Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	877
	Včera	1237
	Tento týždeň	5232
	Tento mesiac	25831

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Quo vadis Rusko ?

Napísal: Matúš MASICA

Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.

Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia

Strana 3 z 6

III. Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike

Rusko sa v médiách vyskytuje v poslednej dobe vcelku často, obvykle v spojitosti s ostrými výrokmi niektorých ruských politikov, alebo akciami rôzneho druhu, ktoré majú ukázať znova naberanie na sile. Napríklad Rusko vyhlásilo že plánuje modernizovať svoje jadrové sily, v otázke radaru v Českej republike a raketovej základne v Poľsku plánuje namieriť na Európu rakety stredného doletu, vysiela ponorky umiestniť ruskú vlajku pod severný pól a najnovšie jeho strategické bombardéry pravidelne vykonávajú hliadkové lety, pričom odvážne až provokatívne sa približujú v americkým leteckým základniamv Pacifiku ako aj k britskému a nórskemu vzdušnému priestoru. Otázkou ostáva prečo sa tak Rusko správa. Aj napriek nepopierateľnému vzostupu v posledných rokoch Rusko stále nemá prostriedky k tomu, aby ustálo čokoľvek, čo by sa len blížilo konceptu konfrontácie s NATO alebo nejaký iný globálny konflikt.

Odpoveď na takéto správanie voči západu treba pravdepodobne hľadať vo vnútornej politike. Po skončení studenej vojny sa mnoho postkomunistických štátov obrátilo späť k osvedčenému spôsobu udržania národnej jednoty – nacionalizmu.

Putin pochopil, že nacionalizmus môže byť veľmi užitočný. Pre väčšinu rusov nie je obdobie Sovietskeho zväzu temnou stránkou histórie, napríklad ako nacistické Nemecko za Hitlera pre Nemcov. Na ten čas ľudia spomínajú ako na dobu, kedy Rusi budili vo svete rešpekt. Na rozdiel od iných národov ZSSR, sa Rusi so ZSSR stotožňujú ako s národným štátom, čo je pri spôsobe vzniku Sovietskeho zväzu pochopiteľné. Pre Rusov predstavoval ZSSR čosi na spôsob ich vlastnej koloniálnej ríše.

Ďalšia vec, ktorej sa ruská vládnuca elita chopila, je prístup Rusov k Západu. Rusi v dôsledku negatívnych historických skúseností prechovávajú značnú nedôveru ku krajinám za ich hranicami. Ruské dejiny sú dejinami pokusov o dobitie Ruska cudzími mocnosťami: Mongolmi, Švédmi, Francúzskom, Nemeckom... Vďaka tomu sú Rusi obzvlášť náchylní k propagande, ktorá viní vonkajších nepriateľov, ktorí sa snažia neustále obmedzovať Rusko v jeho ašpiráciách na pozíciu svetovej mocnosti. Sedemdesiat rokov propagandy proti Západu predovšetkým USA, aj napriek tomu, že ruská verejnosť bola z časti k tejto propagande skeptická, sa predsa len vpísali do podvedomia niekoľkých generácií a podvedome sa prenáša aj na tie terajšie.

Nedôvera voči Západu pretrvala až do dnešnej doby a pomaly začína byť živená rôznymi postojmi Ruska a Západu k mnohým záležitostiam . Medzi Rusmi bolo negatívne vnímané rozširovanie NATO, alebo námietky Západu ohľadne problematiky ľudských práv. Negatívne prispievali k náladám aj problémy Ruska, ktoré mu priniesla transformácia ekonomiky. Kapitalizmus, v očiach obyvateľov dovezený zo Západu, priniesol väčšine z nich len chudobu a existenčnú neistotu, zatiaľ čo pár „vyvoleným“ jednotlivcom obrovské bohatstvo.

Celkovo by sa mohlo povedať, že po období kedy malo Rusko prozápadný smer, sa znova začína vracať k tradičným postojom skôr nedôvery voči západu hlavne v politických otázkach. V zahraničnej politike sa tento prístup prejavuje silovými gestami, prípadne demonštráciami sily a prostriedkov. Rusko citlivejšie začína reagovať na zásahy Západu do tradičných Ruských zón vplyvu, čo je samozrejme pochopiteľné. Je ale potrebné porozumieť tomu, z čoho takáto politika vyplýva. S určitosťou môžeme povedať že Rusku nejde o žiadne oživenie ducha studenej vojny (aspoň zatiaľ určite nie), ale skôr o snahu vládnucich elít upevniť si postavenie v Rusku. Zahraničná politika sa v tomto prípade používa na vnútroštátne účely mocenských zápasov.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network