Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	689
	Včera	1237
	Tento týždeň	5044
	Tento mesiac	25643

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Úvahy a komentáre

Úvaha: Somálske šance na politické riešenie vlastnej krízy

Napísal: Oliver ÉDER

Sobota, 22.decembra 2007 - 19:57 hod.

Somálsko sa na konci roka 2007 nachádza opätovne v stave anarchie, ktorá v krajine vládla pred vzostupom islamistickej „Únie islamských súdov“ (UIC) v polovici roka 2006. UIC sa podarilo do decembra 2006 územne expandovať.

Islamistický bojovník

Jej rozmach však minulú zimu prekazila etiópska vojenská intervencia a hnutie bolo nútené prejsť do ilegality. Súčasná situácia nedáva takmer žiadne optimistické vyhliadky do budúcnosti. Islamistické hnutie preskupuje svoje sily (UIC a jeho bývalá elitná bojová jednotka „Hizbul Shabaab“), piráti naďalej ohrozujú pobrežie čo sa prejavuje negatívnymi dopadmi na somálsku ekonomiku a autonómne regióny Puntland a Somaliland majú naďalej veľmi napäté vzťahy, čo na jeseň vyústilo do bojov o sporné pohraničné regióny Saal a Sonog. Okrem toho „Prechodná federálna vláda“ (TFG) zažíva vážny vnútorný rozkol v dôsledku rezignácie premiéra Ali Mohamed Gediho a po celej krajine sa zase rozhoreli lokálne konflikty medzi rôznymi klanovými milíciami o pôdu, pastviny a vodné zdroje.

Koreň celého problému treba hľadať v neschopnosti dočasného prezidenta Abdulahi Yusufa skonsolidovať svoju moc, čo je podmienené medziklanovým uzmierením. Yusuf totiž ako bývalý vodca jednej z bývalých povstaleckých skupín ( v roku 1991 zvrhli bývalého diktátora Siad Barreho) má silné sklony k autoritatívnym metódam vedenia. Yusuf až do decembra 2007 nedokázal nájsť spoločnú reč s mocným klanom Hawiye, ktorý je nepriateľsky naladený voči prezidentovmu klanu Darod, ktorý má v radoch TFG výrazné zastúpenie. Práve táto skutočnosť motivuje Hawiye k tomu, aby sa niektoré jeho frakcie spojili s islamistami vedúcimi najmä v Mogadiše boj proti etiópskym a vládnym jednotkám.

Prezident Abdullahi Yusuf

V uplynulých dňoch však došlo k prekvapujúcej udalosti. Nový premiér Nur Hussein Hassan oznámil, že plánuje rozpustiť svoj kabinet a značná časť nových ministrov by mala pochádzať z mimoparlamentného prostredia. Týmto zámerom údajne sleduje uzmierenie s klanmi, ktoré sa sťažujú na svoju marginalizáciu zo strany TFG. Je však otázne ako úspešne bude tento krok realizovaný v praxi, keďže premiér ako nevýrazná osoba bez charizmy zrejme ľahko podľahne tlakom z prostredia Yusufových spojencov, ktorí nemajú veľký záujem meniť súčasné rozloženie síl v radoch TFG. Zrejme ani prezident Yusuf nemá v tejto otázke čisté úmysly. Správy z médií o väčšej pestrosti ministerských pozícií čo sa týka klanového zastúpenia pôsobia na prvý dojem veľmi dobre. Ten kto však sleduje dianie v Somálsku podrobnejšie vie, že Hassan bol do premiérskej funkcie dosadený pred mesiacom, kvôli vážnej roztržke medzi Yusufom a bývalým premiérom Gedim. Podstatou sporu boli potenciálne somálske ropné zdroje, keď Yusuf uzatvoril dohodu o geologickom výskume s čínskou „China National Offshore Oil Corporation“ pričom Gedi sa postavil na stranu indonézsko-kuvajtského konzorcia. Celý škandál zašiel až tak ďaleko, že Gedi bol nútený pod nátlakom odstúpiť. Výsledkom však bolo, že okolo 100 poslancov ( z 275) sympatizujúcich s Gedim vytvorilo v parlamente vlastnú frakciu, čo spôsobilo v rámci TFG vážny rozkol. Počet „rebelujúcich“ poslancov sa môže ešte zvyšovať, preto v pozadí menovania ministrov z mimoparlamentného prostredia sa dá vidieť aj snaha dosadzovať do ministerských postov ľudí, u ktorých je lojalita voči Yusufovi čo možno najväčšia. Ak sa teda nad celou situáciou zamyslíme hlbšie, musíme žiaľ dospieť k záveru, že politické riešenie krízy je stále v nedohľadne. Svedčí o tom aj fakt, že mnoho warlordov, ktorí počas obdobia mocenskej prevahy UIC stáli na strane TFG, teraz sleduje vlastné mocenské ambície, resp. sa pridalo do Gediho opozičného bloku. Na Gediho stranu sa teraz postavili mocní warlordi Mohamed Qanyare Afrah, Muse Sudi Yalahow a Salad Ali Jelle.

Bývalý premiér Ali Mohammed Gedi

Najdôležitejšie v najbližších týždňoch bude, či sa Gedi pripojí k „Aliancii za oslobodenie Somálska“ (so sídlom v Eritrei), zloženej z UIC, klanu Hawiye, bývalého predsedu parlamentu Sharif Hassan Sheikh Adena (zbavený funkcie po porážke UIC), warlorda Husseina Aideeda (opustil TFG na jar), somálskych nacionalistov a predstaviteľov somálskej diaspóry. Nezanedbateľným pri odhadoch Gediho úmyslov je fakt, že patrí do klanu Hawiye, ktorého viaceré frakcie vedú spolu s islamistami ozbrojený boj proti TFG. Na druhej strane bol však Gedi vždy vnímaný ako intelektuál, ktorý nebol členom žiadnej ozbrojenej skupiny počas občianskej vojny. Preto jeho spojenectvom s militantnými islamistami si nemôžeme byť veľmi istí. Inými slovami viac-menej je isté, že jedinú kompaktnú opozičnú silu zatiaľ tvoria len islamisti, keďže ani samotná „Aliancia za oslobodenie Somálska“ nemá podľa môjho názoru veľkú nádej, že bude dlhodobejšie fungovať ako jednotný opozičný blok. Frakcie, ktoré ju tvoria majú totiž rôznorodé záujmy a určite nie všetci nacionalisti, predstavitelia somálskej diaspóry alebo členovia klanu Hawiye túžia po zrealizovaní myšlienky islamského štátu.

V skratke povedané, silný antagonizmus medzi jednotlivými klanovými a politickými frakciami spolu s vojenskou podporou nenávidenej Etiópie pre TFG (čo vyvoláva silnú nenávisť bežných obyvateľov voči vláde) a neschopnosťou Africkej únie naplniť počty mierovej misie AMISOM jasne naznačuje, že Somálsko je zrejme odsúdené na chronickú nestabilitu. Na tejto skutočnosti sa nezmení nič pokiaľ nebude splnená najzákladnejšia podmienka: politické uzmierenie medzi klanmi. Rozpustenie vlády premiérom Hassanom k tomu podľa môjho názoru určite neprispeje.

Súvisiace články
Publikácia: Operácia obnovená nádej - Somálsko 1993 Analýza: Militantný islamizmus v Africkom rohu Analýza : Somálsko - vojna klanov a radikálny islamizmus Úvaha: Šance na návrat mierových síl OSN do Somálska

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network