Hlavné menu

A.R.E.S Analysis

Irán

Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

	Dnes	827
	Včera	1002
	Tento týždeň	3945
	Tento mesiac	24544

Visitors Counter 1.0.2

Syndicate

SiteMap

Home

Úvahy a komentáre

Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR

Napísal: Marianna KYSELOVÁ

Sobota, 05.januára 2008 - 21:00 hod.

Obsah článku
Komentár: Fakty o jadrovom programe KĽDR
Počiatky krízy
Prvé komplikácie
Test
Reakcie sveta

Strana 5 z 5

Reakcia sveta

Rusko a Čína síce často Kóreu upozorňujú, aby svoj jadrový program zastavila, ale prevláda názor, že v prípade otvoreného konfliktu s USA by KĽDR podporili.

Vzťah k Japonsku je komplikovaný. Táto krajina v poslednom roku vyslala svojich vojakov do Iraku a pripravuje revíziu pacifistickej ústavy, nakoľko chce získať permanentné kreslo v BR OSN (to nejde bez možnosti vyslať vojakov do akejkoľvek krízovej oblasti) a spolupracovať s USA na vývoji obranných protiraketových technológií. Japonsko chce tiež reformovať armádu, aby bola dynamická a prispôsobená podmienkam boja v moderných konfliktoch. Zmeny v Japonskej armáde zrejme KĽDR znervózňujú aj preto, že v prípade konfliktu budú Japonci lepšie pripravení a v prípade posilnenej spolupráce s USA budú mať k dispozícii aj pokrokovejšie technológie. O reforme severokórejskej armády sa v súčasných podmienkach nedá ani teoretizovať.

Naviac v poslednom čase sa opäť otvorila pomerne citlivá téma osudu Japoncov unesených v 70.-tych až 80.-tych rokoch Severnou Kóreou, ktorí slúžili ako nedobrovoľní „cultural trainers“(kultúrni inštruktori) kórejských agentov v priebehu studenej vojny.

Boli to ľudia rôzneho veku, od 13 do 49 rokov, unesení vždy v blízkosti pobrežia kórejským námorným komandom. Piati z nich boli v októbri 2002, krátko po začiatku súčasnej krízy pustení na návštevu Japonska, ale už sa nikdy nevrátili späť (a zrejme nie je nutné vysvetľovať, že to k zníženiu napätia v regióne vôbec neprispelo). Severná Kórea odmietla dovoliť ich deťom, aby odcestovali za nimi, neskôr rozhodnutie zmenila a päť zo siedmych detí už je v Japonsku. O zvyšných ôsmich Severná Kórea tvrdí, že sú mŕtvi (čo samozrejme nemusí byť pravda, japonská vláda preto žiada dôkazy). V jednom prípade sa to pokúsila dokázať začiatkom decembra 2004, keď japonskej delegácii odovzdala kosti, údajne patriace Megumi Yokoto, ktorá sa stratila ako trinásťročná. Testy DNA ukázali, že patria nie jej, ale niekoľkým (!) úplne cudzím ľuďom.Japonsko preto zastavilo KĽDR potravinovú pomoc, vydalo zákaz dovozu severokórejského tovaru a prísny zákaz vstupu do japonských prístavov pre severokórejské lode.

KCNA vydala vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že uvalenie ďalších sankcií by vláda Severnej Kórey považovala za vyhlásenie vojny (čo je v podstate bežná rétorika). Kým sa však bude rokovať, tak ako pri každom nestabilnom režime existuje možnosť, že predá svoje jadrové zbrane, prípadne technológiu tretej strane (11. decembra 2002 boli na kórejskej lodi smerujúcej do Jemenu objavené rakety Scud). Treťou stranou môže byť iná diktatúra (napríklad Líbya), ale aj akákoľvek teroristická organizácia, ktorá dobre zaplatí.

A čo sa s tým dá robiť? Nie veľa. Politikou Georgea W. Busha je odstrániť diktatúru, kým nemá atómovú bombu, ale v prípade KĽDR je jednoducho príliš neskoro. Americký prezident a s ním celý svet teraz musí znášať dôsledky a dúfať, že v prípade pádu diktatúry sa bomby, ktoré Kórea vlastní nedostanú do nesprávnych rúk, prípadne nebudú zneužité v panike jednajúcimi predstaviteľmi paranoidného stalinistického režimu.

Na záver je treba dodať, že je nanajvýš nepravdepodobné, že KĽDR sa svojho jadrového programu vzdá. Predstavuje jedinú poistku proti Spojeným štátom. Diplomatické rokovania nikam nevedú. Režim svojimi úskokmi a protichodnými vyhláseniami mätie celú medzinárodnú komunitu a účinne tak maskuje svoj cieľ, totiž získať čas. Aj keď Kórea ponúkala podpísanie paktu o neútočení, zrejme to nemyslela vážne. Komunistická vláda je paranoidná a pravdepodobne tu chýba dôvera v ostatné strany, že takúto zmluvu dodržia.

Použité zdroje:

1. www.fas.org/nuke/guide/dprk/nuke/index.html
2. www.vuw.ac.nz/~caplabtb/dprk/NK_nuke.htm
3. www.globalsecurity.org/wmd/world/dprk/nuke.htm
4. english.peopledaily.com.cn/90001/90776/90883/6294448.html
5. www.carnegieendowment.org/static/npp/2005conference/presentations/hecker.pdf
6. english.sina.com/china/1/2007/1031/130058.html
7. www.usip.org/pubs/peaceworks/pwks54.html
8. www.iaea.org/NewsCenter/Focus/IaeaDprk/fact_sheet_may2003.shtml
9. www.nautilus.org/fora/security/0697Hecker.html
10. www.foreignminister.gov.au/releases/2002/fa150_02.html
11. www.dprkstudies.org/2006/02/15/dprk-nuclear-background/
12. www.globalsecurity.org/wmd/library/news/dprk/2004/06/wwwh40629.htm

<< Predchádzajúci - Nasledujúci

< Predchádzajúca

[ Späť ]

Project ARES - Crisis&Conflict Monitoring Network