Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perzského zálivu a Arabského mora.

Hlavné mesto : Teherán

Rozloha : 1,648,000 km štv.

Počet obyvateľov : takmer 66 mil.

Hlavné etnické skupiny : Peržania 51%, Azeri 24%, Gilaki a Mazandarani 8%, Kurdi 7%, Arabi 3%.

Hlavné náboženstvá : Šíítski moslimovia 89%, Sunnitskí moslimovia 9%, Zoroastrijci, Židia, Kresťania 2%.

Polit. systém : Islamská republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovňou, de facto teokratická republika.

História:

Archeologické nálezy potvrdzujú poľnohospodárske osídlenie Iránskej vysočiny už vo 4 stor. pr. n. l. , ovplyvnené najmä vplyvom neďalekej Mezopotámie.

       Najstaršiu civilizáciu predstavuje ríša Elám, ktorá vznikla v oblasti dnešného Chúzistánu v 3 stor.pr. n. l. V druhom storočí osídlili oblasť iránske kmene. Existovali tu ríša Medská, Perzská, Grécka a Parthská. V roku 224 n. l. Ardašir I., syn Papákov, vládca vazalského královstvá Pársa, porazil Parthov a založil sasánovskú dynastiu perzských vládcov. Za Sasánovcov došlo k rozkvetu perzské kultúry, ale v polovici 7 stor. bola zem dobytá Arabmi a bola islamizovaná. V 11-12 stor. ovládli oblasť Seldžukovia, po nich ju napadli Mongolovia. V roku 1502 sa zmocnili vlády iránski Safíjovci, ktorý prijali šítsku formu islámu. Pri svojej expanzii boli v roku 1722 porazený vládcom Afganistanu. Aj tak sa za vlády turkmenského bojovníka Nádira Šáha ríša rozšírila až do Indie. Za dynastie Kadžárovcov ohrozovali Perziu zo severu Rusko, zo západu osmanskí Turci a z Indie na východe Briti.

 V roku 1906 ukončila prvá perzská ústava absolútnu vládu kadžarovcov a tým aj feudalizmus. V roku 1908 objavilo britské konzorcium na juhu ropu a záujem o krajinu sa podstatne zvýšil. Od tej doby mal Irán polokoloniálny štatút a o moc sa delili Veľká Británia a Rusko. Po 1. svetovej vojne zvrhol armádny dôstojník Rezá Chán vládnucu kadžarovskú dynastiu a v roku 1925 si prisvojil titul šácha. Prijal meno Rezá Šách PAHLÁVÍ, v r.1935 zmenil meno zeme z Perzie na Irán a pokúsil sa vybudovať moderný štát bez cudzej nadvlády. V roku 1941 ho ale britské a sovietske okupačné vojská prinútili abdikovať v prospech svojho syna Mohammada Rezá Šáha Pahlávího. Po ukončení vojny bola obnovená nezávislosť a vytvorená Mahábhatská republika. Za ministerského predsedu Mohámmada MOSSADEKA bola znárodnená ťažba ropy a britská ropná spoločnosť bola nútená krajinu opustiť. Snaha zvrhnúť šácha viedla k Mossadekovmu pádu. 

V roku 1961 vyhlásil šách tzv. ,,Bielu revolúciu “, program radikálnych a sociálnych zmien, ktoré vyvolal rast opozičného hnutia. V roku 1978 došlo k protivládnym demonštráciám, ktoré ovládli islamskí fundamentalisti, stúpenci exilového náboženského vodcu Ajatolláha Ruholláha CHOMEJNÍHO (1900-1989). V januári 1979 bol šach prinútený odisť do exilu, Chomejní sa vrátil do krajiny a na základe referenda vznikla Iránska islamská republika. Toho istého roku obsadili islamskí radikáli veľvyslanectvo Spojených štátov a zmocnili sa 66 amerických rukojemníkov, ktorých niekoľko rokov väznili. Západ, podporovaný arabskými štátmi obávajúcimi sa rozšírenia islamskej revolúcie, odpovedal diplomatickými a ekonomickými sankciami. Odvtedy sú americko-iránske vzťahy napäté a na slabej diplomatickej úrovni.  Medzitým v roku 1980 bol Irán napadnutý Irakom  v provincii Chúzistán. Krvavá vojna, ktorá stála Irán takmer 1 milión obetí, trvala až do roku 1988. 

       Islamský fundamentalizmus ovláda iránsku spoločnosť i po smrti Chomejního v roku 1989, keď ho nahradil vo funkcii terajší ajatolláh Alí CHAMENEI. Podľa ústavy z roku 1989 má najväčšiu moc v štáte islamský duchovný vodca tzv. Valije Fakíh. O výkonnú moc sa delí s prezidentom, ktorý menuje vládu. Zákonodarnú moc má parlament s 270 poslancami volenými na 4 roky. Dozorná rada duchovných dohliada na to, aby návrhy zákonov boli v súlade s islamom a ústavou.

V roku 1997 bol zvolený Hojjat ol-Eslam Mohammad KHATAMI za prezidenta. Iránsky ľud znovu nenašiel pochopenie pre jeho reformy a vzniklo silné opozičné hnutie vedené konzervatívcami. Títo konzervatívci, získali dostatočnú podporu vo voľbách v r.2004 do Majles-u (parlament). Iránski konzervatívci tak znovu nastolili moc v krajine, čo kulminovalo výhrou v prezidentských voľbách v auguste 2005, keď sa prezidentom stal ultra-konzervatívec Mahmoud AHMADINEJAD. 

 Irán je zaradený medzi krajiny „osi zla“ a považovaný za štát podporujúci terorizmus hlavne v Libanone (hnutie Hizballáh), ale aj v iných krajinách po celom svete. Ďalším problémom je jeho kontroverzný jadrový program.  Preto zostáva predmetom mnohých ekonomických sankcií a zdrojom napätia v blízkovýchodnom regióne.