V roku 1896 sa odohrala bitka pri Adue, kde boli Taliani porazení. Tým sa začalo povstanie somálskej resistance proti západným okupantom pod vedením náboženského vodcu Sayyida Mohameda Abduláha Hasana. Rozbroje však začali aj medzi africkými krajinami navzájom. Cisár Etiópie Menelik II. začal s príchodom nového storočia (1900) okupáciu oblasti Ogaden.
V roku 1920 došlo k bombardovaniu dervišských osád, po ktorom Hasan uteká z krajiny. O tri roky neskôr Somálsko navštívil taliansky guvernér Cézar Maria de Vecchi. Následne splnomocnený Musoliniho komisár E. Coronaro dáva kráľovi Hobyov Osmanovi ultimátum, aby odzbrojil svoje vojsko a vzdal sa talianskej vláde. Po vypršaní ultimáta talianské vojská obsadzujú severo-východné sultanáty. Konflikt sa končí po bitkách pri Iskushubane a Majeerteene, talianska armáda zároveň obsadila severný sultanát Somaliland. V roku 1936 Mussolini vytvára nové talianske impérium „Africa Orientale Italiana.“
Počas druhej svetovej vojny Taliansko obsadilo aj Britský Somaliland. No už v roku 1941 Veľká Británia dobyla späť územia stratené počas talianskej ofenzívy a vyhlásila v nich stanné právo. Na konci vojny vzniká Somálska liga mládeže, prvá politická strana Somálska. Britský protektorát končí v roku 1949, krajina sa stáva poručníckym územím Talianska. V roku 1959 Somálsko získava nezávislosť. Napriek tomu politické nezhody medzi severom a juhom pretrvávajú. Dochádza k intervencii vojsk Etiópie. Napokon Somálsko prijíma myšlienky marxizmu-leninizmu. Po nerozhodnom výsledku vo voľbách sa v 60. rokoch moci v krajine ujíma Národné zhromaždenie klanových vodcov. Nasleduje štátny prevrat a sa prezidentom stáva Siad Barre. Yačiatkom 70. rokov sa do platnosti dostáva demokratická ústava a vzniká Národný politický úrad. Kým sa z Najvyššej revolučnej rady postupne stáva vojenská junta, dochádza k vzniku Somálskej revolučnej socialistickej strany.
V rokoch 1977-1978 sa odohrá vojna medzi Somálskom a Etiópiou o oblasť Ogaden. Znepriatelené strany súhlasia so stiahnutím vojsk z Ogadenu až o tri roky neskôr.
80. roky sú dodnes poznamenané perzekúciami voči členom ostatných klanov. Napokon dojde k nevyhnutnému. V roku 1991 klany zorganizujú puč proti Bareemu. Taktiež v tomto roku Somaliland vyhlasuje samostatnosť. Nepokoje v štáte vyvrcholia humanitárou intervenciou USA. Mierová misia OSN, taktiež poznačená neúspechom, sa zo Somálska sťahuje v priebehu roka 1995.
V roku 1996 zavraždí príslušník iného klanu Mohameda Aidida. Po jeho smrti narastajú nepokoje vo vnútri krajiny a formuje sa stále viac povstaleckých skupín. V roku 2000 sa prezidentom dočasnej vlády stáva Salad Hasan. O tri roky neskôr do prezidentského kresla zasadá Darman. Jeho mandát vydrží iba rok. Potom somálsky parlament volí za prezidenta Abduláha Yusufa. V krajine nakrátko zavládol mier. V júni 2006 sa k moci dostáva Únia islamských súdov, nasleduje ozbrojený konflikt vrcholiaci intervenciou OSN. Po intervencii nastalo zmiernenie situácie, ktorá pretrváva dodnes.
V roku 1896 sa odohrala bitka pri Adue, kde boli Taliani porazení. Tým sa začalo povstanie somálskej resistance proti západným okupantom pod vedením náboženského vodcu Sayyida Mohameda Abduláha Hasana. Rozbroje však začali aj medzi africkými krajinami navzájom. Cisár Etiópie Menelik II. začal s príchodom nového storočia (1900) okupáciu oblasti Ogaden.
Počas druhej svetovej vojny Taliansko obsadilo aj Britský Somaliland. No už v roku 1941 Veľká Británia dobyla späť územia stratené počas talianskej ofenzívy a vyhlásila v nich stanné právo. Na konci vojny vzniká Somálska liga mládeže, prvá politická strana Somálska. Britský protektorát končí v roku 1949, krajina sa stáva poručníckym územím Talianska. V roku 1959 Somálsko získava nezávislosť. Napriek tomu politické nezhody medzi severom a juhom pretrvávajú. Dochádza k intervencii vojsk Etiópie. Napokon Somálsko prijíma myšlienky marxizmu-leninizmu. Po nerozhodnom výsledku vo voľbách sa v 60. rokoch moci v krajine ujíma Národné zhromaždenie klanových vodcov. Nasleduje štátny prevrat a sa prezidentom stáva Siad Barre. Yačiatkom 70. rokov sa do platnosti dostáva demokratická ústava a vzniká Národný politický úrad. Kým sa z Najvyššej revolučnej rady postupne stáva vojenská junta, dochádza k vzniku Somálskej revolučnej socialistickej strany.
80. roky sú dodnes poznamenané perzekúciami voči členom ostatných klanov. Napokon dojde k nevyhnutnému. V roku 1991 klany zorganizujú puč proti Bareemu. Taktiež v tomto roku Somaliland vyhlasuje samostatnosť. Nepokoje v štáte vyvrcholia humanitárou intervenciou USA. Mierová misia OSN, taktiež poznačená neúspechom, sa zo Somálska sťahuje v priebehu roka 1995.