A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes350
mod_vvisit_counterVčera895
mod_vvisit_counterTento týždeň4225
mod_vvisit_counterTento mesiac17525

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Analýza: Boj alžírskej vlády proti terorizmu a radikálnemu islamizmu
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Štvrtok, 20.decembra 2007 - 20:32 hod.
Obsah článku
Analýza: Boj alžírskej vlády proti terorizmu a radikálnemu islamizmu
2007 - Návrat alžírskej občianskej vojny ?
Vnútropolitická situácia a islamisti
Regionálna spolupráca v boji proti terorizmu
Spolupráca s Francúzskom a Stredomorím
Spolupráca S USA
Záver










Regionálna spolupráca v boji proti terorizmu

Hlbšia integrácia v rámci saharsko – sahelského regiónu, v ktorom sa Alžírsko nachádza, je nevyhnutnou podmienkou, aby krajina úspešne čelila v boji proti terorizmu. Nedostatočne kontrolované spoločné hranice, rozšírený pohyb pašerákov zbraní a drog, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov teroristov, núti štáty tohto regiónu k hlbšej spolupráci.



Alžírska vláda sa hlbšej spolupráci nebráni, čo dokazuje aj vyhlásenie alžírskeho ministra vnútra Zerhouniho, ktorý v júli 2007 podporil spoločnú činnosť marockých a alžírskych bezpečnostných služieb: „Spolupráca medzi bezpečnostnými službami oboch krajín môže priniesť len veľmi pozitívny dopad na mier a bezpečnosť v regióne.“19 Otázne je však, do akej miery je kooperácia v súčasnosti realizovaná.


Za pozitívum možno považovať už pravidelne organizované stretnutia zástupcov Magrebu, kde sa snažia spoločne hľadať možnosti k posilneniu boja proti terorizmu. Počas 27. zasadania ministrov zahraničných vecí Zväzu arabského Magrebu20 bezpečnostná situácia v regióne bola jedným z hlavných bodov rokovaní.21 V súčasnosti však magrebskí predstavitelia uprednostňujú spoločné stretnutia skôr na konferenciách, kde sa zúčastňujú zástupcovia zo všetkých arabských krajín. Je potrebné dodať, že krajiny Magrebu sú často miestom takýchto stretnutí. V júli 2007 Tunis hostil 9. konferenciu arabských ministrov vnútra, kde sa rokovalo o možnostiach spolupráce v boji proti terorizmu.22

Za významný krok vpred možno považovať aj snahu členov alžírskych bezpečnostných zložiek hlbšie spolupracovať s magrebskými kolegami. Generálny riaditeľ alžírskeho úradu národnej bezpečnosti Ali Tounsi v júli 2007 hovoril v médiách o „úzkej“ spolupráci magrebských bezpečnostných služieb.23

Napriek vyvíjaným snahám musíme konštatovať, že značnou prekážkou k ďalšiemu budovaniu spolupráce bráni spor o štatút územia Západnej Sahary. Súčasné pozície významných aktérov konfliktu, Alžírska a Maroka, vedú k vzájomným obvineniam a ochladzovaniu vzájomných vzťahov, čo neprispieva k posilneniu spolupráce v boji proti terorizmu.

Maroko obviňuje Alžírsko, že podporou západasaharského separatistického hnutia POLISARIO mu ide o získanie prístupu k Atlantickému oceánu. Na druhej strane Alžírsko viní Maroko z anexie Západnej Sahary a z toho, že územie chce len využiť kvôli náleziskám fosfátov a loviskám rýb v pobrežných oblastiach.

Napriek tomu, že strany pristúpili v lete 2007 k spoločným rokovaniam pod záštitou OSN, nedošlo k žiadnemu pokroku, keďže obe strany tvrdohlavo zotrvávajú na svojich podmienkach – Maroko je ochotné pripustiť len obmedzenú autonómiu, kým POLISARIO a Alžírsko trvajú na konaní refenda o nezávislosti. 

Spor o Západnú Saharu prerastá aj do iných oblastí. Obe strany sa navzájom obviňujú, že „poskytujú útočisko militantom a pašerákom zbraní“33.Konflikt tak tvorí prekážku k rozvoju vzájomnej spolupráce v boji proti terorizmu, čo je spoločným záujmom oboch krajín.  

Príkladom pre vyriešenie alžírsko – marockého sporu o štatút územia Západnej Sahary a nájdenia spôsobu prehĺbenia vzájomnej spolupráce v boji proti terorizmu by mohol byť konflikt v susednom štáte Mali. V tejto krajine, podobne ako v Maroku, sú aktérmi dve strany: centrálna vláda v Niamey a tuaregskí rebeli bojujúci za väčšiu autonómiu. Tiež je tu významný tretí aktér – opäť Alžírsko.

V tomto prípade však na rozdiel od konfliktu na Západnej Sahare sú isté odlišnosti:
  • Alžírska republika v tomto konflikte nemá žiadne postranné partikulárne záujmy, ako napríklad v prípade Západnej Sahary prístup k Atlantiku. Podobne ako tamojšej vláde, v tomto prípade jej ide len o budovanie stability v saharsko – sahelskom regióne.
  • Alžírsko nevystupuje ako účastník jednej zo strán konfliktu.
  • Namiesto toho prijalo úlohu sprostredkovateľa rokovaní medzi oboma stranami.
  • Snaží sa nájsť riešenie vhodné pre obe strany, s tým, že podporuje zachovanie integrity malijského územia.
 
Vďaka spomenutým aktivitám si Alžírsko získalo dôveru u malijskej vlády, ktorá v prípade sporov s tuaregskými militantmi zvykne Alžírsku republiku povolať ako sprostredkovateľa rokovaní a hľadania dohody.25 Vďaka pomerne úspešnej úlohe sprostredkovateľa a jeho dôvery u malijskej vlády, tak Alžírsku nestojí nič v ceste posilniť spoluprácu oboch krajín v boji proti terorizmu. A tá je nevyhnutnou, keďže ich spoločná hranica je tiež známa pohybom pašerákov drog, zbraní a teroristov. Proti týmto aktivitám sa oba štáty rozhodli posilniť vzájomnú spoluprácu v oblasti hraničnej kontroly.26

Na druhej strane musíme konštatovať, že v prípade konfliktu na Západnej Sahare sa nič podobné nečrtá. Územie je príliš atraktívne pre obe strany, aby pristúpili k akýmkoľvek ústupkom. Pre Maroko by víťazstvo v tomto spore znamenalo neobmedzené využívanie nerastného bohatstva a pre Alžírsko prístup k Atlantiku a získanie štatútu regionálnej mocnosti. Je preto nepravdepodobné, že by sa obe strany vzdali svojich partikulárnych záujmov, čo bude v budúcnosti brániť k posilneniu spolupráce v oblasti bezpečnosti.


Súvisiace články


 
< Predchádzajúca