A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes57
mod_vvisit_counterVčera137
mod_vvisit_counterTento týždeň726
mod_vvisit_counterTento mesiac933

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Quo vadis Rusko ?
Napísal: Matúš MASICA   
Utorok, 11.decembra 2007 - 13:59 hod.
Obsah článku
Quo vadis Rusko ?
Kto je Putin
Nastupujúci nacionalizmus v ruskej zahraničnej politike
Rusko a Európa
Občianska spoločnosť v Rusku
Islam a Ruská federácia












VI. Islam a Ruská federácia


ImageV súčasnej Ruskej Federácii žije viac moslimov ako v ktorejkoľvek európskej krajine a ich podiel v spoločnosti stále rastie. Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tvoria moslimovia 10% (14,5 mil.) z celkového počtu 143 mil. obyvateľov Ruska. Najpočetnejšiu skupinu predstavujú Tatári (zhruba 3 mil.), Baškirovia (1,6 mil.), Dagestanci, Čečenci, Ingušovia a iné. Okrem toho žije v Rusku zhruba 1,5 mil. Azerov, 1 mil. Kazachov a niekoľko stoviek tisíc Uzbekov, Tadžikov a Kyrgizov, ktorí tu pracujú legálne alebo nelegálne.

Niektorí analytici a politici tvrdia, že Rusko sa v priebehu 21. storočia stane krajinou s moslimskou väčšinou. Paul Goble, poradca bývalého ministra zahraničných vecí USA Jamesa Bakera pre sovietske národnostné otázky a záležitosti Pobaltia vo februári roku 2006 vyhlásil: „Behom nášho života sa Ruská federácia, za predpokladu nemennosti hraníc, stane moslimskou krajinou. Bude sa skladať z moslimskej väčšiny a ešte pred tým bude mať rastúci počet moslimov hlboký dopad na ruskú zahraničnú politiku.“

Ruský odborník na islam Alexej Malašenko (profesor Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov)  v roku 2005 uviedol, že neočakáva, že by sa Rusko stalo „v priebehu niekoľkých rokov moslimskou spoločnosťou, no napriek tomu možno za pol storočie budeme svedkami niečoho veľmi prekvapujúceho.“

Aj keď v Rusku neexistuje niečo také ako všeruská moslimská náboženská obec alebo komunita, sú moslimovia rozdelení do dvoch hlavných blokov.

Prvý z nich sa nachádza na územiach ako sú Povolžie a Ural (hlavne regióny Tatarstanu, Baškortostanu, Udmurtska, Čuvašska, Marij El a oblasti okolo Uljanovska, Samary, Astrachanu, Permu, Nižného Novgorodu, Jekaterinburgu a Sibíru). V Moskve žije približne 1,5 – 2 mil. moslimov, čo stavia Moskvu do pozície európskej metropoly s najväčšou koncentráciou moslimského obyvateľstva.
Druhou moslimskou oblasťou je severný Kaukaz s celkovým počtom 4,5 mil. trvale žijúcich moslimov. Obidva tieto regióny sú rozdelené vnútornými etnickými rozdielmi, ale sú sebestačné z hľadiska kultúrnej a religióznej tradície.  


ImagePo rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa vo všetkých postsovietskych republikách odohral proces náboženského obrodenia. Veľký počet Rusov sa obrátil na pravoslávnu vieru, i keď mnohokrát sa jednalo o „módnu záležitosť. To sa týkalo predovšetkým politických elít, bývalých komunistov, ktorí začali navštevovať náboženské obrady. Popri tom sa v Rusku v tej dobe vybudovali tisícky nových mešít, vybudoval sa systém náboženského vzdelávania a prehodnotili sa vzťahy s moslimskými krajinami.

Význam náboženstva v živote ruských moslimov v priebehu posledného desaťročia výrazne vzrástol. Tento fenomén sa často označuje ako islamská obroda. V roku 2000 bol v Ruskej federácii cez 7000 mešít (viac ako v Egypte so 75 mil. obyvateľov), 3098 registrovaných moslimských komunít a 114 moslimských vzdelávacích inštitúcií. Napriek tomu sa nepodarilo zjednotiť moslimov do jednej „ummy“ alebo komunity veriacich čo malo rôzne príčiny, no asi jednou z najvýraznejších príčin bola nejednotnosť jednotlivých moslimských skupín súperiacich o rozhodujúci vplyv, ako aj nerovnomerné rozloženie moslimského obyvateľstva vo veľkom geografickom priestore.

Moslimské komunity v Tatarstane, Povolží, na južnom Urale, Sibíri a Moskve majú podobnú históriu a všeobecne nasledujú liberálny smer islamu známy ako chanafizmus (jedna z teologických škôl sunny, charakterizovaná toleranciou voči neveriacim, ktorá zároveň umožňuje ustúpiť od niektorých pravidiel sunny, pokiaľ nie sú v súlade s miestnymi zákonmi a nariadeniami). Od začiatku 90-tych rokov sú vzťahy medzi rôznymi islamskými inštitúciami charakterizované ako aj snahami o integráciu, tak aj napätím medzi rôznymi náboženskými vodcami. Ruskí moslimovia mimo severného Kaukazu sa nevenujú novým náboženským trendom ako napríklad vahabizmus (s chanfismom nekompatibilný radikálny smer islamského učenia, ktorý vznikol koncom 18. stor. v Saudskej Arábii a je pomenovaný po Muhammadovi ibn Abd al Vahhábovi, ktorý hlásal radikálnu očistu islamu od všetkých cudzorodých prvkov).

ImageV Tatarstane sa moslimské elity zaoberali reformou a popri smere nazývanom „euroislam“ (predstavovaný poradcom prezidenta Republiky Tatarstan Rafaelom Chakomovom), ktorý zastáva myšlienku zlučiteľnosti islamu s moderným svetom, akceptuje politický a náboženský pluralizmus a vyhýba sa násilnej forme boja, sa prakticky ako synonymum používa termín neo-džadidismus (džadidismus je jednou z umiernených foriem sunitského islamu, ktorý hral významnú úlohu v intelektuálnom živote Tatárov na prelome 19. a 20. storočia).

Ruskí odborníci prezentujú odlišné názory na úlohu islamu vo vnútrozemskom Rusku. Podľa Alexeja Malašenka neboli ruskí moslimovia ovplyvnení radikálnym prúdom islamu. V oblasti Povolžia a Uralu sa radikálne trendy nerozvinuli v regulérne ideologické alebo politické hnutia. Medzi príčiny sa obecne pokladá nekompatibilita vahabizmu s tradičným chnáfizmom, ako aj obecná religiózna apatia zdedená zo sovietskej éry.

 
No iní odborníci, ako napríklad A. Prazauskas z litovskej univerzity v Kaunase, upozorňujú, že situácia nie je až taká pokojná ako by sa mohlo zdať. V súčasnosti existujú bunky radikálnych džamá´atov (v najširšom zmysle slova sa jedná o malé lokálne moslimské komunity organizované na základnej úrovni pre zdieľanie duchovných aktivít) prakticky vo všetkých väčších mestách v Rusku. Podľa rôznych odhadov bol systém džamá´tov na jeseň roku 2004 schopný mobilizovať cez 10 tis. extrémistických bojovníkov, pričom asi 4000 z nich pochádzajú z regiónov okolo Volgy a z centrálneho Ruska.

Stredoázijské režimy (napríklad režim uzbeckého prezidenta Islama Karimova) stále tvrdšie zasahujú proti militantným islamistom, čo ovplyvňuje ich migráciu do Ruska. Takto sa snažia uniknúť pred perzekúciou. To ale má za následok, že aktívni islamskí extrémisti radikalizujú moslimov v oblastiach do ktorých prichádzajú a tými sú najčastejšie európska časť Ruska a Ural. Od počiatku 90. rokov stovky mladých Tatarov študovali na moslimských inštitúciách v arabských krajinách, kde niektorí z nich prijali fundamentalistické ideológie. Mnohí sa dokonca pridali k čečenskému ozbrojenému odporu. No aj napriek tomu vysoko postavení úradníci a náboženské autority v Tatarstane odmietajú nebezpečenstvo islamského extrémizmu. Ďalším dôvodom pre radikalizáciu je participácia Ruska na strane USA vo vojne proti globálnemu terorizmu.

Pomerne nebezpečný trend pre etnicky ruskú väčšinu predstavuje islamizácia etnických Rusov a radikalizácia týchto novokonvertovaných moslimov. Do súčasnosti sa počty konvertovaných moslimov odhadujú na 10 – 30 tis. No predstavitelia moskovskej hlavnej mešity vyhlásili, že len od januára do septembra roku 2004 prijalo islam 12 tis. etnických Rusov, pričom 75 % z nich tvorili ženy vo veku od 17 – 21 rokov.

Naopak dôležitým trendom v poslednom období je rast „islamofóbie“. Tento jav je spôsobený ako aj domácim, tak aj zahraničným vývojom. Útoky na moslimov zo Strednej Ázie a Kaukazu sa stali bežným javom. Mnoho Rusov verí, že všetky teroristické činy páchajú moslimovia z čisto náboženských dôvodov. Za jednu z hlavných príčin rastúcej nenávisti k moslimom sa považuje obava z demografického vývoja. Predpokladá sa, že ruská populácia zo súčasných 143 mil. klesne na 100 alebo dokonca na 80 miliónov a to najmä kvôli klesajúcej natalite medzi Rusmi. Ruskí nemoslimovia sa stále viac obávajú islamu, zatiaľ čo ruskí moslimovia stále viac nedôverujú politickým elitám v Rusku.





Použité zdroje

Krejčí, Oskar, Putinova Epocha, RES PUBLICA, Praha 2007

Reitschuster, Boris, Vladimir Putin, kam kráčaš, Rusko?, OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, Praha 2006

Kolektív autorov, Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005 - 2006, Kovaľov, Viktor, Ruská federácia: Tiché znovuzrodenie, Odbor bezpečnostnej a obrannej politiky Ministerstva obrany SR, Bratislava 2006

Pro et contra , Žurnál ruskej vnútornej a vonkajšej politiky, No. 5,  Moskva 2006

Daniel, Alexander; Roginskij, Arsen, Zwischen westlichen Erwartungen und ostlichen Realitäten, Dokument der Heinrich-Böll Stiftung, 2007

www.ruskodnes.sk

www.ruskodnes.cz

www.globalaffairs.cz


1 Krejčí, Oskar, Putinova Epocha, RES PUBLICA, Praha 2007
2 Krejčí, Oskar, Putinova Epocha, RES PUBLICA, Praha 2007
3 Krejčí, Oskar, Putinova Epocha, RES PUBLICA, Praha 2007
4 Reitschuster, Boris, Vladimir Putin, kam kráčaš, Rusko?, OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, Praha
   2006

5 Kolektív autorov, Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005 - 2006, Kovaľov, Viktor,
   Ruská federácia: Tiché znovuzrodenie, Odbor bezpečnostnej a obrannej politiky Ministerstva obrany
   SR, Bratislava 2006

6 Pro et contra , Žurnál ruskej vnútornej a vonkajšej politiky, No. 5,  Moskva 2006
7 Daniel, Alexander; Roginskij, Arsen, Zwischen westlichen Erwartungen und ostlichen Realitäten,
   Dokument der Heinrich-Böll Stiftung, 2007

8 Daniel, Alexander; Roginskij, Arsen, Zwischen westlichen Erwartungen und ostlichen Realitäten,
   Dokument der Heinrich-Böll Stiftung, 2007

9 Daniel, Alexander; Roginskij, Arsen, Zwischen westlichen Erwartungen und ostlichen Realitäten,
   Dokument der Heinrich-Böll Stiftung, 2007



Súvisiace články


 
< Predchádzajúca