A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes8
mod_vvisit_counterVčera116
mod_vvisit_counterTento týždeň899
mod_vvisit_counterTento mesiac1000

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Analýza: Západná Sahara - nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Pondelok, 28.januára 2008 - 12:07 hod.
Obsah článku
Analýza: Západná Sahara - nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Alžírsko - verný spojenec POLISARIO
Príliš opatrný postoj OSN
Postoj afrických krajín
Iniciatívy Španielska a Francúzska
Záver


 

 

 


 

Nejasná situácia po troch kolách rokovaní 

Najväčšiu zodpovednosť za fakt, že dodnes nebolo dosiahnuté kompromisné riešenie medzi oboma stranami, nesú hlavní aktéri sporu – Maroko a POLISARIO. Už plány, ktoré POLISARIO a Maroko predložili pred OSN tesne pred júnovými rokovaniami, svedčili o značných rozporoch a bolo jasné, že na dosiahnutie riešenia bude potrebná dlhšia doba.[3]

Plán Maroka vylučuje akúkoľvek možnosť nezávislosti územia Západnej Sahary. Jeho základné body sú:
  • Plán obmedzenej autonómie má umožniť Saharanom isté právomoci, ale zachovať územnú integritu Marockého kráľovstva. Jej narušenie monarchia vyslovene odmieta.
  • Počíta s dialógom s POLISARIO a eventuálne s Alžírskom.
  •  Projekt autonómie má byť schválený v ľudovom referende.
  •  Rabat počíta s vytvorením miestnej polície a súdov, Marocká vláda však bude mať pod kontrolou vnútornú bezpečnosť, obranu a zahraničnú politiku.
  •  Zachovanie integrity má symbolizovať spoločný monarcha kráľ Mohamed VI., marocká vlajka, hymna  a mena.
 

Na druhej strane POLISARIO predložilo úplne protichodné riešenie:

  •  Je za vznik nezávislej Saharskej arabskej demokratickej republiky na Západnej Sahare.
  •  Maročanom, ktorí žijú na Západnej Sahare, budú zachované všetky práva.
  •  POLISARIO je ochotné zachovať dobré vzťahy medzi budúcou nezávislou republikou a Marokom.

Aj po treťom januárovom kole rokovaní sa ukázalo, že obe strany zotrvávajú na pôvodných pozíciách, ktoré nevedú k žiadnemu kompromisu. Jediným pozitívom bol fakt, že sa obaja aktéri dohodli na nových rokovaniach v marci 2008. Peter van Walsum, vyslanec GT OSN pre Západnú Saharu, vyhlásil po skončení januárových rokovaní: „Počas dvoch dní diskusií strany stále vyjadrovali veľmi rozdielne postoje na základné otázky.“[4]

Napriek tomu môžeme konštatovať, že väčšiu časť viny za súčasnú situáciu nesie separatistické hnutie POLISARIO. Maroko v tomto spore urobilo značné ústupky, ktorými otvorilo priestor pre nové možnosti. To však žiaľ hnutie POLISARIO nevyužíva.

Po prvé, ide o projekt autonómie Západnej Sahary. Je potrebné si uvedomiť, že za jeho prípravou nestojí len marocká vláda, ale predovšetkým vládny výbor pre Západnú Saharu – CORCAS. Vo výbore sú zastúpení predstavitelia približne 40 kmeňov žijúcich na Západnej Sahare, ktoré spolupracujú s marockou vládou.[5] Okrem toho plán autonómie pre Západnú Saharu počíta s tým, že by sa na správe územia mali podieľať aj predstavitelia POLISARIO.[6] Namiesto toho, aby POLISARIO využilo príležitosť a snažilo sa rokovaniami dosiahnuť čo najširšiu autonómiu, jeho postoje vedú iba k ďalším nezhodám, pretože marocký plán považuje za riešenie, ktoré neakceptuje „demokratickú voľbu ľudom Západnej Sahary“ a „nezodpovedá duchu rezolúcií BR OSN“.[7] POLISARIO preto obhajuje konanie referenda o sebaurčení, ktoré považuje za jediné legálne riešenie z hľadiska medzinárodného práva a kde by si Saharania slobodne vybrali medzi marockým plánom autonómie a nezávislosťou Západnej Sahary, t. j. návrh POLISARIO.[8] Plán POLISARIO zbytočne odvádza pozornosť od reálneho riešenia. Okrem toho, že Maroko vylúčilo akúkoľvek možnosť nezávislosti Západnej Sahary, čím iniciatíva separatistického hnutia bola logicky zamietnutá, viaceré obvinenia na adresu marockej vlády sú neopodstatnené. Plán autonómie neprotirečí duchu rezolúcií BR OSN. Rezolúcia BR OSN 1754, na základe ktorej sa konali tri kolá rokovaní, apeluje na obe strany, aby dosiahli „spravodlivé, trvalé a vzájomne akceptovateľné politické riešenie“.[9] V žiadnom prípade nespomína, že by sa malo konať referendum o sebaurčení. Marocký projekt sa navyše opiera o isté demokratické princípy. Má byť schválený v ľudovom referende, ktorého by sa mohli zúčastniť Saharania.
 

Po druhé, ide o zbytočnú provokáciu zo strany POLISARIO. Pred tretím kolom rokovaní prezident Marokom neuznanej Saharskej arabskej demokratickej republiky[10] a generálny tajomník POLISARIO Mohamed Abdelaziz vyhlásil v decembri 2007: „Vrátime sa k ozbrojenému boju, akonáhle budeme presvedčení, že nedošlo k žiadnemu pokroku, že Maroko nechce mierové riešenie a OSN zlyhala pri pokračovaní dekolonizačného procesu Západnej Sahary.“[11] Hoci ide skôr o provokáciu ako reálnu možnosť vrátiť sa k ozbrojeným akciám, akýmkoľvek spochybnením možnosti nájsť diplomatické a mierové riešenie, vedie k tomu, že separatistické hnutie stráca dôveryhodnosť ako partner pri rokovaní. Tieto vyhlásenia prispeli len k ďalším zbytočným sporom. Krátko na to marocký parlament apeloval na GT OSN, aby zabránil konaniu kongresu hnutia POLISARIO v Tifariti, území obsadenom separatistami. Vo vyhlásení parlament obvinil separatistické hnutie z „porušovania dohôd o prímerí“ z roku 1991, ktoré umožnili príchod mierovej misie OSN – MINURSO na Západnú Saharu.[12]

 

Na druhej strane musíme konštatovať, že istá kritika voči marockej vláde je oprávnená. Ide o viacero problémov, ktoré nerobia dobré meno krajine, čo samozrejme patrične využíva druhá strana. Po prvé, týka sa to nedodržiavania ľudských práv. Okrem častého obviňovania zo strany POLISARIO, viaceré medzinárodné organizácie hovoria o represiách, ktoré vykonávajú marocké úrady a polícia proti saharskému obyvateľstvu. Vo vyhlásení v decembri 2007 organizácia Human Rights Watch obvinila marocké úrady z nezákonných represií proti saharským disidentom len kvôli tomu, že „porušujú marocké zákony obhajovaním nezávislosti Západnej Sahary“.[13] Namiesto toho, aby Maroko prijalo patričné opatrenia, obviňuje v médiách POLISARIO z represií, ktoré vedie proti saharským utečencom žijúcich v táboroch v alžírskej oblasti Tinduf.[14] Týmto počínaním Maroko iba stráca dôveru v očiach predstaviteľov POLISARIO.

Po druhé, ide o ekonomický rozvoj regiónu. Avšak napriek tomu, že Západná Sahara je podstatne menej rozvinutou oblasťou ako zvyšok územia Marockého kráľovstva, v poslednej dobe marocká vláda vyvíja značnú iniciatívu vo sfére rozvoja. Počas zasadania CORCAS na konci roka 2007 marocký minister pre dopravu Karim Ghellab vyhlásil, že jeho vláda poskytne 150 miliónov eur na výstavbu 2 500 kilometrov ciest na Západnej Sahare. V súčasnosti cestná infraštruktúra tvorí len 17 % všetkých ciest v Marockom kráľovstve.[15]
 

Po tretie, marocká vláda zatiaľ nevenovala veľkú pozornosť pre zachovanie kultúrnej a etnickej zvláštnosti regiónu, čo bude určite dôležité v prípade presadenia autonómie. Treba upozorniť, že bola to práve násilná integrácia saharského národa pred viac ako tridsiatimi rokmi, ktorá sa stala zdrojom konfliktu.

 
Súvisiace články


 
< Predchádzajúca