A.R.E.S Analysis

Irán
Intelligence summary

Publikujte u nás

Prihláste sa






Zabudli ste heslo?
Nemáte účet? Vytvorte si ho!

Naši partneri

Odporúčanie priateľom

Ak sa Vám páčila naša webstránka - pošlite odkaz o nej priateľom!

Počet návštev

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes25
mod_vvisit_counterVčera68
mod_vvisit_counterTento týždeň554
mod_vvisit_counterTento mesiac1832

Syndicate

SiteMap

Google Sitemap Generator

Úvaha: Šance na návrat mierových síl OSN do Somálska
Napísal: Oliver ÉDER   
Pondelok, 28.januára 2008 - 20:18 hod.

Komisár Africkej únie (AÚ) pre mier a bezpečnosť Said Djinnit sa na svojom rokovaní s predstaviteľmi somálskej Prechodnej federálnej vlády (TFG) nechal počuť, že Somálsko sa pre AÚ stáva jej najväčšou bezpečnostnou výzvou. Okrem toho dodal, že jeho hlavným cieľom v súčasnosti je presvedčiť Bezpečnostnú radu OSN, aby do Somálska vyslala mierové sily OSN, ktoré krajinu opustili pred 13 rokmi.


Vzhľadom na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v Somálsku je však prítomnosť medzinárodných mierových síl pod velením OSN v tejto krajine nanajvýš nereálna. Konkrétne vylučuje možnosť vyslania „modrých heliem“ do tohto anarchiou zmietaného štátu viacero skutočností. Hlavným faktorom, ktorý odrádza predovšetkým západné krajiny je skutočnosť, že v Somálsku dennodenne prebiehajú boje medzi etiópskymi a vládnymi silami na strane jednej a islamistickými bojovníkmi spojenými najmä so sekulárnymi milíciami mocného klanu Hawiye, ktorý sa cíti marginalizovaný klanom Darod prezidenta Abdullahi Yusufa.

Najkrvavejšie boje prebiehajú denne najmä v uliciach hlavného mesta Mogadišo, ktoré do istej miery (len nie v tak obludných rozmeroch) začína pripomínať realitu irackého Bagdadu. Podľa oficiálnych štatistík, ktoré priniesla somálska spravodajská agentúra SomaliNet News si násilnosti v Somálsku za rok 2007 vyžiadali životy 63 etiópskych vojakov, 51 príslušníkov somálskej armády, 474 bojovníkov islamistických a klanových milícií, 6 ugandských vojakov slúžiacich v rámci mierovej misie AMISOM a 1 471 civilistov. Čísla týkajúce sa civilistov sú však v skutočnosti vyššie, najmä ak si uvedomíme rozsah humanitárnej katastrofy, ktorá postihla Somálsko v dôsledku neustávajúcich bojov. Inými slovami životy Somálčanov, ktoré nevyhasli priamo v krížovej paľbe medzi znepriatelenými stranami ale v dôsledku hladu a chorôb spôsobených 17 rokov trvajúcou občianskou vojnou do tejto štatistiky započítané nie sú. Domnievam sa, že počet mŕtvych etiópskych vojakov môže byť v skutočnosti taktiež vyšší, keďže nadmieru neutešená bilancia rozhodne nepôsobí dobre na členské krajiny AÚ, ktoré majú do Somálska vyslať ďalšie mierové sily v rámci AMISOM-u. Pravdou je, že s údajmi o zabitých Etiópčanoch sa dá v prípade potreby ľahko manipulovať, keď ani nikto presne nevie koľko vojakov má etiópska armáda v Somálsku nasadených (odhady sa rôznia od 3 000 do 8 000 mužov).

Som si teda istý, že predstave európskych a prípadne amerických vojakov vyslaných do víru úplného chaosu „somálskej anarchie“ sa chcú vyhnúť všetci západní politici a štátnici. Na jednej strane je všetkým zainteresovaným stranám jasné, že bez prítomnosti silného mierového kontingentu sa nemôže Somálsko politicky stabilizovať (ako to povedal vyslanec OSN Ould Abdallah 19.decembra pre Financial Times) Na strane druhej každý dobre vie, že medzinárodné mierové sily zložené zo západných jednotiek by pravdepodobne boli islamistami, klanmi nepriateľsky naladenými voči TFG ale aj veľkou časťou bežného obyvateľstva vnímané nepriateľsky.

Týka sa to najmä americkej armády, ktorá sa 3. októbra 1993 zaplietla s milíciami warlorda Mohammeda Farah Aideeda do krvavej prestrelky v Mogadiše, čo vyústilo do smrti 1 000 – 1 500 Somálčanov (započítaní milicionári aj civilisti) a 19 amerických vojakov. Táto udalosť sa stala známou ako „Black Hawk Down“ a až do súčasnosti je stále živou traumou americkej verejnosti a aj značnej časti Somálčanov. Americký imidž je okrem toho naštrbený podporou nenávidenej Etiópie, ktorá je historickým nepriateľom Somálčanov. Washington tiež pre všetkých nábožensky založených Somálčanov predstavuje obraz satana vedúceho globálnu vojnu proti ich islamu. Administratíva prezidenta Busha dokonca po 11.septembri vydala príkaz na zmrazenie amerických účtov somálskej spoločnosti Bakara, ktorá zodpovedá za transfer financií somálskej diaspóry do Somálska. Dôvodom pre tento krok bolo podozrenie z financovania aktivít al-Káydy vrátane útokov na WTC a Pentagon. Pre tieto obvinenia sa nikdy nenašli presvedčivé dôkazy. Vďaka rozhodnutiu prezidenta Busha sa však tisíce obyvateľov Somálska ocitli úplne na dne, keďže v podmienkach extrémnej chudoby je vysoké percento somálskej spoločnosti odkázané len na finančnú podporu rodín zo zahraničia. Prítomnosť americkej armády teda môžeme s takmer úplnou istotou vylúčiť, najmä ak si uvedomíme bremeno, ktoré USA nesú v Iraku a v Afganistane. Okrem toho nesmieme zabúdať na fakt, že americké sily by nikdy v žiadnej operácii neslúžili pod velením OSN, čo ich možné pôsobenie na somálskej pôde teoreticky komplikuje.

V hre nám teda ešte zostávajú európske krajiny, ktoré majú v porovnaní s USA v Somálsku lepší imidž. Úprimne si ale musíme položiť otázku, ktorá z nich by do Somálska naozaj išla krvácať. V samotnom Afganistane (ktorého stabilizácia patrí medzi dôležité, ba až životné záujmy NATO a EÚ) vedú bojové operácie na juhu krajiny okrem Američanov a Kanaďanov len britské a holandské jednotky. Ani samotní Nemci nesúhlasili s presunom svojho kontingentu z relatívne stabilného severu na bojmi zmietaný juh Afganistanu. Z toho vyplýva, že o nasadení európskych vojakov v Somálsku môžeme momentálne len fantazírovať Ak by sa aj teoreticky u európskych lídrov prejavila vôľa do Somálska vyslať mierové sily museli by čeliť obrovským technickým, logistickým, materiálnym a ďalším problémom, keďže z európskych krajín sú schopné samostatne mimo vlastný kontinent vysielať expedičné sily iba Veľká Británia a Francúzsko. Briti však v súčasnosti zameriavajú svoju pozornosť predovšetkým na otázku Afganistanu a Francúzi sa sústredia najmä na problémy svojich bývalých afrických kolónií ako Stredoafrická republika a Čad (vlani sa francúzske sily aktívne zapojili do bojov proti tamojším povstalcom) a DR Kongo. Dôležitým je najmä fakt, že polovicu príslušníkov mierovej misie EUROFOR na východe Čadu budú tvoriť francúzski vojaci. Francúzske kapacity sú teda v súčasnosti značne využívané a v spomínaných afrických krajinách má francúzska armáda vzhľadom na historické väzby omnoho jednoduchšie postavenie aké by ho mala v Somálsku, ktoré ako koloniálne mocnosti v minulosti spravovala Veľká Británia a najmä Taliansko. V neposlednom rade je však intenzita bojov v Somálsku v porovnaní so Stredoafrickou republikou a Čadom vyššia (aj keď mnohí by toto tvrdenie mohli spochybniť). Hlavný rozdiel medzi Somálskom a bývalými francúzskymi kolóniami je v tom, že v Somálsku voči vláde vedú boj najmä islamistické zoskupenia, ktorých cieľom nie je len zvrhnutie vlády ale konečným zámerom je vytvorenie islamského štátu. V porovnaní so sekulárnymi milíciami je miera ich fanatizmu omnoho vyššia. Podľa môjho názoru bude vždy islamistický bojovník odhodlanejším nepriateľom ako napr. člen čadskej sekulárnej povstaleckej skupiny a to najmä vtedy, ak somálski islamisti dostávajú štedrú finančnú podporu od medzinárodných islamistických kruhov.

Ak teda na základe spomenutých faktov kalkujeme s tým, že možnosť angažovania síl NATO a EÚ v Somálsku je takmer úplne vylúčená, niektoré politické kruhy ešte teoreticky počítajú s nasadením vojsk moslimských krajín Blízkeho a Stredného východu. Vyslanec OSN v Somálsku Ould-Abdallah v decembri vyzval Saudskú Arábiu na rozšírenie podpory mierovej misie AÚ AMISOM a dodal, že Saudská Arábia by mohla presvedčiť ostatné moslimské štáty, aby zvážili svoj vojenský príspevok pre AMISOM. Každý kto však do problematiky Somálska aspoň trochu vidí veľmi dobre vie, že Saudská Arábia, Sýria, Irán, Lýbia a Egypt porušovali minimálne do októbra 2006 zbrojné embargo OSN uvalené na Somálsko a poskytovali zbrane a muníciu islamistom z „Únie islamských súdov“. Okrem toho saudské kruhy stáli tajne pri zrode somálskeho islamistického hnutia (saláfisti) v prvej polovici 80. rokov a ich podpora len naberala na intenzite počas 90. rokov až do súčasnosti. Sýrii a Iránu tiež vyhovuje, že vytváraním nového ohniska napätia v Africkom rohu sa čiastočne odvracia pozornosť Washingtonu od diania v regióne Blízkeho a Stredného východu. Egypt zase využíva chaos v Somálsku na oslabenie svojho tradičného regionálneho rivala, ktorým je Etiópia.

 

Čo sa týka ázijských krajín tak tie voči Somálsku zaujímajú neutrálny postoj resp. im vyhovuje jeho fragmentácia. Čína nepochybne vníma Somálsko ako niečo čo oslabuje záujmy USA, preto nie je dôvod, aby sa Peking prostredníctvom svojich vojenských síl snažil tento štát stabilizovať. Okrem toho pre čínske firmy je Somálsko investičnou príležitosťou (čínska a somálska vláda v lete 2007 podpísali dohodu o prieskume potenciálnych nálezísk ropy) a na rozdiel od západných firiem, čínske podniky vysielajú svojich zamestnancov aj do krajín zmietaných konfliktmi ako napr. v Sudáne, etiópskom Ogadene, Nigérii atď.

Na záver sa teda zdá, že jedinou šancou pre Somálsko sú africké krajiny. Momentálne v rámci AMISOM-u z plánovaného stavu 8 000 mužov pôsobí 1 600 Uganďanov a 200 vojakov Burundi, ktorých má posilniť 1 500 ich ďalších kolegov. Pred niekoľkými týždňami vyhlásila Nigéria, že je pripravená vyslať do Somálska 850 vojakov. Tieto počty sú však žiaľ stále nedostatočné a pri predstave, že etiópske sily sa chcú zo Somálska postupne sťahovať nemôžeme byť veľkými optimistami do budúcnosti. 

Etiópski vojaci sú totiž súčasne zatiahnutí aj do konfliktu v etiópskom regióne Ogaden, ktorý dlhé roky vedie boj za nezávislosť a etiópska armáda sa taktiež vo veľkom koncentruje pozdĺž hraníc s Eritreou, s ktorou jej hrozí vypuknutie ďalšieho vojnového konfliktu. (oba štáty viedli vzájomnú pohraničnú vojnu v rokoch 1998-2000) Z tohto dôvodu sa boje v Somálsku stávajú pre Etiópiu z dlhodobého hľadiska neudržateľnými.

Politická situácia v Somálsku je neuveriteľne komplexná a neprehľadná a veci sa čoraz viac komplikujú tým, že ani opozícia zoskupená v „Aliancii za oslobodenie Somálska“ nie je veľmi jednotná. „Aliancia“ je totiž zložená z rozličných klanov, warlordov, somálskej diaspóry a islamistov, ktorý sa v posledných týždňoch dokonca rozštiepili keď sa od „Únie islamských súdov“ odtrhla omnoho radikálnejšia bojová skupina al-Shabaab s ambíciami viesť boj proti TFG úplne samostatne. Všetci interní aj externí aktéri musia mať stále na pamäti, že sa blíži rok 2009, na ktorý sú naplánované celonárodné voľby, z ktorých má vzísť stála somálska vláda. Podmienkou volieb je ale spísanie návrhu novej ústavy, na ktorom sa  ešte vôbec nezačalo pracovať. Somálsku a medzinárodnému spoločenstvu (tej časti ktorej záleží na stabilizácii Somálska) teda nezostáva veľa času.

Pravdou je, že politický proces zmierovania musí byť podporený prítomnosťou silného mierového kontingentu. Keďže africké krajiny stále váhajú a USA v tejto krajine nie sú vítané, musí EÚ zvážiť možnosť vyslania svojich síl pod velením OSN za prípadnej logistickej a technickej podpory USA. Brusel ani jednotlivé európske vlády určite nemajú v záujme, aby sa zo Somálska vytvoril islamistický štát podobný režimu Talibanu. Ak boli viaceré európske krajiny ochotné vyslať svojich vojakov pre UNAMID do vojnou zmietaného sudánskeho Darfúru a sily EÚ smerujú do východného Čadu v rámci misie EUROFOR, musí Európa prehodnotiť svoj postoj aj k Somálsku. A to aj napriek výzvam, ktorým Briti a Holanďania čelia v Afganistane a Francúzi vo svojich bývalých afrických kolóniách a tiež napriek zaostávaniu krajín EÚ v rozvoji svojich vojenských kapacít a spôsobilostí. Ak sa chceme ako Európania stať významným geopolitickým hráčom v 21. stor., musíme sa konečne naučiť, že za svoje záujmy ale aj bezpečnejší a slobodnejší svet budeme musieť prinášať aj tie najvyššie obete. EÚ ale očividne do tejto fázy ešte nedozrela a Somálsko bude naďalej ponechané napospas osudu nanajvýš so symbolickou vojenskou podporou od štátov AÚ.

Súvisiace články

 
< Predchádzajúca