Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	863
	Včera	895
	Tento týždeň	4738
	Tento mesiac	18038

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Publikácia : De Gaullova zahraničná politika počas dekolonizácie

Napísal: Andrej VAŠČÍK

Streda, 12.decembra 2007 - 19:00 hod.

Obsah článku
Publikácia : De Gaullova zahraničná politika počas dekolonizácie
De Gaullov nástup a zmena ústavy
Dekolonizácia a vojenský puč
Podpis Évianských dohôd a ich dôsledok

Strana 4 z 4

3. Podpis Évianských dohôd a ich dôsledok

Dňa 18. 3. 1962 konečne po diplomatických rokovaniach došlo k podpisu zmluvy vo francúzskom meste Évian, ktorá stanovila budúce vzťahy Francúzska a novovzniknutej Alžírskej ľudovodemokratickej republiky a znamenala definitívne víťazstvo de Gaullovej zahraničnej politiky, t.j. došlo k ukončeniu procesu dekolonizácie a vzniku nezávislého štátu, v ktorom si Francúzsko vďaka obratnej diplomacii uchovalo svoje privilégiá.

Posledná srana évianskej dohody

Prvý článok zmluvy o prímerí hovoril o „zastavení vojenských operácií a všetkých ozbrojených akcií na alžírskom území od 19. marca 1962 o dvanástej hodine“.³¹ Po zložení zbraní bolo premiestnené obrovské množstvo armádnej techniky a personálu späť do metropoly, vďaka čomu mohlo byť vojsko poslané tam, kde si to vyžadovali momentálne záujmy Francúzska.

Podobne ako pri predchádzajúcich zmluvách s ostatnými bývalými kolóniami, si aj v prípade Alžírska zachovali Francúzi značné privilégiá. V krajine zostal technický personál a menšia vojenská posádka, ktorá mala pomôcť vláde pri budovaní vlastných ozbrojených zložiek. Základňu v Mers-el-Kébir si Francúzi mohli ponechať ďalších 15 rokov. Práva francúzskych spoločností ťažiť ropu na Sahare dohoda garantovala po dobu piatich rokov.

Obavy generality zo šírenia komunizmu sa ukázali ako neopodstatnené podobne ako v prípade iných krajín. Hoci ZSSR s Alžírskom podpísal viacero dôležitých zmlúv, napríklad v roku 1963 o technickej a zdravotnej pomoci, „dohodu o poskytnutí liekov, vyslaní zdravotníkov, technických pracovníkov“,³² vždy hlavnú úlohu zohrávala proarabská orientácia a ekonomická spolupráca s Francúzskom.

Pokiaľ sa budeme zaoberať obdobím zavŕšenia dekolonizácie, môžeme konštatovať, že aj zo širšieho medzinárodného hľadiska viedla zahraničnopolitická činnosť de Gaulla k posilneniu postavenia Francúzska vo svete. Predovšetkým ide o normalizáciu vzťahov s afroázijskými štátmi, ktoré kritizovali Francúzsko za akúkoľvek snahu udržať si kolónie. Dekolonizácia preto následne viedla k obnove diplomatických stykov s týmito štátmi, a hlavne s arabským svetom. Až prekvapivo rýchlo sa to týkalo Egypta, ktorý celý čas zastával silne antifrancúzske stanovisko. V roku 1963 egyptský prezident Abdul Násir poveril svojho veľvyslanca vo Švajčiarsku AL DIBA pripraviť text spoločného francúzsko – egyptského vyhlásenia o obnovení diplomatických stykov medzi oboma štátmi, ktorý mal predstaviť francúzskemu veľvyslancovi vo Švajčiarsku. Komuniké bolo zverejnené 3. 4. 1963, čo prinieslo „začiatok novej etapy spolupráce medzi oboma krajinami“.³³

Francúzsko si tak vďaka de Gaullovej politike dekolonizácie zachovalo svoju mocenskú pozíciu v novom bipolárnom svete.

Záver

Môžeme konštatovať, že de Gaullova zahraničná politika mala od začiatku väčšiu nádej na úspech v porovnaní s politikou generality. Hlavným dôvodom bol fakt, že de Gaulle si uvedomil nevyhnutnosť dekolonizácie. Zaoberal sa dôležitejšími otázkami ako udržiavanie rozsiahleho a nákladného koloniálneho impéria, a to problémom udržania mocenského postavenia Francúzska v novom bipolárne rozdelenom svete.

Hlavný princíp jeho zahraničnej politiky bol ten, aby si Francúzsko v budúcich nezávislých štátoch zachovalo svoje privilegované postavenie. Na uskutočnenie tohto plánu mu poslúžili obratné diplomatické rokovania, ktoré viedli k podpisu najmä ekonomicky výhodných zmlúv, čím sa položil základ pre vytvorenie vzťahov výhodných aj pre novovzniknuté samostatné štáty aj pre Francúzsko.

Najväčší prínos de Gaulla pre zahraničnú politiku a diplomaciu Francúzska je ten, že ním riadená dekolonizácia prispela k normalizácii vzťahov s afroázijskými krajinami, kde si Francúzsko dodnes zachovalo značný vplyv. Najmä bývalé africké kolónie sú jednou z priorít francúzskej zahraničnej politiky a aj v súčasnosti je jeden z hlavných cieľov francúzskej diplomacie zachovávanie hospodársky výhodných vzťahov. Práve vďaka obratnej zahraničnej politike si Francúzi zachovali svoju mocenskú pozíciu v zahraničí a nie vydržiavaním obrovských koloniálnych armád, ktoré mali vždy za následok, že vplyv francúzskej zahraničnej politiky musel byť obmedzený na užšie oblasti vo svete.

Francúzsko sa tak vďaka de Gaullovej zahraničnej politike úspešne transformovalo zo štatútu koloniálnej veľmoci na nezávislú mocnosť v bipolárnom svete a dodnes si udržalo silné postavenie.

Zoznam použitej literatúry:

Knihy
AGERON, Ch.-R.: La décolonisation française. Paris: Armand Colin, 1991, 187 p.
AL DIB, F.: Abdel Nasser et la Révolution Algérienne. Paris: L´Harmattan, 1985, 443 p.
ARON, R.: Historie XX. století. Praha: Academia, 1999, 869 str.
DROZ, B. – LEVER, E.: Histoire de la guerre d´Algérie. Paris: Seuil, 1982, 383 p.
HADHRI, M.: L´URSS ET LE MAGHREB. Paris: L´Harmattan, 1985, 211 p.
VAISSE, M.: ALGER LE PUTSCH. Bruxelles: Editions Complexe, 1983, 186 p.

Internet
http://www.algerie-francaise.org/evian/evian-un.shtml
ACCORDS DE CESSEZ-LE-FEU EN ALGÉRIE
(download: 10. 10. 2007)

Odkazy
1 Pozn. Ide o názov pre francúzskych osadníkov žijúcich v Alžírsku. Neskôr sa tento názov používal aj pre francúzskych občanov narodených v Alžírsku. Pieds-noirs boli hlavnou prekážkou vzniku nezávislého Alžírska, keďže by mohla byť ohrozená ich bezpečnosť. Preto boli hlavnými stúpencami generality.
2 Pozn. Francúzsky akronym pre Front národného oslobodenia. Dnes je vládnou politickou stranou v
   Alžírsku.
3 VAISSE, M.: ALGER LE PUTSCH. Bruxelles: Editions Complexe, 1983, p. 61.
4 Ibidem, p. 56.
5 DROZ, B. – LEVER, E.: Histoire de la guerre d´Algérie. Paris: Seuil, 1982, p. 223.
6 Pozn. Francúzsky akronym pre Armádu národného oslobodenia, ozbrojená zložka FLN.
7 DROZ - LEVER: Histoire de la guerre d´Algérie, p.167.
8 Pozn. Magreb bolo pôvodne spoločné pomenovanie pre oblasť štátov Alžírska, Maroka a Tuniska.
   V súčasnosti sa tu zaraďuje tiež Líbya a Mauretánia.
9 AL DIB, F.: Abdel Nasser et la Révolution Algérienne. Paris: L´Harmattan, 1985, p. 102.
10 DROZ – LEVER: Histoire de la guerre d´Algérie, p. 210.
11 Pozn. Termín „francúzske Alžírsko“ používali stúpenci zachovania zväzku metropoly s kolóniou, aby
    tak poukázali na trvalosť francúzsko – alžírskych väzieb.
12 VAISSE: LE PUTSCH ALGER, p. 65.
13 ARON, R.: Historie XX. století. Praha: Academia, 1999, s. 520.
14 AGERON, Ch.-R.: La décolonisation française. Paris: Armand Colin, 1991, p. 140.
15 DROZ – LEVER: Histoire de la guerre en Algérie, p. 224.
16 AGERON: La décolonisation, p. 151.
17 VAISSE: ALGER LE PUTSCH, p. 142.
18 VAISSE: ALGER LE PUTSCH, p. 32.
19 DROZ – LEVER: Histoire de la guerre d´Algérie, p. 219.
20 AL DIB: Abdel Nasser, p. 363.
21 Ibidem, p. 357.
22 Ibidem, p. 354.
23 Ibidem, p. 356.
24 AL DIB: Abdel Nasser, p. 388.
25 VAISSE: ALGER LE PUTSCH, p. 166.
26 Ibidem, p. 124.
27 Ibidem, p. 125.
28 Ibidem, p. 168.
29 Ibidem, p. 129.
30 DROZ – LEVER: Histoire de la guerre d´Algérie, p. 320.
31 ACCORDS DE CESSEZ-LE-FEU EN ALGÉRIE. In:
     http://www.algerie-francaise.org/evian/evian-un.shtml. (download: 10. 10. 2007).
32 HADHRI, M.: L´URSS ET LE MAGHREB. Paris: L´Harmattan, 1985, p. 178.
33 AL DIB: Abdel Nasser, p. 410.

<< Predchádzajúci - Nasledujúci

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network