Avšak musíme konštatovať, že alžírsku vládu nútia isté okolnosti k zvýšenej opatrnosti. V tomto prípade ide predovšetkým o nejasný vzťah islamistických politikov k demokracii. Je otázkou, či chcú demokraciu využiť len ako cestu na nastolenie režimu prísne sa opierajúceho o islamské tradície. Súčasné islamistické politické strany ako napríklad El – Islah, sa považujú za ideologicky blízkych rozpustenej strane FIS²¹, ktorá je známa viacerými kontroverznými vyhláseniami. Napríklad v 90. rokoch FIS navrhla riešiť otázku nezamestnanosti takým spôsobom, že „ženy zostanú v duchu starého poriadku doma, prispôsobia sa stavu, keď sú len máloktoré zapojené do zárobkových činností“.²² Navyše hlavný cieľ FIS nebolo zachovanie pluralitnej demokracie, ale „vybudovať nezávislý a spravodlivý štát založený na princípoch islamu“^.23.  Je preto potrebné zdôrazniť, že členovia rozpustenej FIS, ktorí dnes žiadajú o povolenie vytvoriť politickú stranu, sú tými, ktorí v 90. rokoch, i keď prostredníctvom demokratických volieb, žiadali vytvoriť v Alžírsku radikálny islamistický režim, kde by sa mala „islamizovať modernosť“ tým, že „nahradia liberálnu demokraciu volenými a rovnostárskymi, avšak špecificky islamskými inštitúciami“.²⁴ Zvýšenú pozornosť si zaslúžia tiež niektoré ďalšie vyhlásenia, napríklad Madani Mezrag počas tlačovej konferencie v januári 2006 v Alžíri povedal, že „sa nevzdal myšlienky založiť islamský štát pomocou demokratických prostriedkov“.²⁵ 

Osobnosť takéhoto druhu, ktorá by islamistických politikov viedla k presvedčeniu o nutnosti zachovať súčasný politický režim v Alžírsku, chýba.