Hlbšia integrácia v rámci saharsko – sahelského regiónu, v ktorom sa Alžírsko nachádza, je nevyhnutnou podmienkou, aby krajina úspešne čelila v boji proti terorizmu. Nedostatočne kontrolované spoločné hranice, rozšírený pohyb pašerákov zbraní a drog, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov teroristov, núti štáty tohto regiónu k hlbšej spolupráci.
Alžírska vláda sa hlbšej spolupráci nebráni, čo dokazuje aj vyhlásenie alžírskeho ministra vnútra Zerhouniho, ktorý v júli 2007 podporil spoločnú činnosť marockých a alžírskych bezpečnostných služieb: „Spolupráca medzi bezpečnostnými službami oboch krajín môže priniesť len veľmi pozitívny dopad na mier a bezpečnosť v regióne.“19 Otázne je však, do akej miery je kooperácia v súčasnosti realizovaná.
Za pozitívum možno považovať už pravidelne organizované stretnutia zástupcov Magrebu, kde sa snažia spoločne hľadať možnosti k posilneniu boja proti terorizmu. Počas 27. zasadania ministrov zahraničných vecí Zväzu arabského Magrebu20 bezpečnostná situácia v regióne bola jedným z hlavných bodov rokovaní.21V súčasnosti však magrebskí predstavitelia uprednostňujú spoločné stretnutia skôr na konferenciách, kde sa zúčastňujú zástupcovia zo všetkých arabských krajín. Je potrebné dodať, že krajiny Magrebu sú často miestom takýchto stretnutí. V júli 2007 Tunis hostil 9. konferenciu arabských ministrov vnútra, kde sa rokovalo o možnostiach spolupráce v boji proti terorizmu.22
Za významný krok vpred možno považovať aj snahu členov alžírskych bezpečnostných zložiek hlbšie spolupracovať s magrebskými kolegami. Generálny riaditeľ alžírskeho úradu národnej bezpečnosti Ali Tounsi v júli 2007 hovoril v médiách o „úzkej“ spolupráci magrebských bezpečnostných služieb.23
Napriek vyvíjaným snahám musíme konštatovať, že značnou prekážkou k ďalšiemu budovaniu spolupráce bráni spor o štatút územia Západnej Sahary. Súčasné pozície významných aktérov konfliktu, Alžírska a Maroka, vedú k vzájomným obvineniam a ochladzovaniu vzájomných vzťahov, čo neprispieva k posilneniu spolupráce v boji proti terorizmu.
Maroko obviňuje Alžírsko, že podporou západasaharského separatistického hnutia POLISARIO mu ide o získanie prístupu k Atlantickému oceánu. Na druhej strane Alžírsko viní Maroko z anexie Západnej Sahary a z toho, že územie chce len využiť kvôli náleziskám fosfátov a loviskám rýb v pobrežných oblastiach.
Napriek tomu, že strany pristúpili v lete 2007 k spoločným rokovaniam pod záštitou OSN, nedošlo k žiadnemu pokroku, keďže obe strany tvrdohlavo zotrvávajú na svojich podmienkach – Maroko je ochotné pripustiť len obmedzenú autonómiu, kým POLISARIO a Alžírsko trvajú na konaní refenda o nezávislosti.
Spor o Západnú Saharu prerastá aj do iných oblastí. Obe strany sa navzájom obviňujú, že „poskytujú útočisko militantom a pašerákom zbraní“33.Konflikt tak tvorí prekážku k rozvoju vzájomnej spolupráce v boji proti terorizmu, čo je spoločným záujmom oboch krajín.
Príkladom pre vyriešenie alžírsko – marockého sporu o štatút územia Západnej Sahary a nájdenia spôsobu prehĺbenia vzájomnej spolupráce v boji proti terorizmu by mohol byť konflikt v susednom štáte Mali. V tejto krajine, podobne ako v Maroku, sú aktérmi dve strany: centrálna vláda v Niamey a tuaregskí rebeli bojujúci za väčšiu autonómiu. Tiež je tu významný tretí aktér – opäť Alžírsko.
V tomto prípade však na rozdiel od konfliktu na Západnej Sahare sú isté odlišnosti:
Alžírska republika v tomto konflikte nemá žiadne postranné partikulárne záujmy, ako napríklad v prípade Západnej Sahary prístup k Atlantiku. Podobne ako tamojšej vláde, v tomto prípade jej ide len o budovanie stability v saharsko – sahelskom regióne.
Alžírsko nevystupuje ako účastník jednej zo strán konfliktu.
Namiesto toho prijalo úlohu sprostredkovateľa rokovaní medzi oboma stranami.
Snaží sa nájsť riešenie vhodné pre obe strany, s tým, že podporuje zachovanie integrity malijského územia.
Vďaka spomenutým aktivitám si Alžírsko získalo dôveru u malijskej vlády, ktorá v prípade sporov s tuaregskými militantmi zvykne Alžírsku republiku povolať ako sprostredkovateľa rokovaní a hľadania dohody.25 Vďaka pomerne úspešnej úlohe sprostredkovateľa a jeho dôvery u malijskej vlády, tak Alžírsku nestojí nič v ceste posilniť spoluprácu oboch krajín v boji proti terorizmu. A tá je nevyhnutnou, keďže ich spoločná hranica je tiež známa pohybom pašerákov drog, zbraní a teroristov. Proti týmto aktivitám sa oba štáty rozhodli posilniť vzájomnú spoluprácu v oblasti hraničnej kontroly.26
Na druhej strane musíme konštatovať, že v prípade konfliktu na Západnej Sahare sa nič podobné nečrtá. Územie je príliš atraktívne pre obe strany, aby pristúpili k akýmkoľvek ústupkom. Pre Maroko by víťazstvo v tomto spore znamenalo neobmedzené využívanie nerastného bohatstva a pre Alžírsko prístup k Atlantiku a získanie štatútu regionálnej mocnosti. Je preto nepravdepodobné, že by sa obe strany vzdali svojich partikulárnych záujmov, čo bude v budúcnosti brániť k posilneniu spolupráce v oblasti bezpečnosti.