Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	1012
	Včera	902
	Tento týždeň	1914
	Tento mesiac	22513

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Analýza: Afganistan - história a súčasnosť

Napísal: Ivan JÁGERSKÝ

Pondelok, 10.decembra 2007 - 09:20 hod.

Obsah článku
Analýza: Afganistan - história a súčasnosť
Geografické údaje a etnografická chrarakteristika
Historický vývoj a geopolitické zmeny do roku 1979
Vývoj situácie po roku 2001
Klúčové problémy súčasného Afganistanu a možnosti ich riešenia

Strana 2 z 5

1. Geografické údaje a etnografická charakteristika

1.1 Základné údaje

Islamský štát Afganistan sa rozprestiera na strategicky významom mieste v hornatom vnútrozemí západnej Ázie. Jeho územie tvorí prechod medzi južnou, juhozápadnou a strednou Áziou. Vplyv týchto troch veľkých oblastí sa premietol taktiež do jeho prírodných a hospodárskych podmienok. Patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, väčšina obyvateľov žije v hlbokej chudobe. Zaberá plochu 655 000 km2 a hranice dosahujú dĺžky 5 421 km. Na severe susedí s bývalými republikami Sovietskeho zväzu- Turkmenistanom, Uzbekistanom, Tadžikistanom, na krátkom úseku taktiež s Čínou. Na východe a juhu hraničí s Pakistanom a na západe s Iránom.

Afganistan je hornatá krajina. Priemerná nadmorská výška je 900 - 1 200 m. Pohoria s vrcholmi týčiacimi sa do výšky často aj nad 7 000 m zaberajú asi 80% územia1. V tejto hornatej oblasti žije rozptýlené afgánske obyvateľstvo.

Od roku 1773 je hlavným mestom Kábul (cca 3 mil. obyvateľov) ležiaci v údolí rovnomennej rieky. Ďalšie významné mestá sú Kandahár, Mazáre Šarif, Herát, Džalalabád, Fajzbád a i. Urbanizácia je okolo 22%, čím sa Afganistan radí medzi najmenej urbanizované štáty v Ázii.

1.2 Obyvateľstvo

Podľa odhadu z roku 2001 je počet obyvateľov 26 813 000, ktorí sú príslušníkmi viac ako dvadsiatich národnostných skupín. Väčšina Afgáncov sú Paštúni (35%), druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Tadžikovia (25%). Nasledujú Chazarovia (19%), Uzbekovia (9%), a ostatní (Ajmánci, Turkméni, Kirgizovia, Balúčovia, Núristánci) 12%.

Paštúni vždy zaujímali v dejinách Afganistanu privilegované postavenie, čo neraz zapríčinilo národnostné nepokoje a konflikty. Paštúni sú aj dnes ešte stále rozdelení do kmeňov; kmeň Duránov je najväčší, po ňom nasledujú kmene Ghizlajov, Kurakijov, Chajbarov a menšie kmene Gurachélov a Júsufzajov. Obývajú južné, juhozápadné a niektoré severné oblasti krajiny. Kmeň Duránov je zároveň aj najvplyvnejší. Pochádzali z neho, počínajúc Dóstom Muhammedom, všetci emirovia, králi i prezident M.Dáúd.

Tadžikovia žijú prevažne v severných a stredných častiach Afganistanu². Majú vplyv najmä v poľnohospodárskych oblastiach, čiastočne v mestách.

Uzbekovia obývajú severné oblasti a venujú sa poľnohospodárstvu a chovu dobytka. V horských oblastiach vedú polokočovný život.

Hazarovia žijú v horskej oblasti stredného Afganistanu, ktorá sa rozprestiera medzi Kábulom a Herátom a nazýva sa Hazáradžat. Majú povesť vynikajúcich staviteľov zavlažovacích systémov v horských oblastiach.

Turkméni sa zdržujú v severných častiach krajiny pri turkménskych hraniciach. Ich hlavnou činnosťou je kočovný a polokočovný chov dobytka.

Prevažná väčšina afgánskeho obyvateľstva (99%) sú moslimovia vyznávajúci islam, pričom prevláda sunnitská vetva (84%) nad šiítskou (15%). Táto viera, ktorá vznikla v západnej Arábii, sa do Afganistanu dostala koncom siedmeho a začiatkom ôsmeho storočia. Prijatie islamu bol proces značne zdĺhavý a bol zavŕšený až koncom deviateho storočia.

1.3 Politické zriadenie

Politika v Afganistane bola historicky poznačená bojmi o moc, krvavými prevratmi a nestabilnými transfermi moci. S výnimkou vojenskej junty, v Afganistane existovali za posledných 100 rokov takmer všetky formy vlády zahrňujúc monarchiu, republiku, teokraciu a komunistické zriadenie.

Ústava prijatá Loya džirgou (veľké zhromaždenie kmeňových náčelníkov) v roku 2004 vyhlásila Afganistan za islamskú republiku pozostávajúcu z troch zložiek moci – výkonnej, zákonodarnej a súdnej. Afganistan je momentálne vedený prezidentom Hamídom Karzajom, ktorý bol zvolený v októbri 2004. Pred voľbami Karzaj krajinu viedol na základe výberu delegátmi Bonnskej konferencie z roku 2001. Jeho stúpenci ho chvália za proces ekonomickej obnovy, no je kritizovaný za neschopnosť obmedziť moc kmeňových vodcov naprieč celým Afganistanom.

Súčasný parlament bol zvolený v roku 2005. Medzi poslancami sa nachádzajú bývalí mudžahedíni, bývalí bojovníci Talibanu, komunisti, reformisti a islamskí fundamentalisti. Prekvapivo 28% poslancov tvoria ženy, čo je o 3% viac ako je minimálny povinný podiel žien v parlamente. S takýmito číslami je Afganistan paradoxne jednou z popredných krajín na svete, ktoré majú v zákonodarnom zbore najviac zastúpených žien, pričom za vlády Talibanu patril Afganistan medzi najväčších porušovateľov ženských práv.

Medzi hlavné politické strany v krajine patria Islamská sociálna strana Afganistanu, Islamská strana Afganistanu, Strana národného kongresu Afganistanu, Národné hnutie Afganistanu a Národné islamské hnutie Afganistanu.

Z uvedených politicko-geografických údajov si možme spraviť prvotný obraz o vzhľade a charaktere krajiny, národnostnom zložení obyvateľstva a ďalších faktoroch, ktoré sú v prípade Afganistanu veľmi špecifické a ktoré determinovali i jeho historický a spoločenský vývoj a v podstate pretrvávajú až do súčasnosti. Ide najmä o etnickú heterogenitu a prírodné podmienky, prirodzenú nezávislosť Afgáncov, kočovnú tradíciu a silnú islamskú vieru, ktoré môžeme považovať za najvýznamnejšie faktory, ovplyvňujúce minulosť i súčasnú situáciu Afganistanu.

Súvisiace články
Publikácia: Taliban a produkcia ópia Afganistan: Potreba medzinárodnej pomoci

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network