Jedna z najväčších krajín
blízko-východného regiónu sa potrebuje dostať z medzinárodnej izolácie,
ktorú chtiac či nechtiac priniesol islamistický režim zavedený ajatolláhom
Chomejním ešte v roku 1979. Tento a nasledujúcich pár rokov znamenali
pre krajinu s viac ako 60 mil. obyvateľov ochladenie vzájomných vzťahov so
Západom a s okolitým svetom vôbec. Vyčerpávajúca vojna s Irakom
v r.1980-88 už absolútne nepridávala na sile krajiny. Lenže tieto fakty si
veľmi dobre uvedomujú aj predstavitelia Iránu. Uvedomujú si, že krajina, ktorá
má minimálne poslednú dekádu ambície stať sa hegemónom blízkeho východu, si
nemôže dovoliť byť v izolácii. Na napravenie svojej vlastnej situácie si
Irán vybral jeden bizarný a kontroverzný prístup, ale zároveň aj geniálny
a vcelku odvážny spôsob - obnovenie iránskeho jadrového programu.
Iránsky predstavitelia prišli na bizarný spôsob ako vycúvať z nezávideniahodnej situácie. Uvedomujúc si, že najväčším tŕňom v oku USA bude obnovenie programu. Odvážnosť zvoleného spôsobu spočíva v tom, že otvorili veľmi kontroverznú a chúlostivú tému, ktorá má za následky mnohé sankcie od OSN a USA, ktoré majú neblahé následky na iránsku ekonomiku. Preto je najväčším obchodným spojencom Iránu je Rusko, čo len väčšmi komplikuje situáciu.
A keďže USA sú v riešení skeptické, riešenia sa chopila Európska iniciatíva vedená Francúzskom, Nemeckom a Veľkou Britániou. Tá, presne podľa očakávaní Iránu, mu ponúkla ekonomickú podporu a výhody, ktoré by ich mohli dostať z izolácie, zato, že sa vzdá svojho jadrového programu. Konkrétne ponúkli Teheránu členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), rôzne obchodné dohody, ktoré boli v dôsledku sankcií pozastavené, bezpečnostné záruky a jadrové palivo na mierové účely, napr. na prevádzku jadrových elektrární. Predbežné dohody v novembri 2007 zaviazali Irán pozastaviť jadrový program, no definitívne zmluvy sa neočakávajú až do budúcoročných prezidentských volieb, pretože ani jeden z kandidátov si nemôže dovoliť ukázať sa slabým pred ľuďmi.
Populistické heslá a prejavy iránskeho prezidenta o jadrových zbraniach sú nereálne, pretože si veľmi dobre uvedomuje, že akýkoľvek útok na USA, alebo jeho spojenca by bolo samovraždou. Ale na udržiavanie napätia a strachu je to výborné.
Irán dostal svoju pozíciu presne tam, kam ju potreboval. Za pár rokov sa aj on zaradí medzi štáty, ktoré nemajú prívlastok darebácke a bude považovaný za rovnocenného obchodného partnera hocikde vo svete. Domnievam sa ale, že zásluhy za čiastočné stabilizovanie situácie v Iráne zožne USA a ako jediná superveľmoc vo svete bude mať z toho najväčší osoh.
A Irán si o pár rokov môže vyvíjať svoj program ďalej...