31.decembra 2007 má hybridná mierová misia OSN-Africká únia (AÚ) v Darfúre (UNAMID) prevziať velenie nad mierovou misiou AÚ (AMIS), ktorá je v konfliktom postihnutom regióne nasadená od roku 2004. Katastrofa v Darfúre (ktorú mnohí označujú za genocídu) si od roku 2003 vyžiadala životy okolo 300 000 ľudí a  ďalších 2,5 milióna pripravila o domov. Má UNAMID o sile 26 000 mužov nejaké šance situáciu stabilizovať?Táto hybridná mierová misia bude v súčasnosti najväčšou na svete. Oblasť, v ktorej bude nasadená, je však situácia neuveriteľne komplikovaná. Povstalecké skupiny, ktoré vedú ozbrojený boj proti centrálnej vláde v Chartúme sa totiž za posledné tri roky rozpadli na viacero frakcií, ktoré nemajú žiadnu spoločnú ucelenú stratégiu.

Medzi hlavné organizácie patrili „Sudánske oslobodzovacie hnutie“ (SLM) a „Hnutie za spravodlivosť a rovnosť“ (JEM). SLM sa prvýkrát rozpadlo v novembri 2005, keď Minni Minawi (kmeň Zaghawa) po mocenskom spore s Abdel Wahid Mohamed Ahmed el-Nurom (kmeň Fur) vytvoril vlastnú ozbrojenú skupinu, ktorá  v máji 2006 podpísala dohodu s vládou Omara al-Bashira. Minawi na základe nej získal vládny post v Chartúme. Po tejto udalosti vznikli z SLM ďalšie frakcie: frakcia Abdel Wahid el-Nura, SLM – „Jednota“, „Veľkosudánske oslobodenecké hnutie“, „Národné hnutie za elimináciu marginalizácie“ atď.

JEM, ktoré bolo založené islamistami stojacimi v opozícii proti islamistickej Bashirovej vláde, postihol podobný osud ako SLM. JEM však samotné nezaniklo, len sa z neho vytvorili ďalšie frakcie: „Národné hnutie za reformu a rozvoj“, „Vojaci ľudových síl“ atdˇ.

Skutočnosť, že v Darfúre vedú proti islamistickej vláde boj aj islamistické milície JEM a jeho ďalších odnoží veľmi dobre ilustruje, nakoľko je celý darfúrsky konflikt komplexný. Konflikt v Darfúre je totiž často v médiách vyobrazovaný zjednodušene v tom, že proti sebe stoja čierni Afričania a arabské milície janjaweedov podporované sudánskou vládou. Títo „čierni Afričania“ však nie sú to automaticky animisti resp. kresťania ako čierni Afričania na juhu Sudánu, ale prevažne moslimovia.

Vojaci AMIS

Po vypuknutí konfliktu v Darfúre v roku 2003 (keď boli „čierni Afričania“ spolu s bývalými islamistickými spojencami Bashira nespokojní s marginalizáciou darfúrskeho regiónu zo strany vlády) sa sudánska vláda pridala na stranu kočovných kmeňov, ktorých milície začala aj vyzbrojovať. Tieto milície dostali ľudový názov janjaweed.

Bojovníci Janjaweed

Rozhodujúcim faktorom pre riešenie krízy bude, aby si do svedomia vstúpilo práve medzinárodné spoločenstvo, ktoré do Darfúru vysiela mierovú misiu. Prvým krokom by malo byť nájdenie konsenzu ohľadom technického vybavenia UNAMID-u, ktorému chýbajú hlavne bojové helikoptéry a ďalšia materiálne a technické prostriedky. Práve letectvo je totiž na tak rozsiahlom území ako je Darfúr (rozlohou sa vyrovná Francúzsku) kľúčovým, keďže pozemné jednotky nebudú vždy schopné reagovať na nečakané situácie dostatočne promptne. A to najmä vtedy, keď cestná sieť v Darfúre prakticky neexistuje. Okrem toho musí EÚ obnoviť proces nasadzovania mierovej misie EUROFOR na východe Čadu, ktorý je zasiahnutý násilnosťami zo susedného Darfúru a tiež bojmi medzi čadskými rebelmi a vládnou armádou. EUROFOR čelí rovnakým problémom ohľadom vybavenia ako je to v prípade UNAMID-u. Bez súčasného stabilizovania východného Čadu a Darfúru totiž nemôže ani v jednom z regiónov zavládnuť pokoj, keďže povstalecké skupiny bez problémov prenikajú cez sudánsko-čadské hranice.

Sotva však môžeme očakávať, že medzinárodné spoločenstvo zmení svoj prístup, keď je vôbec otázne či niekomu na mieri v Darfúre naozaj záleží. Čína vo veľkom ťaží v Sudáne ropu a akékoľvek sankcie voči sudánskemu hospodárstvu sú voči jej strategickým záujmom. Čínska ekonomika kvôli svojmu dynamickému rastu je totiž na sudánsku ropu odkázaná. Boje v Darfúre sú tiež dobrým dôvodom, aby sudánska vláda mohla od Pekingu nakupovať zbrane. Chartúm údajne v poslednej dobe nakúpil od Pekingu výzbroj asi za 100 mil. USD a väčšina zbraní používaných janjaweedmi má byť čínskeho pôvodu.

Najviac zarážajúce však je, že ani Washington napriek svojim vyhláseniam, že v Darfúre prebieha genocída, nepristupuje k tvrdým ekonomickým sankciám voči Bashirovmu režimu. A to ešte minulý rok prezident Bush a bývalý britský premiér Blair hrozili zavádzaním bezletovej zóny nad Darfúrom a naznačovali možnosť námornej blokády Sudánu v prípade pokračujúceho konfliktu. Pravda je, že americká vláda zakazuje americkým firmám investovať v Sudáne, no tento zákaz sa dá obchádzať tým, že americké investície môžu do sudánskej ekonomiky (jej ťažisko tvorí ropný priemysel) plynúť cez čínske, európske a ďalšie firmy. Americký senát však pred pár dňami schválil návrh zákona, ktorý takéto aktivity bude zakazovať. V najbližších dňoch by mala o zákone hlasovať aj Snemovňa reprezentantov. Biely dom sa ale už vopred nechal počuť, že Bush zákon zrejme nepodpíše, keďže by mohol obmedzovať „prezidentovu slobodu v oblasti zahraničnej politiky“.

Deti darfúrských utečencov