Arabská invázia do Líbye začala už v 7. storočí. V roku 643 si Arabi podmanili severovýchodnú časť krajiny, ktorá sa následne stala súčasťou moslimského impéria s centrom v Medine v Saudskej Arábii. V roku 647padla aj oblasť Tripolska do rúk Arabov.
Aj v nasledujúcich storočiach bola krajina poznamenaná dobyvačnými vojnami. V 12. storočí zažila Líbya inváziu Normanov a v 16. storočí sa severovýchodná oblasť s názvom Barka stala súčasťou Osmanskej ríše.
V 19. storočí sa Muhammad Ibn Ali s-Sanusi stal lídrom nového moslimského sanúsíjského náboženského hnutia, ktoré počas ďalších dvoch storočí zohrávalo v krajine významnú úlohu.
V roku 1912 sa Osmanská ríša vzdala nárokov na vládu v Líbyi a v roku 1929 oblasť Tripolska a Kyrenaiky sa stali talianskymi kolóniami. V roku 1931 si Taliansko podmanilo celú Líbyu po tom, ako sa vzdalo sanúsíjské hnutie, ktoré viedlo odboj proti talianskej okupácii.
Po druhej svetovej vojne bola Líbya rozdelená na dve časti: Fezzan kontrolovali Francúzi, Tripolsko a Kyrenajka boli pod britskou kontrolou. V roku 1951 nový kráľ Idris zo sanúsíjskej dynastie vyhlásil vznik nezávislého Líbyjského kráľovstva.
Hoci nová vládnuca dynastia bola proarabsky orientovaná, nestavala sa proti hlbšej spolupráci so západnými štátmi. Už v 50. rokoch Veľká Británia a USA získali právo udržiavať v Líbyi vojenské základne.
V roku 1969 skupina líbyjských dôstojníkov vykonala štátny prevrat, čo poznačilo dodnes celú krajinu. Na čelo krajiny sa dostal Muammar Kaddáfí, ktorý vybudoval nový režim opierajúci sa o ideológie socializmu a islamizmu. V zahraničnej politike došlo k zhoršeniu vzťahov so západnými štátmi. Američania a Briti už v roku 1970 zatvorili svoje základne v Líbyi. V roku 1977 Líbya prijala nový názov - džamahíríja, čo v preklade približne znamená „vláda más“. Kaddáfí založil novú ideológiu opierajúcu sa o islamské náboženstvo a zakázal existenciu politických strán, ktoré podľa neho údajne prekážali priamej demokracii. Namiesto toho založil miestne ľudové kongresy, kde sa môžu stať členmi všetci dospelí občania. Obmedzil tiež činnosť náboženských rádov ako určitého druhu opozície a štát sa stal jediným vykladačom islamu. Týmito krokmi sa z Kaddáfího stal de facto neobmedzený vládca.
V očiach Západu bol Kaddáfího režim sponzorom terorizmu. Preto v roku 1986 USA, v snahe prinútiť Kaddáfího k zmene politiky, aby prestal podporovať terorizmus, uskutočnili letecké nálety na Tripolis a Benghází.
Líbyjskému režimu to však nezabránilo podporiť bombový teroristický atentát proti americkému civilnému lietadlu v roku 1988, ktorý sa odohral blízko škótskeho mesta Lockerbie. Atentát si vyžiadal 270 ľudských životov. V roku 1992 za tento čin OSN uvalila na Líbyu sankcie.
V súčasnosti sa začínajú vzťahy Líbye so Západom mierne otepľovať. V roku 2003 Líbya oznámila prešetrenie atentátu proti Lockerbie, pozastavila jadrový program a OSN zrušila sankcie. V roku 2006 USA obnovili s Líbyou diplomatické styky a americké ministerstvo zahraničných vecí odstránilo krajinu zo zoznamu štátov podporujúcich medzinárodný terorizmus. V roku 2007 boli prepustení bulharskí zdravotníci držaní v Líbyi ako väzni od roku 1999, lebo údajne v nemocnici v Benghází nakazili pacientov vírusom HIV. Ich oslobodenie prispelo k zlepšeniu vzťahov s EÚ.
Líbya však stále čelí množstvu problémov. Viacero líbyjských teroristov sa vyskytuje v radoch alžírskej teroristickej skupiny Organizácia al – Kájdy v islamskom Magrebe, ktorá je najaktívnejšia v celom severoafrickom regióne. Na začiatku novembra 2007 dvojka al – Kájdy Ayman al-Zawahri vyhlásil užšie spojenie líbyjskej teroristickej organizácie LIFG s al – Kájdou.
Arabská invázia do Líbye začala už v 7. storočí. V roku 643 si Arabi podmanili severovýchodnú časť krajiny, ktorá sa následne stala súčasťou moslimského impéria s centrom v Medine v Saudskej Arábii. V roku 647padla aj oblasť Tripolska do rúk Arabov.
Po druhej svetovej vojne bola Líbya rozdelená na dve časti: Fezzan kontrolovali Francúzi, Tripolsko a Kyrenajka boli pod britskou kontrolou. V roku 1951 nový kráľ Idris zo sanúsíjskej dynastie vyhlásil vznik nezávislého Líbyjského kráľovstva.
