Rokovania vo Viedni a Ahtisaariho plán

20. februára 2006 boli vo Viedni konečne začaté príslušné rokovania. Mnohokrát odložené rozhovory medzi Srbmi a Albáncami o štatúte Kosova začali vo viedenskom paláci Daun-Kinski pod predsedníctvom bývalého fínskeho prezidenta Martti Ahtisaariho.

Skhe-lzen Maliqi, kosovský spisovateľ, filozof a jeden z osamelých demokratických mysliteľov v provincii dúfal, že rozhovory „sa stanú záverečnou epizódou dlhej balkánskej krízy.“ Avšak 10. marca tohto roku sa rokovania skončili bez jasného záveru kvôli nezlúčiteľnosti požiadaviek obidvoch strán.

Ahtisaariho návrhy sú zatiaľ predbežné. Nehovoria priamo o samostatnosti Kosova (ale o štátnosti pod dohľadom medzinárodného spoločenstva), hoci mu priznávajú právo na vlastnú ústavu a byť členom medzinárodných organizácií či uzatvárať medzinárodné zmluvy.

Ahtisaari vo svojej správe vyzýva na vytvorenie „multietnického Kosova, ktoré si bude samé vládnuť demokraticky a podľa zákona." Srbská menšina by mala mať zaručenú zvláštnu ochranu, mala by zachované právo na svoju kultúru a spravovala by si svoje každodenné záležitosti sama. Na dodržiavanie práva a poriadku by mali naďalej dozerať medzinárodné jednotky.

Srbskí vedúci predstavitelia návrh odmietajú. Podľa Belehradu Ahtisaariho návrh otvára cestu pre nezávislosť Kosova, ktoré Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Srbsko provincii ponúka širokú autonómiu s tým, že zostane súčasťou jeho územia. Kosovskí Albánci trvajú na nezávislosti. Kosovský prezident Fatmir Sejdiu dával od začiatku jednoznačne najavo, že Albánci považujú nezávislosť za jediné prijateľné východisko. „Nezávislosť je alfa aj omega, je to začiatok aj koniec nášho postoja," zdôraznil.

Súvisiace články
Úvaha: Separatizmus v Kaukazskom regióne Nezávislosť Kosova a jej dôsledky