Spor o štatút územia Západnej Sahary[1] tvorí jednu z hlavných prekážok, ktoré znemožňujú zlepšenie alžírsko – marockých vzťahov, hlbšiu integráciu a spoluprácu štátov Magrebu a Stredomoria. Nielen marocká vláda a separatistické hnutie POLISARIO, ale aj medzinárodné spoločenstvo si preto uvedomujú závažnosť tohto konfliktu. V júni, auguste 2007 a v januári 2008 OSN sprostredkovala medzi oboma stranami tri kolá rokovaní v New Yorku, ktoré mali viesť k nájdeniu kompromisného riešenia pre obe strany.

Napriek tejto iniciatíve kvôli značným rozporom medzi POLISARIO a marockou vládou k nájdeniu spoločne akceptovateľného riešenia nedošlo. Môžeme preto konštatovať, že budú nevyhnutné ďalšie kolá rokovaní. To už po prvom kole v júni 2007 predpovedala aj hovorkyňa generálneho tajomníka OSN Michele Montas: „Je to začiatok dlhého a náročného procesu a to, že sa začal, je pozitívum.“[2]

V tejto práci chcem analyzovať súčasné postoje hlavných aktérov tohto sporu, ktoré vyplynuli z nedávnych troch kôl rokovaní: Maroka, POLISARIO, Alžírska a OSN. Tiež sa budem zaoberať aj postojmi iných krajín, predovšetkým tými, ktoré pokladajú magrebský región za kľúčového partnera a jeho stabilita je preto v ich záujme, t. j. Francúzsko a Španielsko, a niektorými africkými štátmi, ktoré sa snažia aktívnejšie angažovať v tomto spore.

Na základe postojov jednotlivých strán chcem poukázať najmä na prekážky, za ktoré môžu spomenutí aktéri konfliktu a ktoré bránia dosiahnuť obojstrannú dohodu o riešení sporu. Na záver, okrem všeobecného zhodnotenia stanovísk jednotlivých strán, by som sa chcel pokúsiť naznačiť možné riešenie pre tento viac než tridsaťročný konflikt.

Súvisiace články
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo? Úvaha: Výsledok 4. kola rokovaní o Západnej Sahare