Hlavné menu

Home
Analýzy a publikácie
Úvahy a komentáre
Interview
Fotoreportáže
Hľadaj

A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes750
mod_vvisit_counterVčera895
mod_vvisit_counterTento týždeň4625
mod_vvisit_counterTento mesiac17925

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Home arrow Analýzy a publikácie
Analýza : Somálsko - vojna klanov a radikálny islamizmus
Napísal: Oliver ÉDER   
Utorok, 04.decembra 2007 - 16:47 hod.
Obsah článku
Analýza : Somálsko - vojna klanov a radikálny islamizmus
Stručná etnická a historická charakteristika Somálska
Režim Siada Barreho a jeho pád
Občianska vojna
Islamistická hrozba
Pravdepodobné budúce postoje interných a extérnych aktérov
Strana 4 z 6












III. Občianska vojna


1. Intervencia OSN

USC nedokázal vyriešiť svoje spory s konkurenčnými skupinami výsledkom čoho bolo prepuknutie bojov medzi hlavnými povstaleckými organizáciami: USC, SNM, SPM, SDM, SSDF.

Prezident Mahdi vyzval bojujúce strany na konferenciu. Výsledkom snáh o mierové riešenie bolo dočasné prímerie v júni 1991, ktoré však netrvalo dlho. Mesiac predtým 18.mája SNM na severe vyhlásila vznik nezávislého štátu Somaliland. Situácia sa ešte zhoršila, keď v USC nastal rozkol medzi dvomi hlavnými predstaviteľmi – prezidentom Mahdim, ktorý následne vytvoril „Somálsku alianciu spásy“ (SSA) a generálom Aideedom, ktorý založil „Somálsku národnú alianciu“ (SNA). V septembri 1991 sa začali v Mogadiši medzi týmito dvomi skupinami boje, ktoré sa rozšírili do celej krajiny. Dôsledkom toho bolo zničenie úrody a poľnohospodárskej pôdy čo vyústilo do hladomoru.

V priebehu 12 mesiacov zahynulo od hladu 300 000 ľudí. V ostatných bývalých povstaleckých skupinách tiež dochádzalo k štiepeniu. Časť SPM (ogadenská) sa pridala k Aideedovi a druhá frakcia začala podporovať Mahdiho. Z SSDF sa zase časť členov spojila s Mahdim kým zvyšok organizácie zostal pod vedením Abdullahi Yusufa, ktorý bol aktívny najmä v bojoch s islamistami.

SDM (Rahanweyn) zase viedla kruté boje s milíciami Aideeda, ktorý začal s cielenou genocídou proti príslušníkom klanu Rahanweyn s cieľom upevniť si svoje pozície v okolí mesta Baidoa. Situácia sa stávala chaotickejšou tým, že po Barreho páde vznikalo množstvo nových klanových milícií. Tieto frakcie často viedli boje medzi sebou a nepridávali sa len na Aideedovu alebo Mahdiho stranu.

Image
Distribúcia potravín
V marci 1992 SSA a SNA podpísali prímerie a v júli OSN nasadila v krajine mierovú misiu UNOSOM I, ktorá mala dohliadať na jeho dodržiavania a dopravovanie potravinovej pomoci. Boje však pokračovali a mieroví pozorovatelia UNOSOM boli bezmocní. Preto sa misia transformovala na UNITAF, ktorej velili USA s kontingentom o počte 25 000 vojakov (celá misia mala 37 000 mužov z 25 krajín). Úlohou UNITAF bolo zabezpečovanie dopravy humanitárnej pomoci a tiež odzbrojovanie klanových milícií. Išlo však len o misiu s prechodným mandátom a 26. marca 1993 bola transformovaná na UNOSOM II (28 000 vojakov z 37 krajín)., ktorá okrem spomínaných úloh UNITAF mala tiež v mandáte „asistovať somálskemu ľudu pri opätovnom vybudovaní ekonomického, politického a sociálneho života“. Do tej doby boli vyvinuté viaceré iniciatívy na ukončenie bojov medzi somálskymi frakciami. Tieto snahy boli však zo strany vojenských veliteľov klanových milícií ignorované a tým pádom neúspešné. Po zabití 24 pakistanských vojakov Aideedovými milíciami vyvíjali najmä americké jednotky zvýšené úsilie na pátranie po generálovej osobe. Američania sa dostávali v Mogadiši do čoraz častejších bojov s miestnymi milicionármi, pri ktorých často umierali aj nevinní civilisti. Z tohto faktu začali ťažiť vodcovia somálskych klanových frakcií a islamistických radikálov, ktorým sa darilo získavať sympatie somálskeho ľudu. Boje s milíciami vyvrcholili 3.10.1993 kedy bolo zabitých 18 amerických vojakov a niekoľko stoviek Somálčanov. Aideed nebol nikdy dolapený a po tejto udalosti známej ako „Black Hawk Down“ sa Clintonova administratíva rozhodla do apríla 1994 stiahnuť americké sily zo Somálska. OSN určila termín stiahnutia sa z krajiny na marec 1995.

2. Snahy o zmierenie

Image
Ali Mahdi Mohammed
V priebehu roku 1995 Aideed a Mahdi uzatvorili prímerie, ktoré bolo porušené. Aideed sa dostal do sporu s vedením SNA a so svojím bývalým mecenášom Mohamed Ali Atom, ktorého bojovníci obsadili Aideedom kontrolované prístavné mesto Merka. Aideed bol zosadený z vedenia SNA a vytlačený z Mogadiša. V júni 1995 sa ale nechal vyhlásiť za prezidenta Somálska, čo bolo údajne podporované Líbyou. V septembri obsadil so svojimi jednotkami mesto Baidoa. V apríli 1996 sa vrátil do Mogadiša, kde bol v auguste zabitý v bojoch s Mahdiho milíciami.

Pár dní po Aideedovej smrti SNA zvolila za somálskeho prezidenta Aideedovho syna Husseina, ktorého jednotky boli v decembri napadnuté v Mogadiši Mahdiho bojovníkmi. V januári 1997 sa 26 lídrov somálskych frakcií stretlo v Sodere v Etiópii a vytvorili „Národnú radu spásy“ (NSC). Dohodli sa, že sa stretnú v Bossase aby rokovali o vzniku prechodnej vlády. Prezident Somalilandu Egal a Aideed odmietli účasť na konferencii. Aideed začal s diplomatickou ofenzívou, aby zamedzil jej uskutočneniu. Požiadal Egypt, aby robil sprostredkovateľa medzi NSC a jeho osobou. Egyptu sa podarilo dostať obidve strany na rokovania do Káhiry, kde sa dohodli, že bude vytvorená 13-členná prezidentská rada skladajúca sa z prezidenta a premiéra. Prezident mal mať iba ceremoniálne právomoci a ostatní členovia rovnakú moc. Všetci sa uzniesli na organizovaní zmierovacej konferencie v Baidoa vo februári 1998. Aideed a Mahdi podpísali na rokovaniach „Káhirskú deklaráciu“, podľa ktorej sa obaja vzdávajú funkcie prezidenta. Konferencia v Baidoa sa nakoniec nekonala kvôli pokračujúcim nepriateľským akciám medzi frakciami.

V dňoch 20.4 - 5.5.2000 sa za podpory Egypta a OSN v Arte v Džibuti uskutočnila ďalšia konferencia bojujúcich frakcií, na ktorej došlo k zhode o vytvorení „Prechodnej národnej vlády“ (TNG). Aideed sa veľmi rýchlo postavil proti TNG, na ktorej čelo bol za prezidenta zvolený Abdiqasim Salad Hassan a ktorú podporoval aj Mahdi. Hassan pochádzal zo subklanu Habar Gidir a počas svojej funkcie presadzoval najmä záujmy klanu Hawiye, ktorý sa postupne prepájal so vznikajúcim islamistickým hnutím. TNG mala mandát do augusta 2003 no jej existencia trvala až do novembra 2004, keď bola vytvorená „Dočasná federálna vláda“ (TFG) s prezidentom Abdullahim Yusufom, ktorý bol predtým prezidentom autonómneho regiónu Puntland, ktorý vyhlásil nezávislosť v roku 1998. Yusuf ešte v 80. rokoch pôsobil na čele povstaleckej SSDF. Aideed bol oponentom TNG a v rámci opozície voči nej vytvoril v roku 2001 „Somálsku radu pre obnovu a zmierenie“ (SRCC), majúcu podporu Etiópie, ktorej armáda často tajne intervenovala na somálskom území proti silám radikálnych islamistov spojených s AIAI.

Etiópia nikdy neuznala TNG a obviňovala ju z podpory islamistov, čo nebolo ďaleko od pravdy, keďže mnoho členov TNG malo väzby na radikálne kruhy. Treba spomenúť, že následné vytvorenie TFG (po konferencii v Keni v roku 2004 keď došlo k čiastočnému zmiereniu predstaviteľov TNG a SRRC) bolo výsledkom presadzovania etiópskych záujmov, čo sa odzrkadľovalo najmä v osobe prezidenta Yusufa, ktorý je takmer 30 rokov verným spojencom Addis Abeby. V novembri 2004 po podpísaní „Prechodnej federálnej charty“ (TFC) sa zdalo, že Somálsko má nádej na funkčnú vládu. Aideed prešiel na stranu TFG a Mahdi sa stiahol do úzadia spolu s Abdiqasim Hassanom. Až do začiatku roku 2006 však vláda a parlament sídlili z bezpečnostných dôvodov v Nairobi kým sa následne presunuli do mesta Baidoa.
 
[ Späť ]
Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network