Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	364
	Včera	1018
	Tento týždeň	1382
	Tento mesiac	14682

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Analýzy a publikácie

Publikácia: Taliban a produkcia ópia

Napísal: Ivan JÁGERSKÝ

Piatok, 14.decembra 2007 - 17:57 hod.

Obsah článku
Publikácia: Taliban a produkcia ópia
Pôvod hnutia a jeho osud po 11.septembri 2001
Taliban a produkcia ópia
Farmári a bojovníci
Dimenzie boja proti produkcii narkotík

Strana 2 z 5

1. Pôvod hnutia a jeho osud po 11.septembri 2001

Počínajúc rokom 1992 sa Afganistan stal javiskom silného vnútorného mocenského boja o lokálne záujmy miestnych poľných veliteľov, politických organizácií, vrátane národnostných a náboženských menšín, čo môžeme považovať za definujúci faktor politickej reality v krajine. Na území celého Afganistanu vznikajú početné lokálne centrá moci jednotlivých kmeňov a etník v čele so svojimi vlastnými predstaviteľmi a dochádza prakticky k defragmentácii krajiny a k neľútostnej občianskej vojne.

Do tejto situácie sa pokúsila zasiahnuť aj Organizácia spojených národov, ktorá v polovici roku 1994 vyslala do Afganistanu svoju mierovú misiu. Zahájili sa rokovania s predstaviteľmi hlavných vojensko-politických zoskupení ako aj s významnými Afgáncami žijúcimi v exile. Spoločne zostavili návrh mierového plánu na predanie moci novozvolenej vláde, ktoré sa malo uskutočniť 21.marca 1995. Oddeliť znepriatelené strany a nastoliť mier sa však opäť nepodarilo, pretože na scéne sa objavuje nová vojensko-politická sila-radikálne sunnitské hnutie Taliban.

V počiatočnej fáze sa Taliban tešil značnej dôvere afgánskeho obyvateľstva ťažko trpiaceho brutalitou a neustálymi vzájomnými vojnami pôvodne bojovníkov za slobodu - mudžahedínov. Dôvody objavenia sa Talibanu na afgánskej scéne sú dodnes predmetom rôznych dohadov. Najrozšírenejšia verzia tvrdí, že hnutie Taliban bolo vytvorené na území Pakistanu na základe iniciatívy pakistanského vedenia spomedzi študentov náboženských škôl nachádzajúcich sa v táboroch afgánskych utečencov. K hnutiu sa postupne pridávali i muslimskí fanatici z iných štátov, hlavne z Pakistanu, Saudskej Arábie, Iraku či Čečenska, ktorí boli pripravení stať sa mučeníkmi viery a tým dosiahnúť večnú blaženosť. Podľa tvrdenia bývalého náčelníka Generálneho štábu armády Pakistanu generála Mirzu Aslam Bega sa reťaz takýchto náboženských škôl s kontingentom špeciálne vycvičených Talibov vytvorila za účasti Pakistanu a USA ako „nábožensko-ideologický pás pozdĺž afgánsko-pakistanskej hranice na podporu bojového ducha mudžahedínov".

Jeden z formálnych dôvodov objavenia sa Talibanu hovorí, že brutalita a násilie mudžahedínov vykonané na istej afgánskej rodine cestujúcej do Kandaháru vyprovokovali mullu Umara natoľko, že sa aj so svojimi žiakmi zaprisahal zbaviť krajinu týchto kriminálnikov. Druhá, oficiálnejšia verzia udáva, že jeden z najväčších pakistanských podnikateľov Bhutto poslal skúšobnú obchodnú karavánu do Strednej Ázie cez Afganistan a táto karavána mala byť pred afganskými mudžahedínmi chránená príslušníkmi Talibanu, ktorí boli na túto činnosť vytrénovaní a vyzbrojení pakistanskou obchodnou mafiou. Tí boli vo svojej misii úspešní a čoskoro na to začali jednotky hnutia Taliban v roku 1994 útok na južné oblasti Afganistanu kontrolované početnými samostatnými poľnými veliteľmi mudžahedínov, prevažne etnických Paštúnov. Po tom, ako relatívne rýchlo zlomili odpor lokálnych poľných veliteľov, Talibovia obsadili mesto Kandáhar a väčšinu južných oblastí krajiny s prevažne paštúnskym obyvateľstvom. Postupne ovládli aj ďalšie územia a 26.septembra 1996 bez väčšieho odporu obsadili Kábul.

Hnutie Taliban tak podľa želania Islamabádu splnilo svoju úlohu a vzniknutá situácia - otvorenie strategických dopravných koridorov do Strednej Ázie, bola maximálne v súlade so záujmami pakistanskej politiky v regióne. Prvopočiatky Talibanu však treba hľadať už niekedy začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia, kedy CIA a ISI začali organizovať radikálnych muslimov z celého sveta na boj proti Sovietskemu zväzu v Afganistane. Jedným z kľúčových vodcov bol aj Usama bin Ládin, ktorý za podpory CIA viedol výcvikové tábory pre týchto bojovníkov. O rozsahu angažovania sa USA svedčí fakt, že koncom roka 1987 poskytovali ročne až 65 000 ton zbraní a munície na výzbroj týchto ozbrojených skupín.

Po 11. septembri 2001 boli USA presvedčené, že Taliban ukrýva v Afganistane hlavného strojcu útokov Usámu bin Ládina a tak predkladajú Talibanu ultimátum:

1. Vydajte USA všetkých vodcov Al-Kájdy
2. Prepustite všetkých zajatých cudzincov
3. Okamžite zlikvidujte všetky výcvikové tábory teroristov
4. Vydajte každého teroristu a ich podporovateľov príslušným úradom
5. Poskytnite USA prístup do výcvikových táborov na ich inšpekciu

Taliban odpovedal USA, že ak mu predložia jasný dôkaz o spojitosti bin Ládina s útokmi, bude vydaný, v opačnom prípade je nevinný. Následne v rámci celosvetovej kampane boja proti terorizmu, zahájili Spojené štáty a Veľká Británia 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda. Išlo predovšetkým o letecké bombardovanie Afganistanu za účelom zničenia výcvikových táborov teroristov a vojenských zariadení Talibanu. O dva týždne neskôr zahájili americké špeciálne jednotky aj pozemné akcie na území krajiny.

Súčasne s týmito akciami spojencov „vojny proti terorizmu“ zahájila aj Severná aliancia svoj rýchly postup na juh a 13. novembra 2001 vstúpila do Kábulu. Nasledujúci mesiac spolu s americkými výsadkármi dobyli najväčšiu základňu Talibanu v jaskynnom systéme Tora Bora neďaleko pakistanských hraníc. Nečakane rýchlu porážku Talibanu spôsobilo nielen intenzívne letecké bombardovanie medzinárodnými silami, ale v nemalej miere taktiež odstavenie umarovej vlády od väčšiny finančných a materiálnych zdrojov. Medzi rozhodujúce faktory môžeme priradiť bezpochyby aj stratu dôvery jednotlivých kmeňových vodcov, hromadné dezercie či v Afganistane obvyklé prebiehanie bojovníkov na víťaziacu stranu.

Súvisiace články
Analýza: Afganistan - história a súčasnosť Afganistan: Potreba medzinárodnej pomoci

<< Predchádzajúci - Nasledujúci >>

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network