A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes51
mod_vvisit_counterVčera99
mod_vvisit_counterTento týždeň411
mod_vvisit_counterTento mesiac2330

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Analýza: Západná Sahara - nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Napísal: Andrej VAŠČÍK   
Pondelok, 28.januára 2008 - 12:07 hod.
Obsah článku
Analýza: Západná Sahara - nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Nejasná situácia po 3 kolách rokovaní
Alžírsko - verný spojenec POLISARIO
Príliš opatrný postoj OSN
Postoj afrických krajín
Iniciatívy Španielska a Francúzska
Záver
 

 

 

 

 

 

Príliš opatrný postoj OSN

Pokiaľ máme hodnotiť pôsobenie OSN v tomto regióne, musíme konštatovať, že do značnej miery prispieva pozitívne k vyriešeniu konfliktu. Po prvé, ide o pôsobenie misie OSN – MINURSO, ktorá od roku 1991 má za úlohu udržiavať na Západnej Sahare krehké prímerie medzi oboma znepriatelenými stranami. Fakt, že mandát MINURSO bol viackrát predĺžený, svedčí o opodstatnenosti misie. Naposledy k tomu došlo 31. 10. 2007. Na základe rezolúcie BR OSN 1783 má nový mandát misie vypršať až 30. 4. 2008.

Po druhé, MINURSO dokázala priviesť obe strany k istej spolupráci. Od roku 2004 MINURSO so súhlasom marockej strany a separatistického hnutia organizuje návštevy saharských rodín, ktorých členovia žijú oddelene, t. j. niektorí v táboroch v Tinduf a územiach obsadených hnutím POLISARIO, a iní na územiach okupovaných Marokom. Zatiaľ približne 5 000 ľudí využilo takúto výmenu návštev, z toho približne 2 600 z nich pochádzalo z táborov v Tinduf.[20] 

Po tretie, OSN vďaka svojim aktivitám v oblasti sa stala dôveryhodnou organizáciou pre obe strany, čo využila hlavne na sprostredkovanie rokovaní medzi marockou vládou a POLISARIO. Svoje postavenie bude organizácia zrejme ochotná využívať i naďalej, aby sa aktívne angažovala pri riešení sporu. O tom svedčia aj návštevy špeciálneho reprezentanta GT OSN pre Západnú Saharu a šéfa MINURSO Juliana Hartsona v máji a novembri 2007 v Alžírsku.[21]

Na druhej strane musíme konštatovať, že OSN nebola schopná odstrániť viaceré prekážky, ktoré bránia k dosiahnutiu rozumnej dohody. Po prvé, ako už bolo vyššie spomenuté, Maroko nemôže počítať, že jeho plán autonómie bude mať šancu na úspech, pokiaľ neposkytne garancie ochrany ľudských práv. V tomto prípade môžeme badať neschopnosť respektíve neochotu OSN viac apelovať na dodržiavanie základných práv človeka a občana. Navyše ide o jednu z požiadaviek POLISARIO.
Vedúci predstavitelia hnutia pravidelne informujú o porušovaní ľudských práv zo strany marockých úradov a apelujú na OSN a MINURSO, aby viac dbali na ochranu saharských obyvateľov pred represiami. Na konci roka 2007 prezident SADR Mohamed Abdelaziz poslal GT OSN list, v ktorom ho upozornil o represiách, ktoré vykonali marocké úrady proti demonštrantom sympatizujúcich so separatistami v mestách Smara, El Aaiun a Boujdour.[22] Marocká vláda samozrejme takéto obvinenia ihneď poprela.[23] Dôslednejšia činnosť OSN v oblasti dodržiavania ľudských práv je preto nevyhnutná.

Po druhé, OSN nebola ochotná dôraznejšie apelovať na POLISARIO, aby upustilo od nereálneho riešenia vo forme referenda o nezávislosti. Vyhlásenia jej predstaviteľov sú priveľmi všeobecné a nevyžadujú konkrétne kroky, ktoré by priniesli pokrok. GT OSN Ban Ki – moon pred prvým kolom rokovaní v New Yorku vyhlásil: „Nalieham a dúfam, že obe strany budú túto udalosť vnímať ako príležitosť vyjadriť svoje záujmy.“[24] 

Na druhej strane OSN sa stala dôveryhodnou organizáciou pre obe strany a je v jej záujme udržať aspoň pokrok, ku ktorému došlo, t. j. ochota oboch hráčov rokovať a dosiahnuť riešenie diplomatickou cestou. Dôraznejšími apelmi by si zrejme mohla znepriateliť jednu zo strán. V júni 2007 GT OSN Ban Ki – moon vydal správu, kde apeloval na POLISARIO, že by malo „využiť pripravenosť Maroka zúčastniť sa serióznych a konštruktívnych rokovaní“ a plán autonómie by sa mal stať predmetom rokovania. Tým dal prakticky marockému projektu zelenú. Na druhej strane krátko na to OSN upravila túto správu, v snahe nepohnevať si POLISARIO. Hovorkyňa GT OSN Michele Montas vyhlásila, že to bolo iba odporúčanie a nie verejná správa.[25]


 

Súvisiace články


 
< Predchádzajúca