Bitka pri Adue v roku 1896, v ktorej boli Taliani porazení, predstavovala posledné vzpriečenie sa domorodého obyvateľstva voči západnému vykorisťovaniu. Následná Zmluva z Wuchaly medzi Talianskom a Etiópiou znamenala pre Eritreu stratu úrodných polí. Ostatné časti zostali pod talianskou nadvládou. Taliani priniesli do zaostalého štátu (na tú dobu) vyspelú techniku, stavali agrokultúrne a zdravotnícke zariadenia a vybudovali infraštruktúru.
Zvrat nastal v roku 1922, keď sa v Taliansku odohral Mussoliniho pochod na Rím, a tým sa zmenila koloniálna moc v Eritrey. V roku 1938 sa Eritrea nedobrovoľne stáva centrom Talianskej východnej Afriky. V roku 1941 Veľká Británia po bitke pri Kerene dobyla späť územia stratené počas talianskej ofenzívy a vyhlásila v nich stanné právo. Avšak Etiópia formálne začlenila Eritreu do svojho územia. Po konečnej porážke Talianska v druhej svetovej vojne (boje v mnohých miestach trvali až do roku 1945), bola infraštruktúra i úrodná pôda zničená. Namiesto rokov obnovy nasledovali roky drancovania britskou armádou (1945-1950).
V roku 1952 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o vzniku federácie Etiópia-Eritrea. Prakticky v tom čase sa začalo formovať Hnutie za oslobodenie Eritrey. V 60. rokoch Eritrejský ľudový oslobodzovací front nahradil Hnutie za oslobodenie Eritrey. V roku 1962 etiópsky cisár rozpustil eritrejský parlament. Nasledovalo obdobie teroru etiópskej tajnej polície, po ktorom a po občianskych nepokojoch je Haile Selassie zosadený, k moci sa dostáva Mengista.
Na Eritreu mala dopad aj vojna medzi Somálskom a Etiópiou o oblasť Ogaden, v ktorej sa eritrejské povstalecké skupiny postavili proti Etiópii. Etiópska vláda reagovala perzekúciami proti oslobodzovacím hnutiam Eritrey. Napokon v roku 1988 začala ofenzíva Eritrejského ľudového oslobodzovacieho frontu. Nepokoje v celom Africkom rohu mali za následok pád viacerých režimov, medzi nimi aj Mengistovho. Potom, čo je Mengista nútený z Etiópie odísť, sa sformuje eritrejská dočasná vláda pod vedením Afewerkiho.
V roku 1993 Eitrea získava nezávislosť. V tom istom roku sa Eritrejský ľudový oslobodzovací front transformuje na Ľudový front pre demokraciu a spravodlivosť. Je ratifikovaná eritrejská ústava.
V rokoch 1998-2000 vypukla pohraničná vojna medzi Etiópiou a Eritreou. Vojna sa skončila podpísaním Alžírskeho dokumentu a umiestnením pozorovacej misie OSN. Počas somálskeho konfliktu v roku 2006, ktorý postupne prerástol do konfliktu regionálneho, Eritrea údajne podporovala povstalcov proti somálskej vláde. Správa bola zdôvodňovaná nepriateľsvom medzi etiópskym premiérom a eritrejským prezidentom. Napriek tomu, že tento čin nebol nikdy dokázaný, eritrejská vláda dodnes čelí obvineniam.
Bitka pri Adue v roku 1896, v ktorej boli Taliani porazení, predstavovala posledné vzpriečenie sa domorodého obyvateľstva voči západnému vykorisťovaniu. Následná Zmluva z Wuchaly medzi Talianskom a Etiópiou znamenala pre Eritreu stratu úrodných polí. Ostatné časti zostali pod talianskou nadvládou. Taliani priniesli do zaostalého štátu (na tú dobu) vyspelú techniku, stavali agrokultúrne a zdravotnícke zariadenia a vybudovali infraštruktúru. 
V roku 1952 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o vzniku federácie Etiópia-Eritrea. Prakticky v tom čase sa začalo formovať Hnutie za oslobodenie Eritrey. V 60. rokoch Eritrejský ľudový oslobodzovací front nahradil Hnutie za oslobodenie Eritrey. V roku 1962 etiópsky cisár rozpustil eritrejský parlament. Nasledovalo obdobie teroru etiópskej tajnej polície, po ktorom a po občianskych nepokojoch je Haile Selassie zosadený, k moci sa dostáva Mengista. 
Na Eritreu mala dopad aj vojna medzi Somálskom a Etiópiou o oblasť Ogaden, v ktorej sa eritrejské povstalecké skupiny postavili proti Etiópii. Etiópska vláda reagovala perzekúciami proti oslobodzovacím hnutiam Eritrey. Napokon v roku 1988 začala ofenzíva Eritrejského ľudového oslobodzovacieho frontu. Nepokoje v celom Africkom rohu mali za následok pád viacerých režimov, medzi nimi aj Mengistovho. Potom, čo je Mengista nútený z Etiópie odísť, sa sformuje eritrejská dočasná vláda pod vedením Afewerkiho.