Postoj afrických krajín

Musíme konštatovať, že viaceré africké krajiny sa snažia aktívne angažovať v tomto konflikte a prispieť k jeho vyriešeniu. Podobne, ako v iných prípadoch, aj tu je dôležité položiť si otázku, či ich postoje netvoria skôr prekážku k nájdeniu obojstranne akceptovateľného riešenia.

Je potrebné si uvedomiť, že stabilita a bezpečnosť na africkom kontinente je ohrozená množstvom separatistických konfliktov. V decembri 2007 na druhom euro – africkom summite v Lisabone o tomto nebezpečenstve hovoril aj marocký kráľ Mohamed VI.[26]

Aj preto sa javí ako reálnym riešením marocký projekt, ktorý by mohol utlmiť separatistické tendencie. Najvyšší predstavitelia štátov, ktorých integrita území je ohrozená bojmi s autonomistickými a separatistickými hnutiami, si uvedomujú závažnosť tohto problému. Prezident Mali Amadou Toumani Touré, v ktorého krajine bojujú tuaregskí rebeli za väčšiu autonómiu, vyjadril podporu marockému plánu počas stretnutia s marockým štátnym ministrom Mohamed El Yazghim.[27] Senegal, kde sa nachádza problémový separatistický región Casamanca, patrí medzi najdôležitejších spojencov marockej vlády v tomto konflikte. Podporu vyjadril aj senegalský prezident Abdoulaye Wade počas stretnutia s marockým kráľom Mohamedom VI. na začiatku januára 2008, keď vyhlásil: „Sahara je marocké teritórium a mala by ostať pod marockou suverenitou. Nikdy sme nezmenili naše stanovisko.“[28]

Marocký kráľ Mohamed VI. (vľavo) spolu so svojím senegalským kolegom Abdoulaye Wadeom(vpravo).

K dosiahnutiu riešenia bránia aj štáty, ktoré nevyjadrili jednoznačné stanovisko k tejto otázke. V týchto krajinách je politická scéna značne rozdrobená, pokiaľ ide o problém Západnej Sahary. Týka sa to napríklad Mauretánie. Hoci sedem tamojších významných politických strán vyjadrilo podporu POLISARIO [32], iné politické strany a viacero významných osobností politického a spoločenského života v Mauretánii obhajuje pozície marockej vlády k otázke štatútu Západnej Sahary.[33] 

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že Africká únia od roku 1984 oficiálne uznáva existenciu nezávislej SADR. V tomto prípade ide o priveľmi nekritické stanovisko Africkej únie, pretože neberie ohľad na štáty, ktoré stoja na strane Maroka a ich obavy pred separatizmom. Dochádza opäť len k opätovnému štiepeniu politickej scény a odďalovaniu riešenia.

Súvisiace články
Západná Sahara (1973 – 1991) – na koho strane (ne)stálo právo? Úvaha: Výsledok 4. kola rokovaní o Západnej Sahare