Územie dnešného Alžírska bolo pôvodne obývané až do 7. storočia Berbermi. Následné invázie Arabov zanechali obrovský náboženský a kultúrny dopad, ktorého dôsledky sa prejavujú dodnes. Väčšinovým obyvateľstvom sa stali Arabi, úradným jazykom arabčina a dominantným náboženstvom islam. Berberi dnes tvoria 30 % populácie. V 16. storočí si krajinu podmanili otomanskí Turci.

V roku 1830 francúzska invázia ukončila tureckú nadvládu v Alžírsku. Alžírske územie Francúzi rozdelili na nové administratívne jednotky, tzv. departementy, a na pobrežné oblasti severu prišlo veľké množstvo francúzskych osadníkov, tzv. pieds-noirs, ktorí sa stali vplyvnými vo všetkých kľúčových oblastiach dovtedy ovládaných Arabmi alebo Turkami: ekonomika, obchod, poľnohospodárstvo, štátna správa, armáda. Dodnes alžírska vláda žiada Francúzsko ospravedlniť sa za okupáciu krajiny, hoci nejde o problém, ktorý by bránil rozvoju francúzsko-alžírskych vzťahov.

V roku 1954 armáda alžírskeho národno-oslobodzovacieho hnutia FLN (francúzsky Front de libération nationale, Front národného oslobodenia) vykonala na území Alžírska viaceré teroristické akcie, čím sa začala Alžíska vojna za nezávislosť. Ukončili ju dohody podpísané vo francúzskom meste Évian v roku 1962 a následný vznik samostatnej Alžírskej ľudovodemokratickej republiky. FLN sa odvtedy stala vládnucou stranou a Ben Bella bol prvým alžírskym prezidentom.

Následné roky znamenali masový odchod francúzskych osadníkov z krajiny, štát majetok bývalých kolonizátorov znárodnil. Ešte v súčasnosti sa vyskytujú ojedinelé prípady, keď bývalí pieds-noirs alebo ich potomkovia žiadajú súdnou cestou kompenzáciu za majetky, ktoré zanechali v Alžírsku. Hneď po získaní nezávislosti došlo k zhoršeniu vzťahov so susedným Marockým kráľovstvom. Spory sa týkali najmä hraníc novovytvorených štátov. V roku 1963 vypukla tzv. Piesočná vojna o západné a južné alžírske územia ležiace na hranici s Marokom. 20. 2. 1964 bolo dosiahnuté prímerie aj vďaka úsiliu Ligy arabských štátov a Organizácie africkej jednoty. V roku 1975 však vypukol konflikt na Západnej Sahare. Maroko toto teritórium anektovalo, čo vyvolalo protest u Alžírska, ktoré dodnes podporuje  separatistické hnutie POLISARIO bojujúce za samostatnosť Západnej Sahary. Tento nevyriešený spor o štatút územia sa považuje za najväčšiu prekážku budovania alžírsko-marockých vzťahov.

V roku 1989 vláda akceptovala politický pluralizmus, čo viedlo k vytvoreniu islamistickej politickej strany FIS (francúzsky Front islamique du salut, Front islamskej spásy). Tá v prvom kole parlamentných volieb v decembri 1991 vyhrala, čo viedlo k intervencii armády, ktorá chcela zachovať moc dovtedajšej vlády a druhé kolo sa už neuskutočnilo. Po 11. 1. 1992 sa moci ujala armáda a FIS bola postavená mimo zákon. Rozpútala sa občianska vojna, ktorá bola konfliktom medzi islamistickými radikálmi a alžírskou vládou a trvala takmer celé desaťročie. Vyžiadala si približne 100 000 ľudských životov z radov vojakov, militantov, civilistov. 

V roku 1999 sa k moci dostal prezident Abdelaziz Bouteflika, ktorý predstavil politiku národného zmierenia a zblíženia, čo malo priviesť krajinu k vnútornej stabilite. Teroristom, ktorí sa nezúčastnili na masakroch proti civilnému obyvateľstvu, bola poskytnutá amnestia. V roku 2004 bol Bouteflika opäť znovuzvolený za prezidenta a v roku 2005 bola referendom schválená Charta o národnom uzmierení a zblížení (francúzsky Charte pour la paix et la réconciliation nationale). Garantuje úplnú slobodu islamistickým militantom, ktorí sa dobrovoľne vzdajú a akceptujú politiku prezidenta Abdelaziza Boutefliku, rovnako aj zadržaným teroristom, ktorí nespáchali žiaden atentát.

V súčasnosti došlo k zlepšeniu bezpečnostnej situácie, hoci aktívna činnosť teroristov stále pretrváva, dnes je aktívnou teroristická skupina Organizácia al-Kájdy v islamskom Magrebe  (francúzsky akronym AQMI), s bývalým názvom GSPC (Groupe salafiste pour la prédication et le combat, Salafistická skupina pre kázanie a boj). Jej cieľ je zvrhnúť alžírsku vládu a nastoliť islamistický štát. Napriek tomu, že jej bývalý zakladateľ Hassan Hattab, položil v septembri 2007 zbrane, AQMI stále pokračuje vo svojej diverznej činnosti. Tiež ostáva problémom, ako integrovať bývalých členov FIS do politického života, ktorí žiadajú povolenie založiť novú stranu. Súčasná vládna koalícia strán FLN, RND a MSP, podporujúca prezidentovu politiku, je obviňovaná z násilného držania moci a potláčania pluralizmu. Zároveň nie je vyriešená otázka práv berberskej menšiny, ktorá sa stavia hlavne proti vládnym programom arabizácie. Na medzinárodnej scéne je možné badať snahy Alžírska o hlbšiu spoluprácu s Francúzskom, štátmi Stredomoria, Magrebu a USA v boji proti terorizmu. Hlbšej integrácii v Magrebe však bráni alžírsko-marocký spor o štatút územia Západnej Sahary. Alžírsko obviňuje Maroko, že násilím anektovalo teritórium a ide mu len o využívanie nerastných zdrojov a bohatých lovísk rýb na Západnej Sahare. Maroko zase argumentuje, že je to jeho historické územie a  Alžírsko podporuje POLISARIO, aby získalo prístup k Atlantickému oceánu.