Alžírsko – verný spojenec POLISARIO

Život saharských utečencov v tábore v Tinduf.

Alžírsko sa aktívne angažuje aj v prípade konfliktu v Mali, z ktorého by sa mohlo poučiť, keďže v tomto prípade zaujalo iné pozície ako v otázke Západnej Sahary. V tejto krajine, podobne ako v Maroku, sú aktérmi dve strany: centrálna vláda v Niamey a tuaregskí rebeli bojujúci za väčšiu autonómiu. Tiež je tu významný tretí aktér – opäť Alžírsko. Na rozdiel od konfliktu na Západnej Sahare sú tu však isté odlišnosti:

• Alžírsko nevystupuje ako účastník jednej zo strán konfliktu.
•  Namiesto toho prijalo úlohu sprostredkovateľa rokovaní medzi oboma stranami. 
•  Snaží sa nájsť riešenie vhodné pre obe strany, s tým, že podporuje zachovanie integrity malijského územia.

Vďaka spomenutým aktivitám si Alžírsko získalo dôveru u malijskej vlády, ktorá v prípade sporov s tuaregskými militantmi zvykne Alžírsku republiku povolať ako sprostredkovateľa rokovaní a hľadania dohody.[17]

Môžeme konštatovať, že Alžírsko zachovalo úplne protichodné postoje v prípade sporu o štatút územia Západnej Sahary, v porovnaní s konfliktom v Mali. Alžírska republika má však v prípade Západnej Sahary vlastné geostrategické záujmy, preto sa nedá očakávať, že by svoje pozície vedúce ku konfliktom s Marokom zmenila. Počíta s vytvorením samostatnej Saharskej arabskej demokratickej republiky, s ktorou by si Alžírsko uchovalo dobré vzťahy a získalo by prístup k Atlantickému oceánu.

Obhajovanie spomenutých alžírskych geostrategických záujmov prostredníctvom jednostrannej podpory POLISARIO má za následok, že riešenie sporu o štatút územia Západnej Sahary ostáva otvorené. Sú tu však ďalšie ďalekosiahle následky. V Tinduf, kde je veľmi nehostinné podnebie, ostáva množstvo saharských utečencov žijúcich v katastrofálnych podmienkach. Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) v septembri 2007 varoval pred zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v tamojších utečeneckých táboroch.[18]

Môžeme konštatovať, že alžírska vláda je do značnej miery zodpovedná za súčasnú situáciu. Alžírska vláda je neochotná podniknúť akékoľvek kroky vedúce aspoň k zmiereniu oboch krajín. Dodnes sa odmietla zaoberať problémom 45 000 marockých rodín, ktoré boli vysťahované z Alžírska v roku 1975 len kvôli tomu, že Marocké kráľovstvo anektovalo Západnú Saharu. Marocká strana v súčasnosti neúspešne žiada kompenzácie pre tieto rodiny.[19]

Súvisiace články
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo? Úvaha: Výsledok 4. kola rokovaní o Západnej Sahare