Alžírska vláda sa hlbšej spolupráci nebráni, čo dokazuje aj vyhlásenie alžírskeho ministra vnútra Zerhouniho, ktorý v júli 2007 podporil spoločnú činnosť marockých a alžírskych bezpečnostných služieb: „Spolupráca medzi bezpečnostnými službami oboch krajín môže priniesť len veľmi pozitívny dopad na mier a bezpečnosť v regióne.“¹⁹ Otázne je však, do akej miery je kooperácia v súčasnosti realizovaná.

Za pozitívum možno považovať už pravidelne organizované stretnutia zástupcov Magrebu, kde sa snažia spoločne hľadať možnosti k posilneniu boja proti terorizmu. Počas 27. zasadania ministrov zahraničných vecí Zväzu arabského Magrebu²⁰ bezpečnostná situácia v regióne bola jedným z hlavných bodov rokovaní.²¹ V súčasnosti však magrebskí predstavitelia uprednostňujú spoločné stretnutia skôr na konferenciách, kde sa zúčastňujú zástupcovia zo všetkých arabských krajín. Je potrebné dodať, že krajiny Magrebu sú často miestom takýchto stretnutí. V júli 2007 Tunis hostil 9. konferenciu arabských ministrov vnútra, kde sa rokovalo o možnostiach spolupráce v boji proti terorizmu.²²

Za významný krok vpred možno považovať aj snahu členov alžírskych bezpečnostných zložiek hlbšie spolupracovať s magrebskými kolegami. Generálny riaditeľ alžírskeho úradu národnej bezpečnosti Ali Tounsi v júli 2007 hovoril v médiách o „úzkej“ spolupráci magrebských bezpečnostných služieb.²³

Napriek vyvíjaným snahám musíme konštatovať, že značnou prekážkou k ďalšiemu budovaniu spolupráce bráni spor o štatút územia Západnej Sahary. Súčasné pozície významných aktérov konfliktu, Alžírska a Maroka, vedú k vzájomným obvineniam a ochladzovaniu vzájomných vzťahov, čo neprispieva k posilneniu spolupráce v boji proti terorizmu.

Maroko obviňuje Alžírsko, že podporou západasaharského separatistického hnutia POLISARIO mu ide o získanie prístupu k Atlantickému oceánu. Na druhej strane Alžírsko viní Maroko z anexie Západnej Sahary a z toho, že územie chce len využiť kvôli náleziskám fosfátov a loviskám rýb v pobrežných oblastiach.

Napriek tomu, že strany pristúpili v lete 2007 k spoločným rokovaniam pod záštitou OSN, nedošlo k žiadnemu pokroku, keďže obe strany tvrdohlavo zotrvávajú na svojich podmienkach – Maroko je ochotné pripustiť len obmedzenú autonómiu, kým POLISARIO a Alžírsko trvajú na konaní refenda o nezávislosti. 

Spor o Západnú Saharu prerastá aj do iných oblastí. Obe strany sa navzájom obviňujú, že „poskytujú útočisko militantom a pašerákom zbran퓳³.Konflikt tak tvorí prekážku k rozvoju vzájomnej spolupráce v boji proti terorizmu, čo je spoločným záujmom oboch krajín.