A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes1069
mod_vvisit_counterVčera1237
mod_vvisit_counterTento týždeň5424
mod_vvisit_counterTento mesiac26023

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Quo vadis Rusko ?
Napísal: Matúš MASICA   
Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.
Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia








II. Kto je to Putin


V krajine akou je Rusko, s neoddeliteľnou komunistickou minulosťou a teda aj systémom vlády, ktorý v danom období vznikol, sa sformovalo vo veľkej miere aj myslenie ľudí. Nájdeme veľa podobností a súvislostí až do dnešných dní. Rusko už nie je totalitné, ale je autoritárne s vládou byrokracie súčasných alebo bývalých funkcionárov a členov tajných služieb, či už KGB alebo FSB, na ktorej čele je prezident-cár.

V dnešnej dobe je to prezident Vladimír Putin. Predchádzajúci prezident Boris Jeľcin bol západom považovaný za reformátora, čo spôsobilo že západ prehliadal prinajmenšom podivné privatizácie mnohých, viac alebo menej významných podnikov. Okolo Jeľcina sa sformovala silná skupina oligarchov, ktorá v posledných rokoch Jeľcinovej vlády už sama riadila dianie v krajine aj prostredníctvom prezidentovej dcéry Tatiany Diačenkovej, ktorá mala na prezidenta nemalý vplyv. Pred koncom svojho funkčného obdobia bol už prezident ťažko chorý. Táto choroba bola tak vážna, že mu minimálne nedovoľovala ďalej plnohodnotne vykonávať funkciu prezidenta.

Prezidentská funkcia je v Rusku veľmi silnou. Dokonca aj keď niektoré „ukazy“ (nariadenia prezidenta, prostredníctvom ktorých prezident rozhoduje a de facto vládne) nie sú v súlade so zákonom alebo nejakému protirečia, sa poslušne dodržiavajú. Skupina oligarchov, nazývaná aj „rodina“ ktorá sa sformovala okolo Borisa Jeľcina a ktorá v období jeho reforiem prišla k obrovským majetkom prostredníctvom minimálne neprehľadných privatizácií, sa začala obávať nástupcu prezidenta, ktorý v prípade, že by im nebol lojálny, by spustil proti nim vyšetrovania, ktoré im v lepšom prípade mohli narobiť nemalé nepríjemnosti a v tom horšom ich dostať aj do väzenia. Potrebovali aby nastupujúci prezident bol človek, ktorý im zabezpečí pokoj. Týmto človekom sa pre nich stal Vladimír Putin.

 
Putin pôsobil ako agent KGB v NDR. V roku 1990 sa vrátil do Ruska. Neskôr pracoval na petrohradskej vysokej škole ako asistent rektora pre medzinárodné otázky. Tu sa zoznámil s budúcim primátorom Petrohradu Anatolijom Sobčakom, ktorý z neho urobil za čias svojho pôsobenia v kresle primátora svojho zástupcu.

V prezidentských voľbách roku 1996 pracoval ako člen Jeľcinovej volebnej kampane v Petrohrade. Keď v tom istom roku 1996
Anatolij Sobčak prehral voľby starostu, Putin odišiel z politiky s ním. Neskôr sa mu podarilo dostať na post zástupcu Pavla Borodina, šéfa správy majetku v Kremli.

V roku 1997 sa dostal Putin na miesto vedúceho kontrolného úradu v prezidentskom úrade, ktoré preverovalo, či a ako sa dodržiavajú prezidentove „ukazy“, čím mal Putin väčšie právomoci ako väčšina ministrov v tej dobe.

Roku 1998 ho povýšili do funkcie prvého zastupujúceho riaditeľa prezidentského úradu a získal hlavný dozor nad regiónmi. O niečo neskôr prevzal vedenie Federálnej bezpečnostnej služby FSB (Federaľnaja služba bezopasnosti), následníckej organizácie KGB. Keď roku 1999 začal generálny prokurátor Jurij Skuratov tajne vyšetrovanie Jeľcinovej rodiny vo veciach sprenevery a podvodov, Putin spolu so šéfom prezidentského úradu Nikolajom Borďužom sa postarali o jeho kompromitáciu, čo viedlo k výmene generálneho prokurátora, a teda aj zastaveniu vyšetrovania.4

Veľkým problémom pre Rusko zostával konflikt v Čečensku. Tento konflikt nakoniec vyniesol Putina až do prezidentského kresla. Kvôli neúspechom a údajnému slabému postupu v tejto vojne bol odvolaný ministerský predseda Štepašin a na jeho miesto bol menovaný v auguste 1999, 9 mesiacov pred prezidentskými voľbami, Vladimír Putin.

Roku 2000, šesť mesiacov pred voľbami Boris Jeľcin odovzdal právomoci prezidenta do rúk ministerského predsedu Vladimira Putina. V nasledujúcich voľbách bol do tejto funkcie zvolený a zastáva ju do dnešných dní. Podľa ústavy už  nemôže znovu kandidovať na prezidenta a podľa jeho slov sa ani nepokúsi presadiť zmeny v ústave do takej podoby, aby mu bolo umožnené sa o post prezidenta znovu uchádzať. No s najväčšou pravdepodobnosťou sa prezidentom stane ten, koho Putin „odporučí“, pretože je všeobecne známe, že Putin sa teší v Rusku obrovskej podpore a jeho vyhlásenia sú medzi obyvateľstvom vysoko rešpektované.



 
< Predchádzajúca