť šiítskeho a sunnitského náboženského myslenia a na geopolitické záujmy jednotlivých krajín. Libanon bol prvou krajinou, kde dochádza k prijatiu myšlienok Iránskej islamskej revolúcie. Je to aj dôsledok toho, že väčšina šiítskych duchovných, ktorí pôsobili v Libanone, študovala na školách v Iráne, kde boli inšpirovaní ideami Iránskej islamskej revolúcie. Dochádzalo najmä v období po iránskej revolúcii k syntéze názorov. ,,Boli im blízke myšlienky islamského univerzalizmu i chomejníjovského islamského štátu a zhodne zdieľali nezmieriteľný postoj voči Izraelu“ (Šnaidauf, 2002). Dôležitým aspektom determinujúcim ďalšie vzťahy bola izraelská okupácia Libanonu. Irán okamžite na túto okupáciu reagoval vyslaním svojich Revolučných gárd v sile okolo 1500 mužov do údolia Biqá. Pôvodne zámery počítajúce skôr s infiltráciou Amalu zlyhali a vycvičili sa nové jednotky tvorené radikálnymi šiítskymi komunitami. Irán môžeme považovať za zakladateľa Hizballáhu. Pomoc pre hnutie bola od začiatku rozdelená do troch oblastí. Prvou oblasťou rozumieme priamu podporu bojových akcií, čo znamená poskytovanie výzbroje a výstroje a poskytovanie inštruktorov pre výcvik jednotiek. Irán bol od vzniku hnutia hlavným dodávateľom zbraní pre hnutie. Portfólio dodanej výzbroje sa menilo kontinuálne s tým, ako sa menili ciele hnutia. Pri vzniku to boli hlavne malé ručné zbrane a vybavenie na vedenie bojových operácií povstaleckou taktikou. Postupom času dochádzalo k dodaniu ťažšej výzbroje a dodávky zbraňových systémov môžeme pozorovať až do súčasnosti. Najčastejší spôsob transportu je kombinovaný letecko – pozemný, kde iránske nákladné lietadlá dopravia materiál do Sýrie, najčastejšie do Damašku, odkiaľ pokračuje do údolia Biqá v kamiónoch (Levitt, 2005). Druhou oblasťou myslíme oblasť poskytovania finančnej pomoci, pretože stále platí stará definícia, s ktorou sa stretávame už od dôb antiky, že peniaze sú nervom vojny. Bez finančnej pomoci Iránu by Hizballáh nedokázal existovať a viesť tak účinný boj ako vedie doteraz. ,,Iránska finančná pomoc sa v celkovom súčte odhaduje až na sumu 350 miliónov dolárov“ (Šnaidauf, 2002). V nami sledovanom období to znamená, že do konca občianskej vojny delíme túto pomoc nasledovne. Obdobie od vzniku hnutia po rok 1987 bolo obdobím, keď hnutie disponovalo neobmedzenými zdrojmi. Od roku 1987 do roku 1989 pozorujeme zníženie objemu finančnej pomoci pre Hizballáh. Dôvodmi tohto zníženia bol hlavne obrat v iracko – iránskej vojne, čo malo za následok vyčerpávanie samotného Iránu. Po roku 1989 hlavne po nástupe nového iránskeho prezidenta Rasfandžániho dochádza k zmene iránskej politiky, čo má za následok zníženie finančnej pomoci na minimálnu mieru. V tomto období už ale boli plne nastavené finančné mechanizmy v samotnom Libanone. Treťou oblasťou definujeme logistickú podporu v oblasti poskytovania informácií potrebných pre vykonávanie daných operácií. Pretože bez dôkladného plánovania nie je možné uskutočniť kvalitnú operáciu. Americký autor Matthew Levitt, ktorý je riaditeľom Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku, to definuje nasledovne: ,,Okrem hmotnej pomoci poskytuje Irán Hizballáhu nemenej kvalitatívnu pomoc prostredníctvom rôznych školení a logistickej podpory potrebnej pre fungovanie skupiny“ (Levitt, 2005). Hizballáh od začiatku formovania hnutia bol pod priamou iránskou kontrolou, čo pozorujeme aj na zložení šúry. Takisto Irán používa Hizballáh ako priamy nástroj svojej zahraničnej politiky, nakoľko priama iránska angažovanosť by mohla byť kontraproduktívna. Najčastejšie využitie je presadenie iránskych zahranično – politických záujmov v oblasti likvidácie odporcov iránskeho režimu v zahraničí. Všetky akcie, ktoré vykonáva Hizballáh v zahraničí a takisto všetky jeho zahraničné zdroje od finančných po ľudské sú pod priamou kontrolou iránskych tajných služieb (Levitt, 2005). Toto prepojenie Iránu a Hizballáhu definuje bývalý agent CIA na Blízkom východe Robert Baer nasledovne: ,,Nebol to Hizballáh, kto začal s terorizmom v Libanone. Oni nezaútočili na americkú ambasádu v roku 1983 alebo na námornú pechotu. Boli to Iránci“ (Norton, 2007, s.78).

 

Sýria

Vo vzťahoch so Sýriou môžeme pozorovať najväčšiu zmenu, ktorá nastala vo vzájomnom vnímaní oboch aktérov. Celkové zblíženie Hizballáhu a politickej elity Sýrie nastalo až mimo nami sledovaného obdobia. V nami sledovanom období môžeme hovoriť o fáze nepriateľstva a fáze postupného zbližovania oboch aktérov, nakoľko si toto zbližovanie vynútila geopolitická situácia. Sýria ako jeden z najsekulárnejších štátov v oblasti nepodporovala hnutia založené na náboženskom základe, hlavne na základe radikálneho učenia islamu. V oblasti Libanonu sa Sýria angažovala od začiatku občianskej vojny, ale jej podpora bola zameraná skôr na umiernenejšie hnutie Amal, ktoré nemalo až také radikalizované požiadavky ako iné šiítske hnutia. Sýria v tomto období zasahovala proti hnutiu Hizballáh aj vojensky, kde dochádzalo k bojom hlavne v severnej časti Libanonu a na predmestiach Bejrútu. Dochádzalo aj k popravám zajatých členov hnutia, konkrétne v roku 1987 popravila sýrska armáda 23 zajatých členov (Norton, 2007). V druhej polovici 80. rokov dochádza ku geopolitickej zmene pohľadu Sýrie na situáciu v Libanone a konkrétne aj na pohľad na hnutie Hizballáh. Tieto dôsledky môžeme pozorovať hlavne v neustálom zapájaní sa Izraela do bojov v občianskej vojne a takisto aj v neschopnosti regulárnej libanonskej armády riešiť danú situáciu. Takisto dôsledkom porážky sýrskej armády Izraelom boli sýrske vládnuce elity prinútené zmeniť svoj predchádzajúci pohľad na celkovú situáciu a nájsť vhodného spojenca proti izraelskému tlaku v oblasti. Jediným vhodným spojencom bol v danej geopolitickej situácii Irán, čo malo za následok akceptáciu existencie Hizballáhu a začiatok jeho neoficiálnej podpory, nakoľko Sýria stále podporovala aj hnutie Amal. Takisto nemožnosť poraziť Izrael vojensky viedla sýrskych predstaviteľov k podpore hnutí, ktoré by proti Izraelu bojovali aj inými prostriedkami ako je vojenská sila. Pri hodnotení vzťahov s ďalšími aktérmi svetového politického systému a pohľadu Hizballáhu na nich môžeme pozorovať stály odpor voči týmto aktérom. Hnutie Hizballáh neuznávalo kapitalizmus, zároveň však neuznávalo ani socializmus. Členovia Hizballáhu boli najväčšími odporcami komunistickej myšlienky na usporiadanie sveta a členov libanonskej komunistickej strany vraždili pri akomkoľvek kontakte (Norton, 2007). Takisto pri hodnotení vzťahov s vtedajšími európskymi štátmi tieto vzťahy môžeme definovať na základe Otvoreného listu ako vzťahy nie veľmi priateľské, nakoľko hnutie Hizballáh považovalo akékoľvek prejavy zásahu do politickej situácie v Libanone za prejav imperializmu. Konkrétne máme na mysli nasadenie vojenských jednotiek európskych štátov v mierových jednotkách počas občianskej vojny. Toto nasadenie chápal Hizballáh ako pomoc jednej strane konfliktu, konkrétne kresťanskej falange. Hlavne účasť francúzskych vojsk vzhľadom na bývalú koloniálnu minulosť sa ukázala ako zásadná pri formovaní tohto pohľadu.

Záver

Skúmaním jednotlivých aspektov našej práce sme dospeli k určeniu spoločných a rozdielnych znakov teroristických a povstaleckých organizácií. Za spoločné znaky môžeme považovať taktiku boja malej skupiny. Táto taktika je založená hlavne na prekvapivých útokoch s cieľom dosiahnuť maximálnu možnú efektivitu pri čo najmenších stratách. Určujúce sú hlavne útoky zo zálohy a využívanie IED, nakoľko obidve skupiny nie sú takticko – logisticky schopné bojovať proti regulárnej armáde bez strát. Ďalším spoločným znakom je využívanie médií ako hlavného komunikátora ich požiadaviek. Bez médií by bol boj obidvoch skupín značne sťažený, nakoľko by nedochádzalo k informovaniu verejnosti o jednotlivých cieľoch boja danej skupiny. Pre teroristickú organizáciu má využitie médií aj ďalší efekt, a to šírenie strachu z ďalších útokov, aj keď tieto už nemusia nastať. Za spoločný znak môžeme považovať aj využívanie civilného obyvateľstva k dopĺňaniu zásob a v prípade povstaleckej organizácie aj logistickej základne pre vedenie ďalších bojových činností. Za hlavný rozdielny znak sme určili bojový cieľ útokov. Pre teroristickú organizáciu je to civilné obyvateľstvo, nakoľko útoky voči nemu sú logisticky najjednoduchšie pri čo najväčšej možnej efektivite. Pri útokoch na vojenské ciele teroristická organizácia neberie až tak ohľad na civilné straty, a to dokonca aj medzi vlastným obyvateľstvom. Tieto straty, najmä moslimské teroristické organizácie, sa v prípade moslimského obyvateľstva chápu ako mučenícku smrť a v prípade neveriacich ako trest za ich hriechy. Povstalecká organizácia naopak striktne rozlišuje cieľ svojich útokov a nikdy neútočí na civilné ciele. Cieľ útoku povstaleckej skupiny je vždy iba vojenský, a to najčastejšie vojenská okupačná sila, ktorá okupuje dané územie. Miesto útoku zo zálohy na túto okupačnú silu sa vyberá vždy mimo civilné osídlenie, aby nedochádzalo k následnej trestnej akcii okupantov voči civilnému obyvateľstvu. Na základe vyššie určených znakov môžeme definíciu hnutia Hizballáh rozdeliť do dvoch časových období, a to obdobie teroristickej organizácie a obdobie etablovania sa ako organizácie povstaleckej s postupnou transformáciou na politické hnutie s čoraz väčším vplyvom na politickú scénu Libanonu. O prvej fáze môžeme hovoriť od obdobia etablovania hnutia, to znamená od roku 1982 až do konca občianskej vojny teda do roku 1991, kde jednoznačne prevažovala teroristická taktika. Túto taktiku hnutie používalo voči svojim oponentom, ale takisto aj voči civilnému obyvateľstvu, či už Libanonu alebo iných krajín, najčastejšie občanov krajín zapojených v mierových silách. Obdobie od konca občianskej vojny do súčasnosti nebolo v nami zvolenom období z toho dôvodu, lebo v tomto období sa Hizballáh prestal reprezentovať ako teroristická organizácia a dochádza v tomto období od definitívneho odklonu od taktiky teroristickej činnosti. V tomto období sa Hizballáh definitívne transformuje na politickú silu, ktorá však disponuje aj vojenským krídlom schopným viesť obranné operácie na libanonskom území. Zásadné zhrnutie charakteristiky hnutia neexistuje, pretože neexistuje jednotné zameranie jeho taktiky. Nemôžeme hovoriť o Hizballáhu len ako o čisto teroristickej organizácii a takisto nemôžeme hovoriť o čisto povstaleckej organizácii. V nami skúmanom období sa táto dichotómia prejavuje najradikálnejšie a na základe tejto dichotómie musíme posudzovať každú jednotlivú akciu hnutia samostatne. Táto dichotómia je zreteľne viditeľná aj na vzťahoch externých aktérov voči hnutiu, kde neexistuje jednoznačné zaradenie hnutia k určitej skupine, či už teroristických alebo povstaleckých organizácii.

Koniec tretej časti.

 

Zoznam bibliografických odkazov

An Open Letter : The Hizballah Program [online] standwithus.com [cit 2013-03-10] Dostupné na internete: http://www.standwithus.com

BLAHUŠ,P. 2011. Služba českých vojáku v kábulském pekle. In Military revue. ISSN 0027-8211 ,2011, roč.7, č.4,s. 53-56.

CALVERT,P. 2001 Gerily a teror In Kol. autorov Encyklopedie svetový terorismus. Praha: Svojtka 2001. ISBN 80-7237-340-4 s. 138-148.

CARR, C.2002 Dejiny terorismu. Praha : Práh 2002. 184 s. ISBN 80-7252-063-6

CIGÁNIK, Ľ. - JAŠŠOVÁ,E. 2006 Terorizmus. Bratislava : Ústav politických vied SAV 2006 373 s. ISBN 80-224-0892-1

GODOVÁ ,Z. 2002. Gerilová vojna In KULAŠÍK ,P. a kol. 2002 Slovník bezpečnostných vzťahov. Bratislava : Smaragd Pedagogické nakladateľstvo 2002. ISBN 80-89063-08-X s.56-57

HALOUZKA,M. 2012 Mýty a omyly v survivalu aneb co se v survivalu neučí [online ] ulozto.cz [cit 2013-02-14] Dostupné na internete : http://ulozto.cz

Hizballah Party of God, 2011 [online] globalsecurity.org [cit 2013-03-09] Dostupné na internete: http://www.globalsecurity.org

CHLÍBEK, M. 2004 Vlkodlak. Litovel : Vydavateľstvo Marek Chlíbek 2004.219 s.

KORÁN [online] islam-sk.sk [cit 2013-03-06] Dostupné na internete: http://www.islam-sk.sk

KOVAŘÍK, J. 2010 Napoleonova invaze 1807-1810. Trěbíč : Akcent 2010. 592 s. ISBN:

978-80-7268-683-4

KREJČÍ, O. 2010 Mezinárodní politika. Praha : Ekopress 2010. 751 s. ISBN 978-80-86929-60-6

LAŠKUL, V. 2006 Бейрутская операция советской разведки [online] chekist.ru [cit-2013- 03-05] Dostupné na internete: http://www.chekist.ru

LEVITT, M. 2005 Hezbollah Finances: Funding the Party of God [online] washingtoninstitute.org [cit 2013-03-06] Dostupné na internete: http://www.washingtoninstitute.org

MCALEESE, P. - AVERY, J. 2002 Bojový manuál. Praha : Naše vojsko 2002 187 s. ISBN 978-80-206-0983-0

MÁDL, M. 2012 Institucionalizace hnutí Hizballáh v Libanone [online] valka.cz [cit 2013-03-01] Dostupné na internete : http://www.valka.cz

MRÁZ,S. 2007 Medzinárodné právo verejné. Banská Bystrica : Prf UMB a Bratia Sabovci 2007 . 564 s. ISBN 978-80-8083-451-7

NORTON, R. A. 2007, Hezbollah. Princeton : Priceton University Press 2007 199 s. ISBN 978-0-691-14107-7

OTÁHAL, J. – KOUBEK, J. 2008 Príručka pro pruzkumníky. Praha : Naše vojsko 2008 270 s. ISBN 978-80-206-0965-6

PARTRICK, N. 2001 Libanonská občianska vojna In Kol. autorov Encyklopedie svetový terorismus. Praha: Svojtka 2001. ISBN 80-7237-340-4 s.302-303

PARTRICK, N. 2001 Teror v Libanone v rokoch 1980-1987 In Kol. autorov Encyklopedie svetový terorismus. Praha: Svojtka 2001. ISBN 80-7237-340-4 s.310-313

PELEGRÍNOVÁ, L. 2008 Hamás a Hizballáh: Komparácia civilných krídel islamských hnutí (magisterská práca) [online] is.muni.cz [cit 2013-02-28] Dostupné na internete: http://is.muni.cz

POLONSKÝ, D. 1998 Partizánska vojna In KULAŠÍK, P. a kol. 1998 Slovník bezpečnostných vzťahov. Bratislava :Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky 1998. ISBN 80-968077-1-4 s.112

SAMSON, I. 2003 Medzinárodný terorizmus. Bratislava : Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku 2003. 249 s. ISBN 80-968148-3-4

SOVOVÁ, L. 2011 Izrael sa obáva Kaddáfiho zbraní v cudzích rukách, zabezpečuje lietadlá [online] az-europe.eu [cit 2013-02-28] Dostupné na internete : http://az-europe.eu

ŠNAIDAUF, J. 2002 Libanonský Hizbulláh: vznik a transformace hnutí 1982-2000 [online] amo.cz [cit 2013-03-01] Dostupné na internete : http://www.amo.cz

RANSTORP, M. 2001 Hizballáh In Kol. autorov Encyklopedie svetový terorismus. Praha: Svojtka 2001. ISBN 80-7237-340-4 s.374-377

VISINGR,L. 2012 Merkava : Obrnená päsť Izraela In Strelecká revue ISSN 0322-7650, 2012, roč.44, č.8, s. 42-44

 

 

 

Fotoreportáž - Afganistan

Anketa

Ako ste sa dozvedeli o Project ARES ?
 

Úvahy a komentáre

  Project ARES Vám prináša článok od Jakuba Jandu, ktorý pôsobí ako publicista, poradca poslanca Parlamentu ČR a je koordinátorom think – tanku Evropské hodnoty. Príspevok reaguje na súčasnú debatu...
 Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od Mgr. Lukáša Visingra, ktorý je absolventom odboru Bezpečnostní a strategická studia na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. V...
Súčasné spoločenské, ekonomické a politické dianie v Číne ovplyvňuje predovšetkým Komunistická strana Číny (ďalej len Komunistická strana), najmä jej 24-členné politbyro, ktoré má ešte...
 Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od autora Petra Števkova, ktorý pôsobí ako študent bezpečnostných a strategických štúdií na Fakulte sociálních studií...
 Project ARES 3. februára 2012 zverejnil komentár Šádí Shanaáha, v ktorom hodnotil povolebnú situáciu v Egypte. Autor poukázal na niektoré skutočnosti, prečo nie je nutné obávať sa volebného...