Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	687
	Včera	1106
	Tento týždeň	3667
	Tento mesiac	16967

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Quo vadis Rusko ?

Napísal: Matúš MASICA

Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.

Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia

Strana 4 z 6

IV. Rusko a Európa

Rusko má momentálne voči Európe výhodu v podobe energetickej závislosti Európy hlavne na dodávkach ruského plynu. V Rusku sa nachádza 70% svetových zásob plynu, čo stavia Rusko do pozície plynovej veľmoci. No na druhej strane si treba uvedomiť, že Rusko momentálne nemá alternatívu tak bohatého, a tak obrovského trhu, akým bez pochýb je ten európsky. Tieto fakty sa prejavujú aj na správaní obidvoch geopolitických celkov navzájom. Európska únia si uvedomuje, že putinov režim je schopný zabezpečiť stabilitu v priestore, z ktorého prúdia suroviny pre Európu, čo zabezpečuje jej energetickú bezpečnosť, i keď podmienenú závislosťou.

Pri faktickej stagnácii vzťahov medzi Ruskom a USA, sa vzťahy EU a Ruska za posledné obdobie, hlavne po ekonomickej stránke zlepšili. Rusko značne zvýšilo svoj export do krajín EU. Medzi najväčších a najhlavnejších investorov do Ruskej ekonomiky patria naopak európske firmy. V roku 2005 osem krajín EU (Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Cyprus, Holandsko, Luxembursko, Švédsko a Rakúsko) zaisťovalo 74 % investícií do hospodárstva Ruskej federácie.⁵ No previazanosť Ruska a EU pomaly znovu upadá na politickej úrovni, k čomu svojimi politickými rozhodnutiami prispela tak jedna ako aj druhá strana. Rusko v EU začína pociťovať geopolitického súpera a to hlavne pre politiku EU napríklad voči Ukrajine, jej nedávnym rozšírením opäť bližšie k tradičným a citlivým ruským záujmovým zónam a to prijatím Bulharska a Rumunska do svojich radov. K zhusťovaniu všeobecnej politickej atmosféry vo vzťahoch týchto dvoch subjektov prispieva aj rôzna úroveň vzťahov Ruska a jednotlivých členov EU. Napríklad neustále naťahovanie sa Poľska s Ruskom ohľadne vývozu Poľského tovaru do Ruskej federácie, alebo veľmi napäté vzťahy Ruska a Estónska a dalo by sa povedať aj Ruska a Litvy.

Pravdepodobne budúcnosť vzťahov Ruska a EU sa bude orientovať hlavne na ekonomickú úroveň. Európa si uvedomuje, že potrebuje urýchlene zredukovať závislosť na ruskom plyne. EU už v tomto smere rozbehla rôzne projekty, ktoré by mali k tomuto cieľu dopomôcť, ako napríklad stavby nových ropovodných a plynovodných sietí z oblastí okolo Kaspického mora. Uvedené projekty však EU stavajú do úlohy arbitra v konfliktoch a nestabilných zónach, ktoré sú v tejto oblasti ešte stále potenciálne veľmi nebezpečné.

EU sa snaží rozbiehať projekty aj vo vnútri únie. Tieto projekty sa týkajú využívania rôznych alternatívnych zdrojov energie na najrôznejšie použitie, či už v priemysle alebo v domácnostiach. Na tomto poli sa ale zatiaľ nedostavili také prevratné výsledky, ktoré by vo výraznejšom pomere ovplyvnili energetickú bezpečnosť EU. V budúcnosti ale môžu projekty podobného druhu výrazne ovplyvniť pomer síl a s ním súvisiace politické či ekonomické nástroje.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network