Nebezpečný precedens

Srbský premiér Vojislav Koštunica vyhlásil, že Ahtisaariho plán porušuje medzinárodné právo. „Ahtisaariho dokument sa neopiera o pripomienky oboch strán, ale výhradne len o postoj Prištiny." Varoval pred nezávislosťou Kosova, ktorá by bola „nebezpečným precedensom" a „násilím proti demokratickej európskej krajine," povedal V. Koštunica na zhromaždení pri príležitosti srbského Dňa štátnosti. „Odtrhnúť Kosovo od Srbska by znamenalo najnebezpečnejší precedens v dejinách OSN." Keby podľa neho Srbsko stratilo 15 percent územia, vyústilo by to do nového prepisovania hraníc a ohrozilo by to základy medzinárodného práva. „Srbsko varuje, že nebude komplicom pri takomto násilí. Ak sa niekto odváži uchvátiť územie Srbska, musí rátať s tým, že berie plnú zodpovednosť za takéto násilie."

Srbský prezident Boris Tadić varoval, že ak Kosovo získa nezávislosť, mohlo by to viesť k dlhodobej nestabilite v oblasti aj mimo nej. Srbsko je podľa neho ochotné rokovať o kompromisnom riešení, ale nezávislosť je absolútne neprijateľná

Koštunica odmietol kritikov, ktorí ho vyzvali, aby akceptoval súčasnú demografickú situáciu v Kosove, kde Albánci tvoria 90 percent populácie. „Nemusíme hovoriť o zmysle pre realitu. Skutočnosť je taká, že Kosovo je súčasťou nášho územia," povedal.

Similárny postoj vyjadrujú aj tvrdenia ruského ministra obrany Sergeja Ivanova. Podľa neho nezávislosť Kosova môže vyvolať reťazovú reakciu v iných separatistických regiónoch Európy a bývalom Sovietskom zväze. Moskva už dlho dávala najavo svoj rezervovaný postoj k separatistickým ambíciám Kosova a Ivanovove vyjadrenia len potvrdili rozdielne názory v tejto otázke medzi Západom a Ruskom. Podľa Ruska by takýto precedens poslúžil viacerým separatistickým regiónom, napríklad proruským regiónom v Gruzínsku a Moldavsku.

Podľa Ivanova, ak Kosovo dosiahne nezávislosť, obyvatelia regiónov, ktoré sú súčasťou iných krajín, sa začnú domáhať rovnakého práva. „Musíme byť opatrní, aby sme neotvorili Pandorinu skrinku," povedal novinárom Ivanov po stretnutí s nemeckým ministrom obrany Franzom Josefom Jungom.

Jedným z problémov je aj srbská ústava, ktorá o Kosove hovorí ako o „neoddeliteľnej súčasti Srbska.“ Srbi naviac požadujú ochranu kultúrnych pamiatok, najlepšie pomocou decentralizácie samosprávnych orgánov národných oblastí. Zároveň požadujú, aby orgány Srbska prevzali obranu štátnych hraníc s Macedónskom a Albánskom. Pre obidve strany sú úvahy o rozdelení Kosova neprijateľné. Naviac by to bolo takmer nemožné. Srbské enklávy a najcennejšie kláštory a kostoly (Gračanica, Dečane, Prizren, v 14. storočí centrum srbského štátu cára Dušana) sú uprostred albánskeho osídlenia. Pripojenie časti severne od Ibaru k Srbsku by mohli Srbi prijať len pod tlakom ako možnosť zachrániť aspoň niečo, pretože sever má ohromné nerastné bohatstvo. Tohto sa ale Albánci odmietajú vzdať.

Súvisiace články
Úvaha: Separatizmus v Kaukazskom regióne Nezávislosť Kosova a jej dôsledky