Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	923
	Včera	1080
	Tento týždeň	2003
	Tento mesiac	6880

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

EUROÁZIA

Quo vadis Rusko ?

Napísal: Matúš MASICA

Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.

Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia

Strana 5 z 6

V. Občianska spoločnosť v Rusku

Téma občianskej spoločnosti sa stáva v Rusku čoraz populárnejšia. Od prezidenta Putina, rôznych televíznych analytikov až ku komentátorom veľkých novín v Rusku sa hromadia vyjadrenia k pojmu, ktorý bol v politickom vyjadrovaní, zhruba do roku 1990 nedostatkovým tovarom. Otázkou ale ostáva, či môžeme vôbec o dnešnom Rusku hovoriť ako o občianskej spoločnosti a ak áno tak potom sa môžeme pýtať odkiaľ sa vzala a v ktorom období asi vznikla.

V súčasnosti môžeme už konštatovať, že v Rusku táto spoločnosť ako taká síce existuje, ale je regulovaná. Vyvíjala sa veľmi dynamickým tempom, no nemôžeme ju celkom porovnávať s občianskou spoločnosťou v tradičnom chápaní Západu. Ruská občianska spoločnosť obsahuje veľmi dôležitý komponent, nevyhnutný pre existenciu akejkoľvek občianskej spoločnosti a tou sú skupiny neštátnych občianskych združení a organizácií. Na ministerstve spravodlivosti Ruskej Federácie je v súčasnosti zaregistrovaných 274 tis. občianskych združení.⁶ Toto číslo má ale len malú výpovednú hodnotu o funkčnosti týchto organizácií. Samozrejme je treba pripustiť, že mnohé z týchto organizácií boli založené a registrované, ale ich činnosť sa nikdy nerealizovala. Iné ešte oficiálne nezačali svoju činnosť a snažia sa o zmenu zamerania z pôvodných cieľov pre ktoré boli založené. Niektoré jednoducho nenašli dostatočnú podporu pre napĺňanie svojich cieľov. No nesmieme zabudnúť na to, že mnoho týchto organizácií pôsobí pod „ochranou“ a vplyvom štátnych alebo aj iných centrálnych inštitúcií, v niektorých prípadoch viac v iných menej skryto.

Podľa odhadov rôznych expertov reálne pôsobí 40 -70 tis. občianskych združení, v ktorých je aktívnych asi 1 mil. ľudí. Tieto organizácie poskytujú obyvateľstvu rôzne služby v oblasti súdnictva, sociálnej oblasti, kultúre a rôzne iné, ktoré majú za úlohu napomáhať k informovanosti verejnosti. Podľa výpočtov Moskovského centra pre vývoj demokracie a ľudských práv je počet ľudí za obdobie jedného roka, ktorí využijú tieto služby približne 20 mil.

Aj keď nachádzame v ruskej spoločnosti elementy občianskej spoločnosti, niektoré dôležité inštitúcie a organizácie, bez ktorých by sme si nevedeli predstaviť západnú občiansku spoločnosť chýbajú. Narážam hlavne na neexistenciu odborov, alebo príbuznej organizácie na celkovej federálnej úrovni v Rusku, čo pramení najmä z histórie krajiny.

Všeobecne môžeme hovoriť o dvoch základných nedostatkoch v oblasti občianskej spoločnosti v Rusku:

1) Zrušenie štátnej cenzúry v masmédiách v roku 1990 neviedlo k vytvoreniu skutočne nezávislých masmédií. Namiesto toho si vplyv v médiách rozdelili rôzne záujmové skupiny, v ktorých pozadí stáli rôzne finančné a hospodárske sily. So začiatkom Putinovej éry sa začalo dôsledne pracovať na tom, aby sa elektronické médiá a časopisy s nadregionálnym pôsobením vrátili pod kontrolu centrálnej moci. A naopak menšie noviny, prevažne s regionálnou pôsobnosťou sa často stávajú závislé od politických síl opozície. Médiá relevantnej sily a vplyvu , ako jeden zo základných elementov občianskej spoločnosti, sa v Rusku viac menej nevyformovali.

2) V Rusku nie je vyvinutá „darovacia kultúra“7. Do dnešných dní nie je žiadna zákonná norma, ktorá by regulovala poskytovanie darov. Financovanie občianskych projektov prostredníctvom neštátnych zdrojov bude ale možné len v tom prípade, ak zodpovedné štátne orgány a politické elity nebudú vnímať tento jav ako možné nebezpečenstvo. V prípade financovania prostredníctvom darov sa samozrejme vynára otázka transparentnosti a toho, kto bude mať rozhodujúci vplyv na určovanie ideologickej línie napríklad nejakého občianskeho informačného fóra. Na jednej strane možno povedať, že aj keď sa nejaká takáto organizácia dostane pod vplyv finančného kapitálu rôzneho druhu, nič nebráni tomu, aby sa vytvorila iná organizácia alebo združenie - protistrana, prípadne viac rôznych alternatív, medzi ktorými si bude môcť prijímateľ informácií porovnať a vybrať. Na druhej strane nemusí k takejto situácii vôbec dôjsť ak sa občianske združenie zabezpečí proti takémuto prípadu rôznymi vnútornými mechanizmami, akým by mohlo byť napríklad stanovenie maximálnej výšky príspevku od jedného darcu.

Dlhý čas nebola súčasťou občianskeho povedomia existencia organizácií dohliadajúcich na občianske a ľudské práva. V dnešnej dobe sa takéto povedomie ešte len formuje, no často je silne ovplyvňované rôznymi podnikateľskými skupinami alebo politickou elitou, ktoré smerujú ich činnosť do dvoch sfér – sféry finančnej a sféry politickej.

Pre Rusko je charakteristické, že témy týkajúce sa občianskej spoločnosti zo strany centrálnych elektronických a printových médií nesúvisia s aktivitami občianskych združení. Často sú to len „grandiózne show“8, ktoré sa spoločnosti podsúvajú. Napríklad sa informovalo o „Civilnom fóre“ - stretnutie zástupcov tisícov rôznych občianskych združení, ktoré sa konalo na jeseň roku 2001 z iniciatívy prezidentskej administratívy v Kremli. Inými slovami povedané, médiá informujú o problematike občianskych združení, len vtedy, keď sa tejto problematiky dotkne niekto z najvyšších predstaviteľov moci v Rusku. Komentáre prevažne aj tak pojednávajú len o tom, prečo si konkrétny predstaviteľ moci v Rusku vybral túto organizáciu na spoluprácu alebo prizval ku konzultáciám, prípadne sa zaujímal o jej činnosť. Často sa ale stáva, že politici sa o tieto združenia zaujímajú len z pozície posilnenia vlastnej moci, prípadne väčších možností ovplyvňovať verejnú mienku.

Napriek tomu sa v tlači vyskytli aj pozitívne prípady kedy boli zverejnené priame výpovede občianskych aktivistov, pokúšajúcich sa upozorniť na podstatné problémy v spoločnosti. Išlo najmä o princípy a mechanizmy občianskeho dialógu, ktoré by zaručovali rovnoprávne postavenie občana a štátu pri riešení rôznych sociálnych a spoločenských úloh a ktoré by zabezpečovali nezávislosť občianskych organizácií pre ich efektívne fungovanie. Tieto pokusy sa ale ešte stále strácajú v mori rôznych politických špekulácií a nedôvery.

Toto všetko ale platí len pre médiá na federálnej úrovni. V lokálnom meradle to vyzerá trochu inak. Funkcie občianskych združení v poslednej dobe skĺzli na úroveň referovania, alebo podávania správ. To má za následok, že na celoštátnej úrovni, prípadne na úrovni veľkých miest ako napríklad Moskva alebo Petrohrad obyvateľstvo vôbec o aktivitách týchto združení nevie. Taktiež financovanie občianskych aktivít má typické ruské charakteristiky.

Prekážky v spolupráci medzi obchodnou sférou a tretím sektorom sú často spojené so svojskou mentalitou štátnej moci. Okolo roku 1990 sa takzvaní oligarchovia začali zapájať priamo do bojov o politickú moc. Taktiež aj putinovský mýtus „antioligarchistickej revolúcie“9 , je zameraný na zredukovanie vplyvu veľkého finančného kapitálu na minimum a snaha obnoviť suverenitu a nadradenosť štátnej moci. No v tomto prípade nemusí ísť o čisto negatívny zámer. Problém ale spočíva v tom, že po ohliadnutí sa do minulosti, vidíme ako štátna moc a jej nadradenosť prakticky ovládala spoločenský život, dokonca ho určovala. Samozrejme v súčasnosti nemôžeme hovoriť až o takomto radikálnom zámere štátnej moci, pretože zatiaľ na to nemá prostriedky ani silu. Napriek tomu sa pokúša kontrolovať čo najväčšie percento spoločenského diania, čo vedie ku tzv. korporatívnemu typu spoločenského života, v ktorom medzisektorová spolupráca ostáva pod rizikom sankcií zo strany politických elít, alebo je v plnej miere odkázaná na vôľu elít takúto spoluprácu tolerovať, prípadne využiť vo svoj prospech.

Určitú alternatívu k financovaniu neštátnych občianskych zoskupení predstavujú peňažné prostriedky zo zahraničia. V súčasnom Rusku existuje veľa rôznych občianskych združení, ktoré sú financované z prostriedkov zo zahraničia. Je si ale treba uvedomiť, že tieto peňažné zdroje nebudú poskytované týmto združeniam večne. Veľa zahraničných darcovských organizácií je ochotných poskytovať financie len na obdobie vzniku a vývojovej fázy danej organizácie. Ak si takéto organizácie dostatočne skoro nenájdu vlastné finančné zdroje, hrozí im situácia keď sa môžu ocitnúť bez finančných prostriedkov.

Aj po tom všetkom čo som tu spomenul ostáva ale základnou otázkou to, či zmena prípadne zavedenie zákonodarstva upravujúceho problematiku darov a darovania pomôže zmeniť systém fungovania a závislosti občianskych združení a oraganizácií od rôznych finančných a politických vplyvov.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network

Analýzy a publikácie

Hlavné menu