Vysoko vyspelé kultúry, vrátané kultúr Olmékov, Mayov, Toltékov a Aztékov existovali dlho pred španielskym vpádom. Hernando Cortes obsadil Mexiko v rokoch 1519 - 1521 a založil španielsku kolóniu, ktorá vytrvala takmer 300 rokov.
Nezávislosť od Španielska bola vyhlásená Miguelom Hidalgom 16 septembra 1810. Vyhlásenie nezávislosti Miguela Hidalga, v Mexiku známe ako „Grito de Dolores“, započalo desaťročie trvajúci boj za nezávislosť od Španielska. Hlavnými postavami vojny za nezávislosť bol Jose Maria Morelos; Generál Augustin de Iturbide, ktorý porazil Španielov a vládol v Mexiku v období 1822-1823; a generál Antonio Lopez de Santa Ana, ktorý dominoval mexickej politike od roku 1833 do 1855. Zmluva z roku 1821 uznala nezávislosť Mexika od Španielska a vyzývala k vytvoreniu konštitučnej monarchie. Plán na uskutočnenie monarchie zlyhal a v roku 1824 došlo k vytvoreniu republiky.
Po zvyšok 19. storočia bola mexická vláda a ekonomika formovaná diskusiami medzi liberálmi a konzervatívcami, republikánmi a monarchistami, federalistami a tými čo preferovali centralizovanú vládu. Počas dvoch volebných období prezidenta Benita Juareza (1858-1871) Mexiko experimentovalo s modernými demokratickými a ekonomickými reformami. Formovanie demokracie v Mexiku bolo prerušené za vlády Habsburgovcov (1864-1867) a nasledovalo ho obdobie vlády autoritatívnej vlády generála Porfiria Díaza, ktorý bol prezidentom počas väčšiny obdobia medzi 1877 a 1911.
Vážne sociálne a ekonomické problémy vyvrcholili v Mexickej revolúcií, ktorá trvala od 1910 do 1920 a dala základy ústave z roku 1917. Medzi popredných vodcov tohto obdobia patrili Francisco Madero, Venustiano Carranza, Pancho Villa, Alvaro Obregon, Vicotiano Huerta a Emiliano Zapata. Revolučná inštituciónálna strana (PRI) vytvorená v roku 1929 vznikla z chaosu revolúcie ako nástroj na udržanie politického boja medzi záujmami rôznych skupín v rámci mierových prostriedkov.
Mexická vládu strana PRI kontrolovala 71 rokov, pričom jej kandidáti vyhrali každé prezidentské a väčšinu guvernérskych volieb až do júla 2000, kedy prezidentské voľby vyhral Vincente Fox z Národnej strany akcie (PAN). V roku 2006 vystriedal Foxa na poste prezidenta ďalší kandidát Strany národnej akcie Felipe Calderón.
Nezávislosť od Španielska bola vyhlásená Miguelom Hidalgom 16 septembra 1810. Vyhlásenie nezávislosti Miguela Hidalga, v Mexiku známe ako „Grito de Dolores“, započalo desaťročie trvajúci boj za nezávislosť od Španielska. Hlavnými postavami vojny za nezávislosť bol Jose Maria Morelos; Generál Augustin de Iturbide, ktorý porazil Španielov a vládol v Mexiku v období 1822-1823; a generál Antonio Lopez de Santa Ana, ktorý dominoval mexickej politike od roku 1833 do 1855. Zmluva z roku 1821 uznala nezávislosť Mexika od Španielska a vyzývala k vytvoreniu konštitučnej monarchie. Plán na uskutočnenie monarchie zlyhal a v roku 1824 došlo k vytvoreniu republiky. 
Po zvyšok 19. storočia bola mexická vláda a ekonomika formovaná diskusiami medzi liberálmi a konzervatívcami, republikánmi a monarchistami, federalistami a tými čo preferovali centralizovanú vládu. Počas dvoch volebných období prezidenta Benita Juareza (1858-1871) Mexiko experimentovalo s modernými demokratickými a ekonomickými reformami. Formovanie demokracie v Mexiku bolo prerušené za vlády Habsburgovcov (1864-1867) a nasledovalo ho obdobie vlády autoritatívnej vlády generála Porfiria Díaza, ktorý bol prezidentom počas väčšiny obdobia medzi 1877 a 1911. 
Vážne sociálne a ekonomické problémy vyvrcholili v Mexickej revolúcií, ktorá trvala od 1910 do 1920 a dala základy ústave z roku 1917. Medzi popredných vodcov tohto obdobia patrili Francisco Madero, Venustiano Carranza, Pancho Villa, Alvaro Obregon, Vicotiano Huerta a Emiliano Zapata. Revolučná inštituciónálna strana (PRI) vytvorená v roku 1929 vznikla z chaosu revolúcie ako nástroj na udržanie politického boja medzi záujmami rôznych skupín v rámci mierových prostriedkov.