Napriek tomu, že v Africkom rohu operuje viacero islamistických skupín, nie je veľmi pravdepodobné, že by sa z tohto regiónu mohla stať v budúcnosti základňa svetového terorizmu. Dôvodom je najmä skutočnosť, že islamizmus je spájaný s radikálnym saláfizmom, ktorý je nepriateľsky naladený k súfistickým tradíciám, na ktorých je postavený islam v tomto regióne. To je dôvodom prečo by sa islamistom nemalo ďalej dariť získavať masovú ľudovú podporu. Súčasná situácia v Somálsku, keď miestne islamistické zoskupenia vedú úspešné gerilové útoky proti etiópskej armáde sú zrejme len prechodným stavom, keďže islamisti v posledných mesiacoch vytvorili ad hoc koalíciu s milíciami klanu Hawiye, ktorý bojuje proti svojej marginalizácii zo strany TFG. To momentálne dodáva islamistom silu. A aj napriek tomu, že sa džihádistom podarilo inštitucionalizovať samých seba v rámci UIC, ktorá dosiahla značné vojenské úspechy, nesmieme zabúdať, že v regióne pôsobia štátni (USA, Etiópia) a neštátni (warlordi) aktéri, ktorí vždy budú vytvárať silnú hrádzu proti vlne militantného saláfizmu. Prirodzene nemožno s úplnou istotou tvrdiť, že islamizmus v budúcnosti nenaberie na sile. Medzi faktory, ktoré budú mať na vývoj situácie vplyv patrí:
a) riešenie etiópsko-eritrejského pohraničného sporu – ak sa nedosiahne diplomatické riešenie a nepristúpi sa ku konečnej demarkácii spoločných hraníc, situácia sa zrejme vyostrí natoľko, že dôjde k vypuknutiu novej vojny. To by znamenalo ďalšiu destabilizáciu regiónu, zrejme nútené presunutie etiópskej síl zo Somálska na eritrejský front, čo by mohli využiť somálski islamistickí militanti pre ofenzívu voči TFG a následný opätovný pokus o konsolidáciu svojej moci. Nový konflikt by pravdepodobne ešte vystupňoval podporu eritrejskej vlády pre somálskych islamistov. V prípade porážky Eritrei v novom konflikte by sa zrejme v tejto krajine ešte viac aktivizovala islamistická opozícia.
b) parlamentné a prezidentské voľby v Somálsku v roku 2009 – Ich priebeh a výsledok bude rozhodovať o budúcnosti krajiny. Ak sa TFG nepodarí dosiahnuť zmierenie s klanom Hawiye, tak sa ani po roku 2009 nepodarí Somálsku dostať zo špirály násilia. Práve neúspech demokratického politického procesu by mohol väčšinu obyvateľstva priviesť k názoru, že jedinou alternatívou zaručujúcej stabilitu krajiny je vytvorenie silnej islamistickej vlády. Neúspech volebného procesu by mohol znamenať väčšiu šancu mobilizácie más pre islamistické kruhy.
c) prezidentské voľby v USA v roku 2008 – Veľmi dôležitou bude stratégia nástupcu prezidenta Busha voči Africkému rohu. Rozhodujúce bude, či sa rozhodne riešiť samotné príčiny nestability regiónu a existencie islamistických militantných skupín (nájdenie riešenia konfliktu v Ogadene, zlepšovanie etiópsko-eritrejských vzťahov, zmierenie znepriatelených klanov v Somálsku atď.) alebo len symptómy celého problému (silová stratégia v podobe náletov na výcvikové tábory islamistov apod.)
d) vývoj konfliktu v Iraku – Vývoj situácie v Iraku bude rozhodovať o tom, nakoľko sa americká pozornosť bude sústrediť resp. odkláňať od problému islamizmu v Africkom rohu. V prípade rýchleho stiahnutia amerických vojsk z tejto krajiny, by sa viac zdrojov mohlo alokovať práve na riešenie problémov v Africkom rohu. Nemusí isť nevyhnutne o vyslanie bojových jednotiek do oblasti ale najmä o výcvik a budovanie predovšetkým somálskej armády. S aktivitami USA v Africkom rohu súvisí aj plánované vybudovanie veliteľstva americkej armády pre Afriku „Africom“. Vývoj bezpečnostnej situácie v Iraku a intenzita tamojších bojov ovplyvňuje roh Afriky aj v tom, že ak dôjde k stabilizácii Iraku, zahraniční džihádisti si môžu nájsť ako nové bojisko práve Somálsko. Podľa viacerých zdrojov totiž počas bojov v decembri 2006 medzi Etiópiou a UIC, niekoľko stoviek zahraničných bojovníkov smerovalo cez Jemen do Somálska. V januári 2007 bol ich cieľovou destináciou zase Irak smerom zo Somálska (preto USA nasadili pri pobreží Somálska svoje námorníctvo).
